Univerzum

Vraciam sa k Susan Greggovej a jej rozprávaniu o tom, ako sa učila toltéckemu učeniu u Miguela Ruiza.  Tentokrát ku kapitole, kde Miguel Ruiz rozpráva o vesmíre a jeho podobách.

Miguel Ruiz ich učil, že vesmír je tak ako človek tvorený tromi formami energie – fyzickou, éterickou a spirituálnou.

Hocijaký predmet si vezmeme, skladá sa z atómov. A ako fyzici štiepia atómy, zisťujú, že sa atómy skladajú z čistej energie. Navyše čím menšie sú jednotky ich skúmania, tým viac sú ovplyvňované očakávaniami pozorovateľa. Ak pozorovateľ očakáva, že sa prejavia ako častice, budú sa správať ako častice; ak očakáva vlnu, budú sa správať ako vlna. To by nasvedčovalo, že energia má vedomie. Miguel Ruiz hovorí, že toto vedomie je čistá láska. Na energetickej úrovni sme všetci Jedno; niet oddelenosti.

Takýmto spôsobom môžeme súčasne pozorovať viacero úrovní. V ľudskom tele máme napríklad množstvo rôznych buniek – pečeňové, mozgové, kožné a iné. Každý typ buniek funguje špecifickým spôsobom, do veľkej miery nezávisle od ostatných typov. Kožná bunka si vôbec nemusí uvedomovať pečeňovú bunku, a predsa obe existujú. Väčšinu času fungujú všetky harmonicky; keď sa harmónia naruší, dostavuje sa choroba.

Aj my sme svojím spôsobom “bunky” Zeme. Všetci fungujeme nezávisle, ale sme súčasťou jedného ekosystému, ktorému hovoríme Zem. Zem je zas na svojej úrovni súčasťou Univerza. Aj my existujeme súčasne na viacerých energetických rovinách. A hoci je väčšina našej pozornosti naviazaná na hmotný svet, súčasne existujeme aj na éterickej a spirituálnej rovine. Často si tieto ostatné roviny ani neuvedomujeme – podobne, ako si bunky v tele neuvedomujú jedna druhú navzájom.

“Ako som pokračovala v štúdiu, niekedy som si až bolestne uvedomovala tieto iné roviny existencie. Postupne som si začala uvedomovať, že moje strachy sa často prejavili na éterickej úrovni a môj kľud a rovnováha boli výsledkom môjho spojenia so spiritom.”

Nasledovný obrázok je starý symbol a predstavuje celý vesmír. Je to slnko so siedmimi lúčmi. Ľudia sa nachádzajú v strede, pretože v sebe nesú všetky tie rôznorodé formy energie.

Energia vyzerá ako kopec protikladov. Je nekonečná, večná a nesmrteľná. Je prekvapivo šetrná a napriek tomu mocná. Je nedozierna a napriek tomu existuje aj v tej najmenšej veci. Je absolútne neinvazívna: je tu stále a nikdy nás neodmietne. Len čo ju začneme definovať, strácame ju – a napriek tomu je vždy tu.

“Miguel o nej hovoril len ako o energii. Hovoril, že “starí vidiaci” premrhali množstvo času tým, že sa snažili ju pochopiť. Miguel vysvetľoval, že túto energiu musíme zažiť sami pre seba. Niet slov, čo by ju vysvetlili; proste existuje.”

Susan Greggová to prirovnáva k elektrine. Existuje v našich príbytkoch, berieme ju za samozrejmú, ale obvykle ju nevnímame. Kedykoľvek ju potrebujeme použiť, jednoducho šťukneme vypínačom alebo zastrčíme elektrickú šnúru do zástrčky. Nemôžeme používať elektrinu priamo – zabila by nás. Napriek tomu podstatne zvyšuje kvalitu nášho života. Keď na ňu napojíme motorovú pílu, elektrine je jedno, či ju použijeme na to, aby sme postavili dom alebo si odrezali ruku. Je neobmedzená a tak neobmedzuje spôsoby, akými ju možno použiť.

