Eprakone – ezoterika a spiritualita

Znova sa vraciam k téme inorganických bytostí. Zrejme to nie je posledný raz; pamätám sa, že som o nich čítala na viacerých miestach a keďže znova prechádzam už raz prečítané knihy, asi sa párkrát ešte vynoria.

Život a vedomie, pretože sú atribúty energie, nie sú vlastné len organizmom. Bosoráci videli, že existujú dva typy vedomých bytostí, ktoré sa pohybujú na Zemi – organické a inorganické bytosti. Vo videní bosorákov sú oba druhy svietivé masy, ktoré zo všetkých možných smerov križujú energetické vlákna vesmíru. Odlišujú sa však navzájom čo do tvaru i čo do jasnosti. Kým inorganické bytosti sú podlhovasté, plápolavé a trochu matné, organické bytosti sú okrúhle a oveľa svietivejšie.

Sú však aj iné rozdiely. Kým životnosť a vedomie organických bytostí sú krátke, pretože ich život prebieha vyšším tempom, životnosť a vedomie inorganických bytostí je neporovnateľne dlhšie a ich vedomie je oveľa hlbšie a pokojnejšie.

“Bosoráci nemajú problém činiť s nimi,” pokračoval don Juan. “Inorganické bytosti majú podstatnú kvalitu pre hocijaký kontakt – vedomie. … Pre bosorákov byť nažive je totožné s “mať vedomie”. To značí mať kotviaci bod a okolo neho žiaru vedomia, ktoré ukazujú bosorákovi, že bytosť pred ním, či už organická alebo neorganická, je schopná vnímania. A vnímanie bosoráci považujú za predpoklad žitia.”

“Potom ale inorganické bytosti tiež umierajú. Je to tak, don Juan?”

“Prirodzene. Stratia svoje vedomie presne tak ako my, ibaže dĺžka ich vedomia v nás vzbudzuje úžas.”

“Objavujú sa tieto inorganické bytosti bosorákom?”

“U nich je veľmi ťažké povedať, čo je čo. Povedzme to tak, že tieto bytosti vieme prilákať, alebo ešte lepšie – cítia sa k nám priťahované.”

Don Juan mu vravel, že je lepšie tieto bytosti nechať prísť samé od seba. Problém s nimi je totiž v tom, že ich vedomie je veľmi pomalé v porovnaní s ľudským. Takže bosorákovi môže trvať aj roky, než si ho inorganické bytosti všimnú. Preto je lepšie trpezlivo vyčkávať – skôr či neskôr sa objavia.

Inorganických navnadíme snívaním

Castaneda sa začal vypytovať, ako ich možno navnadiť. Don Juan odpovedal, že najlepšie je to cez snívanie. Tým, že bosorák vchádza do snívania, upútava ich pozornosť a vyvoláva v nich zvedavosť.

“Snívanie je udržiavanie kotviaceho bodu na tom istom mieste, kam sa pri snívaní presunul. Tento akt vytvára špecifický energetický výboj, ktorý priťahuje ich pozornosť. Je to ako návnada pre ryby; skočia na to. Bosoráci, ktorí prešli prvé dve brány snívania, nastavujú týmto bytostiam návnadu a vylákajú ich z úkrytu.”

Keď bosorák prejde prvými dvoma bránami snívania (o tom ale až v inom článku), dáva im tým na vedomie, že je tu a pripravený na kontakt. Potom však potrebuje počkať na znamenie z ich strany. Toto znamenie môže byť, že sa mu v sne nejaká inorganická bytosť objaví, ale častejšie to bývajú len energetické rušenia počas snívania. Napríklad Castaneda, keď dosiahol druhú bránu snívania, začal mať neodôvodnené pocity úzkosti. Don Juan povedal, že práve tieto pocity môžu byť signálom, že sa mu v snoch premáva inorganická bytosť. Tie pocity sú reakcia na výboj, ktorý takáto bytosť vyvoláva.

Kontakt s inorganickými bytosťami sa trochu odlišuje od toho, na čo sme zvyknutí zo sveta hmoty. Ak sa kontaktujeme s inou organickou bytosťou, dostávame bezprostrednú odozvu. Ale u inorganických bytostí si musíme uvedomiť, že nás oddeľuje jedna podstatná bariéra – energia plynúca inou rýchlosťou (po našom by to asi bolo “iná vibrácia”). Preto sa musia bosoráci krotiť v svojich očakávaniach a udržiavať ich otvorené tak dlho, kým nejaký kontakt nenastane.

