Ak dôjde k stretnutiu duálnych duší, prebieha to väčšinou neobvykle – ako keby sa po dlhom čase – možno viacerých životoch – tieto duše znova spojili. Akonáhle je prvý kontakt naviazaný, spozorujú, že aj keď by si mali byť cudzí, tomuto človeku nezávisle od pohlavia bezvýhradne dôverujú a myšlienky na neho sa nedajú odohnať.
Cítia neuveriteľnú príťažlivosť, ktorá ich ako keby privádzala do šialenstva. Údiv nad toľkým spoločným postupne rastie. Často krát sú telepatia a vonkajšie vplyvy v takom obsahu v hre, že vedomie je podrobené ťažkej skúške. Vynárajú sa otázky nad otázkamy.
Čo sa to tu deje? Kto si? Odkiaľ si sa zrazu objavil? Nie som predsa zaľúbený, prečo ťa predsa len mentálne tak potrebujem ako moju dennú potravu? Prečo rozmýšľam nad každým slovom, ktoré ti napíšem sto krát? Prečo sa tomu magnetickému priťahovaniu neviem ubrániť? Neexistuje tlačidlo s názvom „vypnúť“? Som už kompletne zmätený v hlave? Prečo to vyzerá, že sa mi obrátil z jednej sekundy na druhú môj život hore hlavou? Čo ma to drží?
Oukej, izba u psychiatra sa zatiaľ rezervovať nemusí, keďže dnes v cykle vodnára sa takéto stretnutia stávajú častejšími. A keďže sa príbehy týkajúcich natoľko podobajú, poďme sa pozrieť čo to má fenomén duálnej duše do seba.
Ak sa dostaví možnosť pozrieť sa svojej duálnej duši prvý krát do očí, vypunkne totálny vnútorný chaos. Vynoria sa ďalšie otázky. Prečo sa cítim v tomto momente ako keby som akurát prišiel domov? Prečo sa rozpoznávam v tvojich očiach? Prečo cítim sám seba, keď sa ťa dotýkam? Prečo sa neviem odtrhnúť od tvojich očí? Prečo je pre mňa nemožné, tento výnimočný pocit opísať slovami? Prečo prestane mať význam priestor a čas? Uvedomím si: „Toto musí byť zrkadlo mojej vlastnej duše.“
Osobné stretnutia sú vo veľa prípadoch zriedkavé, ak vôbec sú možné, keďže sú mimoriadne zťažené vonkajšími okolnosťami (veľká vzdialenosť alebo iné životné okolnosti). Ak sa majú / môžu / musia tieto osobné stretnutia uskutočniť, treba často krát počítať s vynaložením nadľudského úsilia.
Potom je tu pocit, že nejde o zaľúbenosť, ktorá by sa ako je známe prejavila motýľmi v bruchu. Veľmi ťažko sa hľadajú správne slová pre tieto zvláštne pocity. Niektorí dokážu cítiť ich duálnu dušu, aj keď je od nich vzdialená tisíce svetelných kilometrov. Ruky sú zrazu ľadové, hlava horí ako blčiaci oheň, zdá sa že vnútro praskne, určité časti tela sa zmrštia a pocit dýchania naberá zrazu inú formu. Je priam nemožné, ten pocit popísať. Ako vysielač a prijímač, ktorí su nastavení na rovnakú vlnovú dĺžku. V týchto hlbokých mentálnych okamihoch prijde väčšinou len sekundy neskôr znamenie, či telefonát, sms, e-mail, alebo udička na nejakom plagáte, alebo kdekoľvek. Tí, čo to raz zažili poznajú tento neuveriteľný pocit a určite sa tu nájdu.
Časom človek objaví v sebe duchovnú stránku, enormne veľa sa z tohto stretnutia naučí, naučí sa bezpodmienečne milovať, bez výnimky. Táto láska je iná ako nám zvyčajne známa láska a jedinečný / božý dar. Správny výraz by asi bol láska duší. Zakladá sa na prianí, spriaznenú dušu dostať / vidieť v stave absolútneho šťastia, absolútnej spokojnosti. Nikto by v takomto vzťahu nechcel vlastniť alebo zničiť život toho druhého. Každý sa snaží naďalej žiť svoj život ako je zvyknutý a ako sa nalepšie dá. Raz sa dostaví poznanie, že tieto spojenia / vzťahy musia byť božia vôľa a viera vo veci, ktoré sa predtým zdali nemožné, stúpa.
