Keď sa mi po ránach podarí zobudiť skôr (väčšinou nepodarí 😉 ), čítam si. Momentálne mám na tento účel pri posteli Lujana Matusa. Nesmierne dlho mi trvalo, než som s ním dokázala pracovať (hovorím o rokoch), ale momentálne frčím na matusovskej vlne a jeho posledná knižka Awakening the Third Eye je pre mňa zdroj aha-zážitkov. 🙂
Dnes som si ho začala čítať a po dvoch vetách (tých istých, čo som čítala už naposledy a ten raz predtým) sa mi odrazu rozbehli myšlienky. A ja som si uvedomila, že napriek všetkému snaženiu Sen planéty definitívne dostal ezoteriku 😕 .
Tak najprv, “sen planéty”. Snom planéty ruizovci (a teraz už aj ja) nazývajú systém pravidiel, presvedčení a interpretácií, ktoré všetci zdieľame a ktoré sú do nás systematicky vovychovávané, teda nezakladajú sa na našich vlastných zážitkoch, ale len na interpretáciách – najčastejšie na interpretáciách toho, čo zažijeme a čo to bude znamenať. 🙂
A teraz “ezoterika”. 🙂 Toto sa zdá smiešne vysvetľovanie, ale pre mňa ezoterika znamená netradičný (a často vedeckými metódami neoveriteľný) pohľad na nás a svet okolo nás. Niečo, čo sa drasticky odlišuje od Sna planéty, ale aj od náboženstiev. Žiadna sada zdieľaných presvedčení, ale individuálny, jedinečný pohľad a sense-making, teda hľadanie zmyslu. Individuálna interpretácia, ktorá sa môže odlišovať nielen človek od človeka, ale aj situácia od situácie.
No a dnes som si otvorila Lujana Matusa a tíško si čítam:
“Správame sa jeden k druhému, ako keby primárny motív bol dôležitejší ako energia, ktorú tým strácame. Vyhnanie z nášho vlastného Raja je také bežné, že sa akceptuje ako sprievodný jav nášho dedičstva. Vzoprieť sa a hovoriť svoju vlastnú pravdu je pre tento svet natoľko neobvyklé, že dnes i v minulosti, keď sa niekto vzoprel sociálnym rámcom, v extrémnych prípadoch bol zavraždený. Toto je svet, v ktorom dnes žijeme.” — Lujan Matus
Dnes ma zastavili slová “hovoriť svoju vlastnú pravdu”. Nedávno sme tu mali diskusiu pri článku od Strieborného Dráčika, ktorý mi vyčítal, že sa držím toho i onoho a “nie som originálna”. Vtedy som sa usmiala, pretože ak “byť originálny” je pre každého silno individuálne, tak niekto externý, kto to posudzuje, sa mi zdá byť dosť komická predstava – posudzuje moje prejavy so svojou predstavou alebo svojou “obvyklosťou”. Ak som individuálna, moju mieru originality možno porovnávať jedine s mojou pôvodnou, “spoločensky prispôsobenou*” verziou, ale nie s predstavou niekoho iného o tom, ako by som mala/nemala vyzerať… Podľa čoho to posudzuje?
A tu mi dokliklo.
Posudzuje podľa bežne zaužívanej predstavy o tom, ako taký ezoterik vyzerá, správa sa a koná.
Takže už aj v ezoterike sme zaviedli zdieľané predstavy a hodnoty, zdieľané pravidlá a princípy. Vytvorili sme Ezoterický Sen Planéty.
A k tomu mi doklikli moje pozorovania posledného roku-dvoch a jedna diskusia s Tenshi. Totiž v posledných rokoch sledujem, ako zosilnene preberáme niečo, čo povedali iní ľudia. Taký anjel a onaký anjel. Internet je úžasná vec, ale aj nekonečná pliaga. Ak preberáme veci bez toho, aby sme si k nim vytvárali náš vlastný postoj (toltékovia sa idú pretrhnúť od rehotu, že aký “postoj” 😕 , ale veď ja tiež nie som “tolték” 😉 ), vytvárame tým vlastne sadu prebratých presvedčení a predstáv, ktoré nie sú naše vlastné a možno by sa plne nekryli s našimi prežitkami, keby sme prežívali… Ale my už neprežívame, pretože stačí niečo niekde prevziať, podriadiť sa tomu, uveriť a prichodiť si “in”.
Pamätám sa, s akou vervou som začala napríklad spracovávať kedysi Arkturiánov. V čase, keď som sa k nim dostala prvýkrát, so mnou hlboko, nesmierne rezonovali. Nezostali však mojim jediným zdrojom. Nejako som sa posúvala dopredu – drobnučkými krokmi, ale po mnohých cestičkách súčasne. Rozvíjala som svoje porozumenie energetického sveta, pochopenia seba samej a svojich reakcií, porozumenie pre mimohmotnú realitu, porozumenie človeka, LOA, porozumenie zákonitostí prírody (vrátane neobľúbených tém ako kvantová fyzika, fraktály a podobné), ktoré vo mne budovali postupne predstavu systému, v ktorom sa pohybujem – základnej logiky všetkých vecí. A v istom bode som zas raz spracovávala channeling Arkturiánov a odrazu som sa ocitla v situácii, že som videla dualitu nastoknutú na myšlienky, ktoré neboli dualistickej povahy. Interpretácie jedinca, ktorý ešte hlboko trčí v hmote.
