Keď som písala článok, ktorý sa publikoval dnes dopoludnia, nejaká zvláštna náhoda ma doviedla na jeden starší zápisok v denníku. A div sa, svete, 😛 súvisel s témou “videnia”, teda prijímania informácií z Večnosti/Akaše/anjelov a iných spravodajských služieb 😉 …

Je to channeling zo 17. septembra 2010 s Gabrielom. Ak sa tu už vyskytol, tak sorry – moja kontrola náhodného reťazca neukázala, že by som ho bola uverejnila. Kontext: mala som výrazný medziľudský problém s jedným človekom (tu ho budem nazývať František; vlastne všetky mená, samotná situácia i rody sú upravované, pretože ja som starý podkobercozametač). “František”na mňa vyvíjal silný emocionálny nátlak. Ja nátlak nemusím, a tak som urobila to, čo dokážem najlepšie – opustila som situáciu. Do toho prichádza Jeho Gabrielstvo:

Vieš, chcela som zasa dať niečo na blog, aby bolo čo čítať.
Tak daj o tom, že všetky vaše snaženia musia začínať od seba. To je to, s čím ste bojovali v posledných dňoch. Miesto toho, aby ste dostávali pod kontrolu seba, snažili ste sa dostať pod kontrolu okolitý svet. Ty si sa snažila zmeniť Františka. František sa snažil kontrolovať vás. Elemír sa snažil získať navrch a zmeniť hru. Augustus sa snažil ukázať Františkovi, kde robí chybu. Nie je to o tých druhých; vždy je to o vás. O tebe a tom, ako reaguješ na svet okolo seba. Či sa necháš vyprovokovať k emocionálnej reakcii. Či zaujmeš stanovisko.
No, dnes som teda zaujala parádne stanovisko!
🙂 Si na to hrdá?
Figu! Vôbec na to nie som hrdá – ale súčasne by som to nevzala späť. Bolo načase povedať, ako veci vidím ja. Doteraz som len naznačovala, aby som nebodaj neublížila a neurazila… ale dnes som s tým sekla. Ak ublížiť, tak ublížiť. Svoju pravdu poviem.
Povieš ju, až presne povieš, čo za tým je.
Daj pokoj… To nepoviem. Je to zbytočné.
Tak aká „tvoja pravda“? 🙂
No dobre 🙂 – tak moja „polopravda“. Nemyslím, že by malo význam zverejňovať, ako to skutočne bolo.
Takto nikdy ani jeden z vás nebude nútený k tomu zaujať stanovisko.
Hehe, teraz ty používaš stanoviská! 🙂
🙂 Stanovisko vo význame „konečný postoj“. Nie, jednoznačný postoj je lepšie. Proste povedať, čo sa stalo a prečo sa to stalo.
Nie je to jedno? Stalo sa a už sa neodstane.
A bude to medzi vami strašiť do konca vašich dní. Uvedomuješ si, že mu nedávaš šancu povedať „prepáč“?
🙂 A ty si myslíš, že by to povedal?
🙂 Asi nie… asi by ťa presviedčal, ako zle si ho pochopila. Ale tým by sa presunulo ťažisko zodpovednosti na neho. Takto sa oň delíte a môžete si ho presúvať, ako sa vám zapáči. Preto som ti hovoril „zaujať jednoznačný postoj“.
Tak fajn, to mám prísť a vyhlásiť: František sa ma snažil proti mojej vôli dostať do závislosti? Prichodí mi to choré.
Nie je to pekné, ale mala by si príležitosť povedať „a to mi vadí a neviem sa cez to preniesť a preto sa Františkovi vyhýbam“.
A nestačí, keď sa mu budem len vyhýbať?
Nedonútiš ho prebrať zodpovednosť za to, čo urobil.
A čo vlastne urobil? Veď ste vraveli, že ste mu to nakukali do hlavy!
🙂 Taká hlúpa nie si… Dostával od nás obrazy. Interpretáciu si poskladal sám. A neoveril si...
Počkaj… počkaj… Rafael priznal, že ho k tomu viedol a ty si mu vraj hovoril, že na to nepristúpim. Takže to boli asi hodne konkrétne obrazy.
🙂 Boli. A ty si povedala „nie“. A napriek tomu tie obrazy pokračovali, pretože ich tam chcel vidieť. Pretože chcel mať veci podľa svojho a použil Rafaela a jeho obrazy na to, aby sa utvrdzoval v tom, čo si prial. Všetci to robíte. Ty teraz už menej, ale ešte stále to robíš. Je to spôsob, akým kladieš otázky. Čo v odpovediach počuješ. Vyberáš len časť – a to tú, ktorá ťa zaujíma.
Manipulujem aj teba?
🙂 Mňa už nie. Mne už dôveruješ a spoliehaš sa na mňa. 🙂 Dobre som si ťa vychoval. 🙂

Gabriel hovorí o jednej veci, okolo ktorej som sa v poslednom čase párkrát obšmietla 😛 u Lujana Matusa – o “vnútorných obrazoch“, teda obrazoch, ktoré sú vyvolané našimi prianiami, očakávaniami a predpojatosťami. Keď sa neočistíme od našich prianí a predpojatostí, vždy nám hrozí, že si z akaše sťahujeme informácie účelovo, alebo že účelovo interpretujeme obrazy, ktoré dostávame.

🙂 Nočná mora každého bosoráka, ktorý si nechce prichodiť úžasný, ale len poznať skutočnosť. 🙂