Tak, ako nebesky prebieha stretnutie sa s vlastnou duálnou dušou, tak môže byť aj bolestivé, preto niekto často používa slová ako „nebo a peklo“. A nakoniec vyzerajú byť fázy odlúčenia tiež súčasťou takéhoto vzťahu. Niekedy úplne bez príčiny, alebo vyvolané nešťastnými okolnosťami alebo ťažkými neporozumeniami si, aké boli človeku dovtedy neznáme. Takéto situácie vyvolávajú v jednom pocit umierania časti jeho vnútra. Až si človek myslí, že stráca kontrolu nad svojím životom, čo vôbec nie je na srandu ak sa treba popri tom starať naďalej o chod dňa (napr. o rodinu alebo sa poriadne vedieť sústrediť na prácu). Celé okolie cíti samozrejme tiež zmenu, čo nie je zrovna najľahšie, hlavne s rodinou. Človek je vystavený otázkam, na ktoré sám nepozná odpoveď.
Rozumieť spôsobu správania sa duálnej duše často nie je najľahšie, presne tak, ako vlastnej rozumieť vlastnej duši. Na jednej strane chce človek pre toho druhého len to najlepšie – veď bezpodmienečne – na druhej strane sú momenty, kedy si duálne duše – poväčšinou nevedome – vytvárajú veľké bolesti. Emocionálne sú raz hore a raz dole. V určitých okamihoch si človek už po dvoch sekundách po napísaní alebo povedaní všimne, že toho druhého zranil, aj keď povedané slová vôbec nemali byť použité. Znova stojí pred ďalšími otázkami: „Kto to napísal? Čo ma k tomu viedlo? To som predsa nebol ja? Bolo to moje podvedomie? Čo som to spravil?“ V týchto bolestivých situáciach absolútneho zúfalstva sa pokúšajú niektorí „odpútať“, ale veľmi rýchlo si uvedomia, že je to nemožné. Jediné slovíčko duálnej duše stačí na zahodenie všetkých myšlienok za seba.
Ako to presne u týkajúcich sa prebieha, závisí pravdepodobne od úrovne a rastu duše, často krát jeden z nich zaostáva. Na rovinu povedané si potom povie jeden z nich – či vedome alebo podvedome – „S toľko veľa, novými, neznámymi dojmami / pocitmi a s takýmto razantným tempom vývoja neviem v tomto momente zaobchádzať, preto sa musím stiahnuť“. Keď sa duša posunula do určitého ďalšieho štádia, kontakt sa väčšinou znova obnoví. Toto by aspoň vysvetľovalo fázy odlúčenia, ktoré sú časovo rôzne – od pár dní, až po viacero dní, mesiacov alebo dokonca rokov – podľa vývoja duše. Faktor učenia sa pri tom je enormný.
Ak človek stretol raz svoju duálnu dušu, stane sa jej tak prístupný, že jediná SMS, mail alebo veta môže ihneď vyvolať pocit stúpania do nebeských sfér alebo pádu do najhlbšej doliny. Vnímaví sa stávajú aj pre vonkajšie okolnosti (napr. situácie vo filme, určité pesničky alebo slová v rádiu). Najmenšia maličkosť dokáže človeka tak dojať, že nevie svoje emócie potlačiť a čuduje sa sám sebe. V skratke sa dá povedať, že sa človek cez jeho duálnu dušu učí nájsť cestu k sebe a dostane sa mu veľkej výhry, ktorá leží v božích rukách.
Veľa ľudí si možno nič túžobnejšie nepraje, ako stretnúť svoju duálnu dušu, čo by aj určite bol jedinečný zážitok. Pri tom si ale treba uvedomiť, že v tom prípade by sa bez výnimky VŠETKO dostalo na svoje hranice.
Racionálne rozmýšľajúci ľudia, alebo tí, ktorí takéto niečo ešte nezažili si takúto situáciu asi ťažko vedia predstaviť, čo je v poriadku a každý by to mal akceptovať; v konečnom dôsledku sme mali všetci raz tento uhol pohľadu. Ale všetci tí, ktorí si myslia že sa stratili v tmavom lese, lebo boli/sú konfrontovaní takýmito alebo podobnými situáciami, sa tu určite nájdu.