Tomu hovorím sense-making, interpretácia všetkého do svojej vlastnej reality. Táto realita sa každú sekundu mení a zdokonaľuje, takže sense-making je pre mňa nikdy nekončiaci proces. Pokiaľ si ho neurobíme, ak sa len prihlásime k niečomu, čo niekto iný povedal, brzdíme tým svoj vlastný vývoj. Budujeme Ezoterický Sen Planéty – vysvetlenie vecí, ktoré má “override” nad individuálnym prežívaním a individuálnou interpretáciou – teda tým, čo jediné je skutočne náš neskreslený prístup k svetu “tam vonku”.
Až v tomto bode som pochopila, čo ten Strieborný Dráčik vlastne pravdepodobne chcel povedať… A pochopila som, že z absolútne úžasnej myšlienky sa vďaka nedomysleniu do konca stal nástroj posudzovania ostatných svojimi vlastnými očami. (Dúfam, že to znesie; ako ho poznám, ustojí toľko čo medveď maco. 🙂 )
Ale… prečo k tomu dochádza? K tomu nastoľovaniu Ezoterického Sna Planéty i k tomu posudzovaniu ostatných podľa ideálu, ktorý predstavuje vždy niekto iný, vždy niekto externý? Nikdy nie my sami?
Neviem… Mám podozrenie, že je to tým, že človek je tvor spoločenský a potrebuje okolo seba komunitu, v ktorej sa môže cítiť bezpečný. Takáto komunita vzniká zdieľaním hodnôt, názorov a presvedčení.
Na druhej strane, cesta za poznaním je vec vysoko individuálna – a preto individualistická. Sense-making je vždy pre každého jedinca iný a tak aj videnie sveta, ktoré cez sense-making získava, je pre neho odlišné od vnímania ostatných ľudí… tak aké zdieľanie?
No dobre… ale ak sme všetci individualiti a každý máme svoj vlastný sense-making a preto vnímame svet každý trochu odlišne, nie sme predvídateľní. Nie sme ovládateľní. (A nedá sa pre nás masovo tvoriť a masovo predávať. “Posolstvo archanjela Fiškusiela Pozemšťanom. Drahí moji, nekonečne vás milujeme, ale začnite už konečne robiť to, čo vám hovoríme, lebo… !” 😉 )
Lenže… ak a vzoprieme všetkým konvenciám, znamená to, že sme uvedomelí? Že sme osvieteneckí? Ako rozlíšiť, kedy je niekto len bulo a kedy je vzostupujúci človek?
Tu zaklikla zasa debata s Tenshi. Pripomenula, že pozná niekoho, kto je tak zakotvený v svojom vnútri, že nedá na signály okolia a pritom je to blb. Tiež poznám takých, len som sa nimi nezapodievala. A odrazu ich treba začleniť do väčšieho obrazu… 😕
Lenže každý z nás je individuálna dušička na svojom vlastnom stupni vývoja. Pre ten stupeň vývoja je niečo možné a niečo je už za hranicou možného. Pre inú dušičku na inom stupni vývoja je možné niečo iné a niečo iné je zas za hranicou možného. Takže aj taký bulo zakotvený v sebe samom môže byť “dokonalá verzia seba samého” – vzhľadom na stupeň vývoja, na ktorom sa nachádza. Tí, čo sa nachádzajú na nižšom stupni vývoja, k nemu môžu vzhliadať, môžu ho obdivovať, môžu ho milovať či zbožňovať, môžu ho nenávidieť, môžu mu závidieť, môžu ho verbálne alebo fyzicky upáliť. A tí, čo stoja vývojovo vyššie, sa môžu podivovať, môžu nechápať a môže ich rozčuľovať (čo je hláška, že až tak veľmi vyššie nestoja). Ale to, kde vývojovo stojíme – “vyššie” či “nižšie” – nie je výpoveď o našej kvalite, ale o karme, akú sme si naordinovali…
Ak sme teda na individuálnej ceste za poznaním, všetky “učenia” pre nás predstavujú len kúsky poznania do našej vlastnej skladačky. Niektoré “zapadnú” a použijeme ich, iné nezapadnú a buď ich použijeme neskôr, keď budeme mať puzzle s patričným otvorom, alebo ich nepoužijeme vôbec, lebo do nášho poznania proste patriť nebudú.
Značí to však ešte jedno: prestať posudzovať podľa nejakého “vzoru”, pretože v ezoterike si je vzorom každý sám. Budha môže byť inšpiráciou, ale nie jediným meradlom. Tak ako elektrón nie je jediným meradlom v jadrovej fyzike, pretože ak sa správne pamätám, už za mojich čias sa tam ochomejtali ešte aj nejaké protóniky a neutróniky… teda iné verzie toho istého. 🙂
Don Juan ústami Castanedu kedysi povedal jednu vec, čo je pre mňa nesmierne dôležitý ukazovateľ, či ešte sme na svojej ceste alebo už sme sa z nej nechali zahnať “do stáda” – naša cesta má srdce. Naše srdce. Cíti sa dobre, správne – a nenúti nás porovnávať sa s inými, pretože nás nenúti hľadať oprávnenie pre naše ego, že je na správnej ceste. Proste veríme vnútornému pocitu a nie mentálnemu konštruktu, ktorý sa snaží nasimulovať vnútorný pocit “vzostúpenia” a ťahať ho pred nami ako takú motivačnú mrkvičku, že zajtra… za chvíľku… za rohom…
Neexistuje “zajtra”. Ak sa necítiš dobre a v pohode tu a teraz, nebudeš sa cítiť dobre nikdy.
A je jedno, čo tvoje “v pohode” znamená – je to presne to, čo v tomto svojom živote so svojím stupňom rozvoja môžeš dosiahnuť.
