Nový článok od Laury Rose Gatleyovej, ktorý mi pripomenul debatu, čo som mala nedávno s kámoškou: Ako hore, tak dole: Paradox spolupatričnosti
Včera som čítala niečo, čo ma prinútilo zastaviť sa.
Autor skúmal starú hermetickú frázu „ako hore, tak dole“ a spôsob, akým sa príroda akoby sama organizuje – jeden vzorec vnorený do druhého.
Bunky sa stávajú tkanivami. Tkanivá sa stávajú orgánmi. Orgány sa stávajú telami. A ľudia sa zhromažďujú do rodín a komunít. Všetko je samo sebou a všetko je súčasťou niečoho viac.
A zrazu som sa zamyslela:
Možno suverenita nikdy nebola o tom, odlišovať sa a stáť sám.
Často si suverenitu predstavujeme ako nezávislosť – vedieť, kto sme, držať si svoje hranice, nenechať sa pohltiť očakávaniami alebo energiou niekoho iného.
A áno, záleží na tom.
Ale predstavte si bunku. Má membránu, ale membrána nie je barikáda. Je to vzťah. Vpúšťa to, čo ju vyživuje. Uvoľňuje to, čo už neslúži. Komunikuje.
Participuje. Zúčastňuje sa.
Bunka zostáva sama sebou a zároveň zostáva v spojení so zvyškom.
Možno sa od nás žiada, aby sme sa naučili niečo podobné. Milovať bez toho, aby sme sa v tej láske roztopili a zmizli. Povedať „nie“ bez toho, aby sme sa uzavreli. Povedať „áno“ bez toho, aby sme sa opustili.
Patriť niekam bez toho, aby sme sa zmenšili.
Tak často si predstavujeme, že voľba je: Ja alebo ty. Hranica alebo spojenie. Nezávislosť alebo príslušnosť. Ale možno hlbšou schopnosťou je naučiť sa udržať oboje. Môžem byť sám sebou a stále byť s tebou.
Možno nás vedomie žiada, aby sme rozvíjali našu schopnosť patriť niekam bez toho, aby sme sa opustili.
A možno skutočná otázka znie:
Ako hlboko môžem zostať sám so sebou, keď zostávam s tebou?
Na zamyslenie:
• Zvrchovanosť kontra oddelenosť
Kde ste si pomýlili „sám za seba“ so zvrchovanosťou a čo by sa mohlo otvoriť, keby ste umožnili spolupatričnosti bola súčasťou vašej sily?
• Spojenie prostredníctvom sebaopustenia
Spomínate si na čas, kedy ste zostali spojení tým, že ste sa vzdali nejakej časti seba? Čo vás to stálo?
• Hranice ako vzťah
Čo sa zmení, ak si hranicu predstavíte nie ako stenu, ale ako membránu – niečo, čo chráni vašu integritu a umožňuje spojenie?
• Spolupatričnosť bez robenia sa menším
Kde v svojom živote ste pozývaní, aby ste sa niekde začlenili hlbšie- a ako by sa to dalo dosiahnuť bez toho, aby ste sa boli menej sami sebou?
Afirmácie
• Môžem patriť niekam bez toho, aby som opustil(a) svoju svojráznosť
• Moje hranice podporujú autentické spojenie
• Môžem zostať otvorený/á bez toho, aby som stratil(a) schopnosť kriticky rozlišovať
• Ctím si rovnako svoju individualitu, ako aj svoje vzťahy
• Učím sa zostávať naplno sebou a zároveň byť súčasťou niečoho väčšieho
Pridaj komentár