Je možné, že inorganická bytosť zareaguje už len na samotnú skutočnosť, že bosorák sníva. Ale pre istotu je lepšie pridať do svojho sna úmysel kontaktovať sa s inorganickou bytosťou. Treba im v ústrety vyslať pocit sebadôvery a sily, odstupu. V každom prípade sa treba vyvarovať vysielania pocitov strachu alebo morbidity (záujmu len pre záujem, aby sme o tom mohli niekomu potom porozprávať), pretože podľa dona Juana sú inorganické bytosti už samy o sebe dosť morbídne. 🙂

V hmotnom svete sa inorganické bytosti prejavujú väčšinou ako nejaké energetické výboje v našom tele, záchvev alebo mrazenie “do špiku kostí”, kým v zriedkavých prípadoch sa zhmotnia priamo pred nami. V snívaní je to skôr naopak: len zriedkavo ich cítime ako energetický výboj a oveľa častejšie sa zhmotnia. Na začiatku snívania, keď je snívač ešte neskúsený a nezorientovaný, môže mu to spôsobiť poriadny šok. To je pre nás veľké ohrozenie – cez kanál strachu nás môžu nasledovať do nášho normálneho života a výsledky pre nás môžu byť katastrofálne. Don Juan hovorí, že so sebou prinesú hrôzu. Sústavným strachom nás dokážu dohnať do šialenstva.

To mi pripomína jeden môj dávny zážitok so snívaním. Bolo to ešte v časoch pred nástupom anjelov do môjho života. Viem, že nešlo o obyčajný sen, pretože som mala dosť duchaprítomnosti a zaregistrovala som, že sa mi preťahujú a deformujú prsty na rukách, čo je obvyklý príznak astrálu. Chodila som po nejakej budove, nemocnisi alebo škole, a nejaké predmety (pamätám si už len bábiku) mi dávali všelijaké predpovede. Potom sa niečo udialo a niečo ma začalo naháňať. Bol to taký malý čierny krpec s cylindrom a nosom až za roh. Utekala som pred ním, mala som strach, zbehla som po schodisku, ktorým som sa do sna dostala a už som bola na poslednom schodíku a “takmer späť”, keď sa ma dotkol. Posledný schodík sme teda zjavne prešli spoločne… Došla som na to až na druhý deň. Mala som v sebe niečo, čo ma dovádzalo do šialenstva nervozitou, čo vo mne vyvolávalo… bezdôvodnou nervozitou. Vedela som to a nedokázala som to ovládnuť. Našťastie pri najbližšom snívaní sa čierny krpec vrátil späť, ale keby som ho mala pri sebe dodnes, tak už nosím vkusnú bielu kazajku s rukávmi viazanými na chrbáte… 😦 Nemôžem povedať “to bola inorganická bytosť”, ale nemôžem to ani poprieť. Je tu možnosť – a nemusí byť správna.

Načo sú bosorákovi inorganickí?

Ľudia sú spoločenské tvory, či sa nám to páči alebo nie. To sa týka aj bosorákov a snívačov medzi nimi. Potrebujú sa kontaktovať, potrebujú mať okolo seba iné bytosti. Preto aj v snoch vyhľadávajú inroganické bytosti. Robia si z nich priateľov a spojencov. Združujú sa a vytvárajú mimoriadne priateľstvá.

“U inorganických bytostí je podstatou spojenectva to, že sa ich nebojíme. A tak to musí byť od samého začiatku. Úmysel, ktorý im vysielame, musí byť úmysel vnútorného pokoja a sily. Doňho musí bosorák zakódovať správu “Nebojím sa ťa. Poď ku mne. Ak prídeš, privítam ťa. Ak neprídeš, budeš mi chýbať.” Pri takejto správe ich pochytí taká zvedavosť, že nemôžu neprísť.”

“Novinka pre nás je inorganická bytosť. Novinkou pre nich je niekto, kto prekročil hranice ich ríše. Inorganické bytosti majú nesmierny vplyv na snívačov a dokážu ich ľahko preniesť do svetov mimo nášho pochopenia.”

V tomto okamihu som už začala byť taká zvedavá, ako do toho pasujú anjeli, že som sa nakontaktovala na Gabriela. “Si inorganická bytosť?” spýtala som sa. “Rozhodne som inorganický, pretože nemám orgány, nemám telo. Ale nie som bytosť,” odpovedal. “Nemám začiatok a nemám koniec. Som energia.” Gavaliersky nedodal “ale to už predsa dávno vieš”. 😕 Bolo to už totiž asi po osemnástykrát, čo mi musel vysvetľovať to isté – a hor sa, išla som sa ho spytovať devätnástykrát… Gabriel mi vysvetlil, že je inorganické vedomie, ale na rozdiel od inorganických bytostí to vedomie nie je viazané na konkrétnu bytosť, ale sa nachádza rozmiestnené vo všetkom – v každej bytosti, vo všetkom, čo má nejaké vedomie. “Ak chceš, môžeš cezo mňa hovoriť s čímkoľvek,” povedal. Na to som vyhlásila, že nevidím dôvod, pretože ja chcem hovoriť s ním. A basta. 😛

Čistím staré nezverejnené články. Tento bol z augusta 2010.