Hitler sa necítil dobre. Vždy mal nejakého nepriateľa, proti ktorému musel bojovať. Budha sa cítil dobre – nemal nepriateľa a nemusel bojovať proti nikomu. To neznačí, že sa teraz máme všetci stať budhistami, len že máme dosiahnuť podobný vnútorný stav ako Budha! 😛
Stav, kedy jediným nepriateľom je náš “vnútorný sviňúch” (innerer Schweinehund podľa Nemcov), ktorý má tendenciu spadať do starého, porovnávať sa s inými, hľadať sebapotvrdenie v skupine rovnako zmýšľajúcich a cítiť potrebu obhajovať svoje konanie pred inými.
Každý sme svoj vlastný vzor. Niet s čím porovnávať, niet čo obhajovať. Niet sa komu zodpovedať. Dokonca ani sám sebe. Viete, prečo? Pretože v istom bode prestáva existovať “sám sebe” a nastupuje “my/ono”: ono to tak je, že vedomie ako toto, s ktorým sa práve identifikujem, ide cestou, po akej práve kráčame – ja a všetky moje aspekty. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
no, vynikajuci clanok. konecne niekto, kto konecne zacal rozmyslat na “hranicami myslenia vacsiny a presne ako vravis vovychovavanych presvedceni, postojov, obrazov, sposobu myslenia, osobneho ega atd.” a ja si pri tych clankoch tiez vela uvedomim. ale neber to hodnotiaco… . ozaj Helar, ak by bolo mozne sa s tebou niekde niekedy stretnut, tak napis na maila, lebo ja by som sa s tebou rada stretla.
Páči sa miPáči sa mi
Ano. A rozmyslala som, kde je tam chytak, pri tych do seba zakotvenych bulov 🙂 on je presvedceny, ze je dokonaly. Ale nie je presvedceny o dokonalosti vsetkych okolo. A tam sa zrazu zjavi ta arogancia. Je tazke skutocne si srdcoma rozumom uvedomovat dokonalost kazdeho, aj ked nesplna nase predstavy napriklad o intelekte, humore, cistote 🙂 ci hodnotach..
Páči sa miPáči sa mi
Čiže inými slovami: dokonalý by bol, keby sa nepozeral na tých naokolo. Keďže však má jedno očko upreté na iných, nie je zakotvený v svojej duši, ale sa porovnáva – a síce vychádza “lepší”, ale šťastnejší preto nie je, lebo ho tí ostatní štvú. 🙂 Toľko o ukotvení v svojom vnútri. Keby nemal tých druhých, jeho pocit vlastnej hodnoty by zmizol, pretože by ho nemal od koho odvodzovať.
🙂 Díky, Tenshi, za prihrávku. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Od včera rozmyslam nad tym norskym masovym vrahom. V akej dimenzii je on dokonaly? Takto si predstavujem dokonalu volovu + mentalnu energiu, absolutne bez srdca…
Páči sa miPáči sa mi
Možno aj tento človek len napĺňal nejakú signálnu funkciu. Neviem. Je veľa vecí, ktoré neviem. Ale jedno viem: nejde o mentálno-vôľovú energiu, pretože nemal premyslenú alternatívu, len sa hádzal o zem tým atentátom. To sú emócie a vôľa, ale ani kúsok rozumu. Pretože… čo tým mohol dosiahnuť?
Mentálno-vôľová energia experimentuje. Vôľovo-emocionálna energia nenávidí a trestá.
Páči sa miPáči sa mi
“Toľko o ukotvení v svojom vnútri. Keby nemal tých druhých, jeho pocit vlastnej hodnoty by zmizol, pretože by ho nemal od koho odvodzovať.” Inak povedané, keby netrpel narcistickou poruchou… Na túto tému je výborná kniha od Kathrin Asper – Opustenost a sebeodcizeni, ktorá ide naozaj do hĺbky a ukazuje aj príčiny spomínaného postoja resp. posudzovania.
Páči sa miPáči sa mi
Som zvedava, co zajtra povie pred sudom. Uplne chladnokrvne a s usmevom zabijal tych teenagerov. Bez emocii. Myslim, ze unho neslo o nenavist k tym detom. Bol to cisto politicky zlocin. Citala som na CNN aj casti jeho traktatu, kde rozobera logicky demografiu v Europe. Rozumovo tie veci sedia, ale ziaden sucit, ziadne zlutovanie. V nasich mentalnych modeloch nemusel dosiahnut nic, v jeho modeloch dosiahol presne to, co rok premyslene planoval. Podla mna bohuzial ani nie je sialeny..
Páči sa miPáči sa mi
Cieľom nás všetkých je nájsť stratenú niť s Bohom. A nadviazať s ňou lásku. Pre niekoho to je univerzum, absolútno, svet atď. No jedná sa o duchovnú energiu. Nie o samotnú hmotu. Tá vzniká len z jej nižších energií. Lebo všetko v tomto hmotnom svete vzniklo s nepredstaviťelnej podstaty. Ako umelec ktorého spoznáte len podľa diela.
Dokonalosť je duša sama. Keď nie je znečistená tým že sa nechá ovplyvnovať telom, hnevom a vášnou tak prirodzene vyvinie svoje večné puto. Môžu existovať miliardy subjektívnych svetov tu na zemi v rôznych stavoch tela. Ale všetkých spája táto skutočnosť ktorá sa nedá vyjadriť slovami. Skrze rozum nemôžme pochopiť niečo čo je nadradené rozumu. No skrze to vyššie môžme uviesť rozum a inteligenciu do správnej činnosti. 😛
Páči sa miPáči sa mi
Konečne rozumiem, Groover. Píšeš (pre mňa) zrozumiteľnejšie. Len sa zmier s tou hmotou a jej krásou, je tiež Jeho dielom 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Tento článok je super….určite si ho prečítam,ale mám na vás otazočku už dva dni vás čítam a páčite sa mi je málo ludi s ktorými sa da baviť na tieto veci….a ak by som mohol môžem položiť otázku? ak sa nájde niekto bol by som dosť vdačny dakujem….