zdroj: http://www.zufalloderschicksal.de/dualseele.htm
Článok je uverejnený aj na duchovne.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
waw, to poznám 😉
Páči sa miPáči sa mi
tinuška … pokiaľ som to nezažila na vlastnej koži neverila som, že toto je možné .. naozaj .. je zvláštne stretnúť takúto osobu … stojíš proti nemu a jednoducho sa len akosi rozpamätávaš na veci dávno zabudnuté , ako ked stojíš pred zrkadlom, .. a iba ti odráža to čo cítiš atd … stačí len malý ťuk a vieš že ten druhý sa cíti zle alebo dobre, .. je to veľmi zvláštne, človek si pripadá mierne schizofrenicky … a pritom ako aj ty píšeš, nejde o zaľúbenie .. vôbec tam nie je … je to veľmi zvláštny jav toto .. skúmam to už pol rok a k ničomu som zatial nedospela, tak to asi treba len prijať … hi hi hi .. dokonca sú tam znaky fyzickej podoby, čo už je ozaj veeeeelice divné toto .. more, ..
týmto pozdravujem svoju duálnu dušu 😛 … aj keď nečíta, stavím sa, že toto si prečíta .. 😀 more, to je des toto … 😆
Páči sa miPáči sa mi
Lilah ja tiez nie. Ono… kedze sa to neda poriadne popisat, tak si to niekto, kto to nezazil ani nevie predstavit. Pocit spojenia sa aj ked nie sme spolu, tanec v univerze ako jednota a zaroven ako individuum.
Jo a ta telepatia je niekedy az… zarazajuca… ked ten druhy v momente presne vie ako sa NAOZAJ citim.
My sme sa zhodli na tom, ze tu nie sme aby sme nieco vyriesili z minulych zivotov, ani aby sme nieco nicili, ale spolu vytvorili nieco nove.
Páči sa miPáči sa mi
!Mozem len suhlasit a ta podoba tiez pravda az na to ze my ked sme spolu sme ako atomovka …. dokonca ludia na nas pozeraju s akymsi pohladom …. xixixix Nedaj boh s apozrieme do oci koniec to je pocit ako ked sa rozmrsknes na milion kuskou a lietate v celom univerze bez myslienok spojny so vsetkym naokolo ….. nieje to vztah ako ine … nejde tam o sex ani o podobne … je to nekonecna emocionalna dusevna podpora …. Stretli sme sa uz v atlnatide ale ta sme pokaslali teda ja , vdaka comu je fuc ..skoda …Nuz stretli sme sa 9.9.2009 to je tiez sranda (O:
Páči sa miPáči sa mi
Teraz s auz len prebudit a bude vsetko jasne !(O:
Páči sa miPáči sa mi
Zabudnite na karmu a blbosti ak ste ju stretli ide o postup hore !
Páči sa miPáči sa mi
mam dilemu prave kvolli tým neustalym cyklom trapenia sa.mam pri sebe dualnu dusu,milujeme sa, ale stale su fazy odlucenia. je zmyslom byt s nim uz do konca tohoto zivota…. ?!pretože moj akýkolvek pokus zabudnut a ist “inde”, konci znova opakujucimi sa navratmi…a mam pocit, ze neviem bez tej moje duse skutocne zit, neviem riesit zivot, pokial nemam pocit, ze je pri mne
Páči sa miPáči sa mi
Hm… ja moju DD poznam este moc kratko na to, aby som ti na toto vedela “kvalifikovane” odpovedat.. ale co citim v srdci je, ze cielom je najst stav, v ktorom vies, ze v podstate ste stale spolu, a ked potrebujes fyzicku pritomnost, tak sa vediet stretnut. Toto ale nema obmedzovat vase partnerstva. Podla mojich zazitkov si dualne duse posilnuju kazdu stranku v osobnom zivote – ci je pozitivna alebo negativna – a pomahaju si uvedomit, kde akurat v zivote stoja a na com treba zapracovat, co treba zmenit. Mozno su tie fazy, ked si s nou spojena presne tie, ked potrebujes ukazat na com mas zapracovat? A myslim ze niektore veci je treba akceptovat, ze ich mozno zazit len s DD – alebo hlavne s nou – bez ohranicovania sa. Nechaj plynut.