Aj energia, z ktorej sa skladá Univerzum, je neobmedzená. Len čo sa ju snažíme popísať, obmedzujeme ju. Energia, ktorej ľudia hovoria Boh, je len energia lásky, ktorá existuje všade naokolo. Je jej v podstate jedno, ako ju použijeme. Spôsob, akým ju použijeme, závisí od našej mysle, nie od vedomia tejto energie. Ak veríme, že sme menejcenní, budeme si vytvárať zážitky obmedzení. Univerzum je neobmedzené a všetky obmedzenia sú vytvárané jedine našimi presvedčeniami.

Naša myseľ funguje ako filtračný systém, ktorým energia vstupuje do nášho života. Naše presvedčenie, že sme oddelení od tejto čistej energie, vytvára naše zažívanie duality, ktoré zas dáva našej “realite” jej fyzickú formu. Naša myseľ vníma energiu, ale pretože je presvedčená, že sme oddelení, vidí oddelenosť. Naša myseľ vidí vírivú masu elektrónov a pretlmočí to na predmet, napríklad na stoličku. Stolička je vlastne len energia – nie je vôbec pevná, ale naša myseľ verí, že je pevná a tak ju vnímame ako pevnú a môžeme na nej sedieť. Žijeme a zažívame vždy len to, čo je priamym odrazom našich presvedčení.

“Svojím spôsobom trávime zisťovaním, kto a čo nie sme, až kým sa nakoniec nerozpamätáme na to, čo skutočne sme – jedno s tou čistou energiou.”

Greggová hovorí, že tento popis Univerza jej pomohol dostať sa cez hranice dualitného vnímania.

“Spočiatku som vnímala tento nedostatok pravidiel ako zneistenie, ale ako som pokračovala na svojej ceste, čoraz viac som si zvykala. Už som nepotrebovala z plnej sily obhajovať svoje obmedzujúce presvedčenia a do môjho života sa dostavil pocit vyššej harmónie.

Po čase som si uvedomila, že neexistuje žiadne “tam vonku” a že tam vonku je len odraz toho, čo sa deje vnútri.”

Miguel Ruiz hovoril, že študovanie mikrokozmu, teda nášho života, je vysoko efektívny spôsob študovania makrokozmu, teda Univerza. Univerzum je také rozsiahle, že by nám trvalo veky pochopiť ho; pochopiť seba dokážeme, na to stačí len vytrvalosť.

“Nakoniec som začala rozumieť tomu, ako si vytváram svoje vnímanie reality, a postupne som začala mať aj jasnejšiu predstavu o fungovaní vesmíru.”

Miguel Ruiz rozprával, ako starí vidiaci predpovedali príchod španielskych dobyvateľov v ich veľkých lodiach. Veľké lode však zostali kotviť na mori a na pobrežie sa dostali len člnky. To nebol dôkaz, že sa vidiaci mýlili – museli len ľuďom ukázať, kde majú hľadať a čo majú hľadať – a potom videli veľké lode Španielov všetci.

Takýmto spôsobom obmedzuje naša myseľ naše zažívanie života tým, že obmedzuje naše vnemy. Filtračný systém, ktorý na to používa, sú naše presvedčenia, definície, očakávania, predpoklady a dohody. O čom sme presvedčení, to zažívame. Vďaka svojej schopnosti filtrovať naše vnemy naša myseľ funguje v počiatkoch nášho sebaskúmania ako náš nepriateľ. Vstupujeme do neznámeho územia a myseľ odmieta pripustiť, že také územie existuje. Čo do obrany nášho filtračného systému je naša myseľ neuveriteľne mocná a tvrdošijná.

Čím nepevnejšie (“fluidnejšie”) naše presvedčenia sú, tým slobodnejšie je naše vnímanie:

“Život je… a potom si rozprávame príbeh.”

Preto je dôležité pravidelne a často znova skúmať náš “príbeh”. Pýtajme sa: “Chcem byť v práve alebo chcem byť šťastný?” Ak sme ochotní vzdať sa zásadných stanovísk našej mysle, vpustíme si do života zázraky a magické udalosti.

Článok je súčasťou projektu toltéckeho sebarozvoja Tanec sily
Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.