Páči sa miPáči sa mi
no nevadi:D,ale dík
Páči sa miPáči sa mi
pele pele 🙂
a kde je tá otázka? nejako som ju ja nezaznamenala, tak nem viem, či nem čítam dobre či kieho .. 🙄 .. pozor, to neznamená, že ti odpoviem ja, 😛 … to len taká technická poznáámočka toto 😀 … ale tak ju tu polož, a niekto uvidí čo s tým .. k čomu je dobrý tento stud, či čo to cítiš teraz? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Mám obsesívne nutkanie vrátiť sa k článku od Strieborného dráčika.
Názov článku ZDANLIVÉ nedostatky blogov otáznik. Budú to len moje interpretácie.
Dráčik podľa mňa v skutočnosti nechcel kritizovať, bol to len podľa mňa výkrik do ticha.
Očakával podľa mňa pomoc od komunity, lebo mu niečo chýba, pričom posudzoval.
Ale vlastne písal čo by potreboval a čo by sa mu páčilo.
V článku volá po vzájomnej interakcii, vývoji, hladaní v sebe (a v nás navzájom), privítal by vyššiu kreativitu a hravosť, a aby sme sa viac podelili o svoje cesty a zážitky. Chýba mu búrlivejšia a osobnejšia diskusia.
Diskusia pod týmto článkom má zatial 56 príspevkov.
A tiež v nej vidím sem tam posudzovania a vlastné pravdy.
Keď by som bola osvietená a dokonalá, tak by sme nešmejdila po informáciách čo dúfam že mi pomôžu na blogoch tohoto typu. Keď by som bola do seba zahľadený narcis presvedčený o svojej dokonalosti, tak by som tu nestrácala čas, ale dakde hviezdila.
Viem, že je vnútorný sviňúch, a snažím sa ho zmeniť, a niekde na pozadí dúfam, že mi k tomu pomôže komunita, ktorá sa týmto zaoberá. Aj keď je isté, že v konečnom dôsledku si musím pomôcť len sama.
Čím viac sa zaoberám sebou, o to častejšie v mojom slovníku počujem ja, ja, ja.
Kým som sa sebou až tak nezaoberala, bolo menej ja, ale ja nevedelo kde začína a kde končí, a tak sa necítilo dobre.
Je nesprávne posudzovať svet cez ja, keď svet zároveň máš rád, a snažíš sa neubližovať iným?
Páči sa miPáči sa mi
lilah…no dobre položím otázočku ktorá sa bude asi skladať z viac otázok dúfam,že môžem:D…už sa venujem dáky ten piatok týmto veciam už nerozmýšlam ani nad ničím iným len nad týmto je to pár rokov a cítim sa z toho všetkého rozhadzany ako farby rubikovej kocky:D mám chaos……prvá otazočka znie čomu mám veriť??? hlasu v hlave ktorý nie je môj?…Daskalos tvrdí,že mysel je prostriedok ktorým sa prejavuje neprejavené Absolutno mysel je najvyššia forma látky z ktorej sa tvoria vesmíry,svety a rozmery mysel je všetko!,ale Sokrates (žartujúci blázon medzi vážnymi oslami tvrdi,že myslenie je porucha vírus zlý program myslením nedokážeš nič sem su dôležite činy to znamená,že nemám veriť svoje mysli? a napriek tomu ju mám milovať? lebo si myslím ,že ked budem milovať mysel bude mi dávať to čo vkladam do nej ja čí? Don juan tiež tvrdi never svojej mysli tak čomu mám veriť? a netvorím svoj svet myslou? v tomto mám defekt:D:D…..no dobre idem dalej otázočka s číslom 2…každy z nás je jeden svet 100 ludi 100 svetov,ale v skutočnosti je jedna realita a jedno nie?..su to take zajačie nory ktorými prechádzame?…..napr: všetko je možne lebo Bohu je všetko možne a môžme byť čím chceme byť lebo v skutočnosti sme všetkým nie?….uvediem príklad niekto veri v karmu ja ju neverím,ale netrvdím,že neexistuje tu existuje všetko a pri tom nič,ale ked to nebudem nosiť v mysli nebude existovať?….nemám slobodnu vôlu sa rozhodnuť?..a to znamená,že čo potom ked ju niekto veri a niekto nie??…pravdu máme síce obidvaja ,ale ako bude? či každý podla toho čomu verí? ( niekto verí,že bude úspešny a presvedčí podvedomie a je úspešny niekto veri,že nebude úspešny prehovorí podvedomie a nebude úspešny chápete kde tým idem:D…,ale potom by ma napadlo ako ten system funguje..pre každeho individualne?? nie sme každy náhodou svet? a všetko sa odohráva len v nás samotných?