Toltécky učiteľ Lujan Matus použil pre našu dušu a naše ego jeden krásny obraz – prirovnal ich k lúču svetla uzavretému v zrkadlovej krabičke. Len čo sa veko krabičky uzavrie, na stenách krabičky sa odzrkadľuje už len ten lúč svetla a vníma a skúma sám seba. A postupom času nadobudne presvedčenie, že je viac než len lúč svetla – že je reálna osoba.
Ego má dve funkcie. Na jednej strane nám umožňuje poznávať svet tým, že nás od neho “odhraničuje” a umožňuje nám ho vidieť ako niečo “externé”, na druhej strane nám znemožňuje poznávať samých seba tým, že nás “odhraničuje” od čohosi, čoho pevnou súčasťou sme – od zvyšku sveta… Okrem zdravého pocitu “ja” a “ten zvyšok” si totiž navyše kladie otázku: “Ak existuje ja a ten zvyšok, aká časť toho zvyšku som ja? Taká malá a zanedbateľná, že ma ten zvyšok dokáže ohroziť? Ak áno, ako ma vidí? Vidí ma tak, že ma nebude ohrozovať?”
A tak sa naše ego začína zosilnene venovať porovnávaniu seba samého so zvyškom sveta. Výchovou v rodine, škole a spoločnosti a životnými skúsenosťami si vytvorí sadu presvedčení, hodnôt, interpretácií, postojov a predpokladov, ktoré premieta na svet a pomocou nich ho rozpoznáva ako “neohrozujúci” (=zodpovedá mojim očakávaniam a preto ho viem kontrolovať) alebo “ohrozujúci (=nezodpovedá mojim očakávaniam a preto ho neviem kontrolovať). A keď sa rovnováha medzi pozornosťou voči svetu a pozornosťou voči sebe samému naruší, zabúda ego, že je len sústavou predstáv, a začne si myslieť, že je skutočnou osobou. Že jeho poznanie nie je len interpretácia zažitého, že je to realita. Miesto o zažívaní sveta začína byť celý život o kontrole.
Kontrola ako taká je len prejavom vnútornej neistoty, snahou nastoliť a udržať podmienky, v ktorých “mám navrch” alebo aspoň nie som ohrozovaný.
…
Čistím doteraz nezverejnené staré články. Tento bol, tuším, z novembra 2011.
| Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj |  |
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Povedz svoj názor