………otázočka číslo 3 a jej podotázky…ked sa narodíme chopia sa nás rodičia dáju nám zaklady potom nás vychovavaju priatelia,tv,media,okolie,školy,spiritualna realita…atd….to znamena,že sa stávame umelímy preberáme myšlienky a predstavy niekoho iného…napr:karma:D….to znamená,že žijeme vo svete ktorom nevidíme pravdu nie? posledých pár dni zistujem,že klúčom je asi byť sám sebou,ale čo je byť sám sebou? neznamená to,že aby sme sa stali samým sebou malí by sme zabudnuť na všetko čo sme sa naučili? a mať vlastne myšlienky,predstavy ktoré pochádzaju z nášho vnútra a nie z vonkajšieho sveta? to je byť samým sebou? lebo ak áno ja sám sebou nie som som len súhrn všetkých elementálov vonkajšieho sveta….zistujem,že ludia viac zakladajú na slovách ako na skúsenostiach…ja sám som taký,ale snažim sa to zmeniť ak mám v živote zakladať na skúsenosti tak mám len dve…sen je skutočnejši ako to ked sa ráno zobudim a nič okrem lásky (Boha) nie je vytvorené….to ostatne si vytvárame len my sami a robíme to realným…ja sa snažím veriť len na domov lásku jednotu…to je skutočnosť,ale nie je to tak jednoduche ako píšem…aj ked život je velmi komplikovane jednoduchy:D….a preto sa pýtam….keby som si vytvoril vlastnú vieru a schemu tohto mysteria je to v poriadku?,ale mám obavy,že čo ak to tak nie je…a je to len moja fantázia?..,ale potom ma napadá,že to tak môže byť ak o tom budem presvedčený a veriť tomu a budem to považovať za pravdu nie? …však nič nie je nemožne nie? ak nie je nič nemožne tak nemusí existovať pre mňa to čomu dalši ludia veria nie?………..ospravedlnujem sa ak som dosť dlhý a tak isto ak ste našli po mne gramaticke chyby diktátity mi dáko nešli ani v škole…..ak sa nájde odpoved budem vdačny dakujem…….ešte ma napadla jedna vec len som to nejak nechcel napísal,ale vy si tu píšete všetko…dakedy v noci samo od seba ma niečo paralyzuje a nemôžem sa hýbať a začne bzzz a čo raz viac vibrovať až hučať ako keby bol vedla mna generátor a potom cítim ako ma to ťahá z tela von to sa mi stalo zo pár krát,ale neviem či ide o astralne cestovanie…lebo som sa nevidel,ale Daskalos tvrdí,že pri examátoze sa nevidíš…ja som videl len take obrysy ako keby len vždy to preruším je mi to nepriemne a cítim,že ešte ísť dalej nechcem aj ked som zvedavý dakedy len tak vysím nad telom a som len na jednom mieste..a dakedy to začína tak,že si uvedomujem ,že ide trošku o sen…,ale vnímam okolie vedla seba a raz na mna letela vážka ohol som sa jej v tom sne obletela mi hlavu a pristala mi na ličku a teraz vážne ja som ju tam cítil…ako ked si ruku priložim na lice vybehol som skoro z postele to je ako v pohode??………ps: Boh Vám žehnaj….a nech vám nej**e:D…Ahoj
Helar: Poprosím, keď si potrebujete ventilovať sexuálnu terminológiu, nerobte to na tejto stránke. Tolerancii sa ešte len učím a nie je to moja najpokročilejšia lekcia. Mimochodom, existujú isté pravidlá komunikácie na tejto stránke. Dá sa k nim dopracovať cez domovskú stránku -> Pravidlá slušnosti.
Páči sa miPáči sa mi
ospravedlnujem sa zato vulgárne slovičko,ale ventilovať sexualnu terminologiu 😀 to hádam až tak nie…prepačte berem späť na budúce si dám pozor na také slovičko….dúfam,že som vás tým nepohoršil
Páči sa miPáči sa mi
Jana… výkrik do ticha, možno. Cítil som, že to mám napísať zrovna vtedy, tak som to napísal.
Helar a Tenshi. Písali ste o videní seba ako dokonalého, ale zároveň vidieť a všetko ostatné ako dokonalé. Možme len predpokladať, ako to vníma osvietený, ale myslím, že nevníma ludí ako dokonalých. To by sa unho objavovalo dualitne vnímanie atd. Vníma ich neopísatelne (svojím sposobom ako dokonalých, ale nie je to v zmysle tohto slova, ani toto slovo sa nedá priradit k tomu pocitu.) V jednom seriály sa šiel chlapec sprchovat v pyžame s myšlienkov : “Ak je všetko mokré, je vobec niečo mokre ? ” 🙂
Páči sa miPáči sa mi
SD, nerozumiem otazke (ak je to otazka). Nie som osvietena 😉 takze neviem, ake je synonymum slova dokonaly pre osvieteneho. Pre mna to nie je dualita. Ak je kazdy a vsetko dokonale, neexistuje antonymum.. Mozno mu nenapadnu ziadne pomenovania, len jednoducho vie, ze vsetko je tak, ako ma byt. Vidi cely zamer. Ja zatial nerozumiem celemu Boziemu zameru, ked rozmyslam nad rozmerom prejaveneho zla (dualita) u napr.masovych vrahov
Páči sa miPáči sa mi
A mozno si aj odpoviem 🙂 rozmer prejaveneho zla je podmieneny rozmerom prejaveneho dobra niekym inym, aby bola zachovana rovnovaha 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ta otázka je na zamyslenie nie na odpoveď. 😀 tzn. Ak je všetko mokre nie je nič mokre, lebo sa nedá uvedomit si, že je to mokré. Skús sa ponorit do bazéna s vodou. Kým budeš celá pod vodou. Vieš že si mokrá ale necítiš to. Cítiš vodu, ale nie to že si mokrá, to pocítiš, až ked pocítiš protiklad, ked sa vynoríš na vzduch.
Preto slovo dokonalé by som pri osvietených nepoužíval. Dokonalost pre teba nemusí byt o dualite, ale slovo dokonalost vzniklo v dualite a jeho význam nedokáže pokryt vyjadrenie : “Všetko je tak, ako má byť”. A Ani tieto slová v úvodzovkách ten význam nepokrývajú. Slová to nedokážu pokryť, aspoň v zatial mne známej rovine. Tú “dokonalost” možeš len pocítit, preto by som to radšej ako dokonalost neoznačujem no 😀
Páči sa miPáči sa mi
Ja som taký hnidopich 😉 … V dualite nevzniklo slovo “dokonalosť”, ale “nedokonalosť”. Dokonalosť vnímam ako “kompletnosť” danej osoby/veci so všetkým, čo k tomu patrí. Celistvosť. To ja vnímam ako dokonalosť. Keď sme hrali lílu, tak som si dharmu často prenášala do svojho vnímania cez slovo “kompletnosť”. Mám pozit, že tí, ktorých dnes považujeme za osvietených, hovorili, že sa rodíme dokonalí. Aspoň v taoizme sa rozhodne rodíme dokonalí. 🙂
Dokonalosť má svoj “dualitný” protiklad “chybnosť”. A keď chceš o niekom povedať, že je “chybný”, ako to vieš? Vzhľadom na čo je “chybný”? Musel by si poznať jeho účel, aby si vedel, či je chybný alebo nie… a účel pozná jedine duša, ktorá je senzor Jediného Nerozdeleného Vedomia v Rozdelenej Realite 😛 . Každé iné označovanie niekoho za “chybného” je posudzovačnosť a sebadôležitosť, pretože vtedy zo seba robíme mozog na úrovni Jediného Nerozdeleného Vedomia.
V tomto mi je naozaj blízke to, čo napísala Tenshi: všetko je, ako má byť. Toto je moja osobná mantra a spôsob, akým vzdávam hold Nadradenému Vedomiu. Zažila som ho, bolo úžasné a bolo absolútne nezaangažované. Nadradenému Vedomiu (=Jedinému Nerozdelenému Vedomiu) je jedno, kde kto sme, pretože ono je vždy cez niekoho z nás presne tam, kde potrebuje byť. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Je zábavné na vás pozorovať,ako máte obidvaja pravdu 😀 nakoľko aj biblia a ezoterika má tiež pravdu,hovoria úplne to isté,ale je to písané štylisticky inak,biblia je na moje oko vytvorená uľahčenou rečou , zjednodušili to a povedali,že zem bola stvorená za 7 dní. doteraz som to pokladal za blbosť,ale oni vlastne píšu významovo to isté,aký mám ja svetonázor.Lenže mne je prijateľnejší iný kmeň reči ako ten biblický.
Hovoríte úplne o tom istom,len iným kmeňom reči.Sú slová,ktoré poviete obidvaja,čo sú najpodstatnejšie z vášho príspevku,ale ostatné je považované už len za iný kmeň reči.Keby som to mal vysvetliť po lopate,ja rozprávam tak duchovne a odborne,kamarát rozpráva kung-fu-ovsky,nakoľko to praktikuje strašne dlho,prevzal si odborné slová z kung fu a hovorí ich vo vetách,nepočúvalo sa mi to dobre,tak som ho naučil duchovnu a rozumieme si 😛 Hovoril som o tom istom,čo on,ale synonymicky.už som to konečne pochopil. Toľko k vám 😛
Páči sa miPáči sa mi
Všetko je, ako má byť ale neznamená že je všetko správne. 🙂
Práve preto sa ľudia učia spoznať dharmu. Kým robíš pre telo tak nerobíš pre seba. Najprv musíš spoznať kto si ty. Až potom môžeš robiť to čo je pre teba správne.
Páči sa miPáči sa mi
Groover:
“Všetko je, ako má byť ale neznamená že je všetko správne.” Nehnevaj sa, ale toto je v mojich očiach absolútna kravina (=posudzovačné slovo 😕 ). Ak to tak má byť, tak potom je to “správne”. Ak to tak nemá byť, potom je to “nesprávne”
A… mimochodom… koho teraz posudzuješ? Boha/Krišnu? Ak je to tak, ako to má byť (=v súlade s jeho vôľou), tak aké “nesprávne”?
Je možné, že niečo nechápem. A je možné, že niečo chápem. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Je to kravina lebo tomu nerozumieš. Je to asi ako keď dieťa trucuje nad niečim. Boh vyslovil svoj svrchovaný názor akoby malo čo byť a čo je správna dharma. Nie preto že si to vymyslel ale preto že je to také už v samotnej podstate tej veci. Nezasahuje do slobodnej vôľe duše. Myslieť si že duša v máyi robi vždy len to čo je správne v danom momente je nevedomosť a naivita. Preto sa píše vo védach toto..
“Demoni nevedi, jak maji jednat a jak ne. Neznaji ani cistotu, ani spravne chovani a ani pravdy v nich neni.”
Povinnosť duše je slúžiť Bohu a nie svojim sebeckým činom. Nazýva sa to Akarma. To je čistota konania v kvalite dobra. Môžeš sa napríklad spýtať hocikoho na tomto blogu čo z týchto dvoch vecí považuje za lepšie a keď má aspoň štipku morálnej úprimnosti tak naznačí akarmu.
Všetko je ako má byť = karma, činnosti aj keď boli nesprávne tak vždy vytváraju momentálny stav.
Všetko správne = naplnenie dharmy, večnej povahy atď.
Takže výrok “Všetko je, ako má byť ale neznamená že je všetko správne.” je úplne v poriadku. Stačí si ho len pozorne prečítať a nie podsúvať nejaké fádne argumenty.
Samozrejme najprv ale treba pochopiť základnu vec. Ty niesi Boh. Niesi ani telo a v každom ohlade je každý vždy odkázany na Bohu. Aj v tomto momente. Len on určuje tvoje hranice. Preto sebeckosť a pýcha nepomôžu nikomu.
Páči sa miPáči sa mi
Fajn… takže už som sa dozvedela, čo nie som a čo som… Ako to je v tom filme Podporujte svojho šerifa? “A odteraz si to budem až do konca života opakovať, aby som to nezabudol.”
Ako myslíš, Groover. Krčím plecami.
Páči sa miPáči sa mi
Groover – a teraz mi vysvetli,čo tvoja prvá odpoveď má spoločného s mojím komentárom ? aký to má súvis?
Páči sa miPáči sa mi
Nič. Reagoval som na helar 😉
Páči sa miPáči sa mi
SD
Ide o to čo pod slovom dokonalosť myslíš. Napísať to na rovinu v zmysluplnej terminológii a nie klučkovať.
V prvom rade treba odlíšiť dušu od hmotného sveta. Duša má úplne inú povahu ako hmotný svet. Poznanie výchadza z advaity, duality. Medzi dušou a naddušou. Pričom v absolútnom ponímaní je všetko jednotné. No touto jednotou nie je duša samotná ale všetky aspekty energií od najhrubšej po najjemnejšiu. Pričom duša je jednou z nich.
Preto keď má niekto veľmi blízko Bohu môže cítiť jednotu ale už sa nepovažuje za produkt tejto jednoty. Iba ego sa viaže na pocit vlastníctva. A tam tkvie to čo odlišuje hmotu od duše. Duša nie je existenciou ale nie je ani neexistenciou bytia. Je tým čo vie tieto javy vnímať v ich samotnej podstate.
No najdôležitejšie je si to uvedomiť v praxi 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Hnidopich nastupuje aj u Groovera… 😀 Prečo delíš na to a hento? Nie sme len rôzne aspekty jedného? Hmota či ne-hmota… duša či ne-duša… v konečnom dôsledku sme Jedno. Je mi to také divné hovoriť, že niečo je “vyššie” a niečo “nižšie”. Je srdce vyššie alebo nižšie ako slezina? Všetko bez sleziny by bolo rovnako nedokonalé ako Všetko bez srdca. Aj tá tvoja nemilovaná hmota má nejaký svoj účel. Bolo by načase dôverovať Nadradenému Vedomiu, že vedelo, čo robí, keď ju tvorilo – že to nerobilo v záchvate delíria tremens. Vlastne… aj to delírium tremens je len nejaký iný aspekt osvietenia. A osvietenie je len iný aspekt dyzentérie. V konečnom dôsledku sme všetci Jedno. Po toltécky: V konečnom dôsledku je všetko jedno. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
To mi je teda hnidopich 🙂
V konečnom dôsledku sme SÚČASŤOU jedného no nie jedným. Nemýliť si to 😉
A ty alebo ja v tej súčasti sme dušou a to tiež nikdy nezmeníš. Ale môžeš si o tom ďalej špekulovať ako uznaš za vhodné.
“Bolo by načase dôverovať Nadradenému Vedomiu, že vedelo, čo robí, keď ju tvorilo”
S týmto súhlasím. Vedelo čo robilo. Nuž hmotný svet nie je trvalý a jeho povaha je zlá pre dušu ktorej prirodzený stav je v duchovnom svete. To je konečný záver. Hmotný svet dušu nikdy plne neuspokojí. Duša nie sú hmotné zmysli podotýkam.
Názory že všetko je jedno je pre mňa hlúposť. Alebo že každá cesta je správna. Hocikto si to môže myslieť ale tým nezmení objektívnu realitu. Duše v hmote sú poklesnuté duše. Vnútorny monológ toho že tu mám nejakú úlohu alebo niečo objaviť je ilúzia máye a z duchovnom to nemá nič spoločné. Sebarealizácia je cesta späť k sebe k vnútornej podstate a nie k prehĺbeniu ilúzie. Ilúzia máye spôsobuje aj to že je prasca v chlieviku spokojné a netuší svoju pokleslú povahu. To je pasca hmotného sveta. Preto je nanajvýš nezodpovedné premárniť ľudský život na niečo iné ako sebarealizáciu.
Pojem ako osvietenie je skôr blud. Prirodzený stav duše je oslobodenie od ilúzii. Chytať sa opory hmotného sveta je slabosť. Konec tejto väzby je cieľom každej duše. Pokiaľ však nevyvinula ani tú silu aby prekonala svoje hmotné telo tak zostane pod jeho mocou s tým že telo bude ďalej uspokojovať len hmotné zmysli. Seriózne podotýkam že potreba jednoty a pocitu dokonalosti v hmote je prejav ega a nie duše ktorá pochopila svoj stav v tomto svete. Je to práve presný opak sebarealizácie.
Oslobodenej duši nevadí ani tento hmotný svet ale už len preto lebo vztiahla z neho svoje pazúry. Potom ho môže vidieť v inom svetle. No vždy sa to zakladá na tom že sa presunie z pod nadvlády nižších hmotných energií do duchovných. Takže nie je jedno čo je nižšie a čo vyššie. Lebo ten pohľad vznikol práve z toho presunu.
Páči sa miPáči sa mi
Budem tentokrát stručná: “zlý” je hodnotiace slovo. Zlý vzhľadom k čomu? Spochybňuješ spárovanie duša-hmota, ktorý vymyslela inteligencia nadradená tej tvojej a tej mojej?
Toto je to, čo sa ti snažím nejako podsunúť… Nehodnoť. Neporovnávaj. Proste akceptuj a buď (to, čo práve si, aj keby to bola hneď hmota). Dostaneš sa tak oveľa rýchlejšie oveľa ďalej ako tým večným bridením si hmoty. Som aj duša, aj hmota (lebo mám telo), aj energia (lebo mám aj časť, ktorá je celkom mimo hmoty a ona si ma pamätá, kým ja ju nie). Všetko sú len rôzne aspekty jedného. Nie zlé/dobré, vhodné/nevhodné – ale aspekty s istou funkciou. To, že ju nepoznáme, ešte neznamená, že žiadna nie je. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
“Toto je to, čo sa ti snažím nejako podsunúť… Nehodnoť. Neporovnávaj. Proste akceptuj a buď (to, čo práve si, aj keby to bola hneď hmota).”
Veď to je aj to čo robí každy na ceste sebarealizácie. Je tým čo je. Dušou. Lenže ak povieš že si toto telo a jeho problémy tak už si v ilúzii. Preto vravím. Hodnoť, porovnávaj, uč sa ale nezabúdaj na svoju podstatu. Zamysli sa nad tým čo píšeš. Keby si nič nehodnotila a neporovnávala tak o ničom nič nevieš. A keď nič o ničom nevieš tak sa dá ľahko spadnúť do spárov ilúzie. Hmota má byť pri tejto ceste pomocník a nie pánom.
“Som aj duša, aj hmota (lebo mám telo)”
Vôbec nie si hmota. Ak sa niekto považuje za hmotu tak je lapený vo falošnom egu. Každá jedna vec ktorú vnímaš nie si ty ale to čo je okolo teba čoho si ty tiež súčasťou. Tým že duša toto pochopí. Tým pochopí aj to ako nižšie Božské energie (hmota) vytvorili toto telo. Hmotná alebo duševná schránka reprezentuje činnosť, karmu danej duše.
Áno správne. Zlý je hodnotiace slovo. To je povaha hmotného sveta. Vylučuješ že niečo nemôže byť zlé. To je naivita. Ilúzia máya spôsobuje veľa zlého pripútaním no zároveň aj dáva lekcie dušiam. Navyše hmota a duša nie je spárovana ničím iným ako ilúziou máye. V skutočnosti ťa s okolitým svetom nič nespája. Práve teraz v tomto momente. To je rozdiel energií.
Páči sa miPáči sa mi
Možno je to len vec terminológie. Ja nemám “zlé” a “dobré” veci. Mám len niečo, čo má istý účel, zmysel, poslanie, funkciu. A niekedy to môže byť v situácii, kedy to nie je v súlade so zmyslom, poslaním či funkciou – podľa môjho momentálneho pohľadu. Možnože z vyššieho pohľadu tam je nejaký zmysel, poslanie či funkcia, ktoré mi zostávajú ukryté.
Rýpem do teba preto, lebo delenie vecí na “zlé” a “dobré” ťa drží v svete svojich drobných človečích cieľov a predstáv – a tak tvoj svet bude dobrý alebo zlý. Niečo prijímaš a iné si bridíš… Necítiš, že tým dualitu vytváraš? Miesto toho, aby si z nej išiel von tým, že ju v svojom vnímaní urobíš bezpredmetnou, tak ju týmto delením posilňuješ…
Toľko môj pohľad. A je pekné, že si myslíš, že vôbec nie som hmota. Ale ak mám byť Všetko, tak potom som aj hmota – či sa to niekomu páči alebo nie. 🙂 Prečo je pre teba také nesmierne ťažké akceptovať tú hmotnú stránku zo seba samého? Čím ti tá hmota ublížila, že sa jej nedokážeš zbaviť?
Páči sa miPáči sa mi
Teraz som ťa myslím dosť pochopil. Keď nazývam niečo zlé je to práve to čo lipne na veciach ako zlé a dobré. Je to paradox takže sa to tachšie vysvetluje. Duša sama o sebe je transcendentálna voči hmotnému svetu. To znamená že nemá vek, pohlavie atď. Tie veci vznikajú až stotožnením sa. Napríklad keď cestujú dve autá po ceste a kamarát spozná auto iného kamaráta tak povie.. aha toto je Rudolf a ukáže na auto. Podobne je to aj s ľudským telom. Alebo hamba za rodinu alebo aj svoj kostým je podobnej povahy stotožnovania sa s niečim vonkajším. Telo ti dáva mnohé funkce. Ale tak aj auto, lietadlo, šaty atď. To všetko pramení z ilúzie. Práve preto pochopením že toto všetko okolo sú tie energie je veľkým uvolnením duše.
Ja som akceptoval hmotnú schránku a viem že mám voči nej náležitú zodpovednosť. Ale viem že vo svojej podstate ňou niesom. Prečo cheš byť všetko ? Nevidíš že niesi ničím z toho.. Hmota pracuje nezávysle na tebe. Aj tvoje vedomie. Duša je to čo si je vedomé aj vedomia. A tam kde venuje pozornosť. Tam priamo pôsobí. Čiže keď sa bude zameriavať na nejakú časť vedomia tak tam prirodzene budú smerovať činnosti. Kým sa však drží tých stavoch mysle a vedomia tak nepochopí svoju podstatu. Preto Krišna upozorňuje aby sme sa na tom tak nedržali.
Páči sa miPáči sa mi