Páči sa miPáči sa mi
Boze a myslel som si ze sme jediny …. konecne aj niekto iny
Páči sa miPáči sa mi
hm, na mňa sedí presne toto “Nikto by v takomto vzťahu nechcel vlastniť alebo zničiť život toho druhého. Každý sa snaží naďalej žiť svoj život ako je zvyknutý a ako sa nalepšie dá.” .. a vôbec, ale vôbec to nebolí … a to práve preto, že nie je tam pocit zaľúbenia, … nosím v srdiečku iného muža, viem rozoznať tieto emocie … ale duálna duša, je ako najlepší priatel .. sameho seba .. neskutočné … a zároven je tam ten pocit cítenie a vnímannie, jednoducho viem kedy “je” so mnou, kedy nie je a naopak .. už sme sa nasmiali na tom neskutočne .. obyčajné symboly .. ktoré ked si overujeme, bo obaja sme realisti a furtom čosi spochybňujeme tak oči tenisáky, takéto 80 .. 😀 a ide sa dalej … nevedela som, že duálna duša je o tom, furtom som si to spájala s láskou, .. vzťahom muž a žena, milenecký vzťah niečo ako osudová láska .. ale tuto? nie .. je to akokeby sme si navzájom boli iba ooporou a to doslova bez nároku na honorár 🙂 .. nie je v tom nič sexuálne, a ani lipnuce, nič … ako brat a sestra, ako dvojčence … a predsa to tak nie je .. no prosto haluz .. .no ale tie fyzické znaky ma dobre žrali chvíl ( a to doslova boh vie kade behal môj, alebo jeho tatko .. pričom viem, že nikade .. môj tatko stále sedel pri mamke, láska ako svet .. ale prečo aj tie fyzické znaky? ) nie, to nie … 😀 😀 😀 .. dokonca jazva na tvári .. ja máám nad obočím on na líci .. na tej istej strane .. no prosto haluz … chodíme rovnako .. to ked som prvý krát videla … skoro ma kleplo … no prosto úžas … ale tak, už som to ako tak prijala .. ale sú momenty ked ma to riadne ešte zošokuje .. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Presne tak to mam ja (O:
Páči sa miPáči sa mi
tda presnejsie my (O: a nebojte sa niesme niekde v oblakoch xixixi len sme toho prezili strasne vela (O:
Páči sa miPáči sa mi
:)) ja sa citim v oblakoch a na zemi zaroven, v siedmom nebi, uprostred univerza spojena s mojou dualnou dusou a zaroven ju citim v kadzom momente TU a TERAZ pri sebe, aj ked sme od seba stovky kilometrov.
Páči sa miPáči sa mi
🙂 zvláštne že?
Páči sa miPáči sa mi
mno, a ako som to tu dopísala, pripadala somm si zvláštne práve ja … myslím že práve takto vnímať iného človeka, iné bytosti je viac ako normálne, … ako súčasť čohosi väčšieho, .. celej existencie, .. nie je to zvlástne, ….. práve toto je normálne a prirodzené, ale tak čo už, som len obyč. homo sapiens ( človek rozumný 😕 ) … a ja nechcem byť rozumnou, ale cítiacou … niekedy ma zarážajú vlastné postoje, hm, .. dívať sa na dar ako na zvláštnosť, hm, … joj, lilah, veľa, veľmi veľa halušiek ešte treba popať, … 😕
pekný dník prajem 🙂
Páči sa miPáči sa mi
A ako som pos ebe cital mozno ste ma zle pochnapali vztah to nije vobec len som chel povedat ze mnoho ludi si mysli ze ked najdu svoje dvojca tak to bude super vztah … ale o to tam vobec nejde ani nikdy neslo …. ono kazde dvocjata to maju inak ..ale ten potencial je vsade rovnaky (O.
Páči sa miPáči sa mi
jinan 😀
si sa rozšupol, alebo len rýchlo klikáš na enter 😛 😀 … ale .. ono to je vzťah, len nie milenecký, vôbec, ale vôbec, ani len myšlienka, ani z jednej strany ..dvojčence, neviem to lepšie definovať .. a predsa nie biologicky, lebo to možné nie je …. žijem si svoj život, on tiež, a pohoda .. pri nikom sa necítim tak v bezpečí … pričom je to človek, ktorý vzbudzuje pocit autority, možno troška odstupu … či čoho, neviem .. ale ja? ako keby som len sedela sama oproti sebe …. a furtom len pohoda, radosť, pochopenie …. na prvom osobnom stretnutí zoči voči sme sa rozprávali osem hodín v jednom kuse … 😯 … to sa mi ešte nepodarilo nikdy toot, ved to je normálne odkrútená jedna pracovná smena 😆 som ukecaná, ale takto? 😯 … a keby každý z nás nepotreboval vrátiť sa späť do svojho života tak sa isto rozprávame ešte dlhšie … je to ozaj zvláštne … ale som rada, že také dvojča mám, ..
Páči sa miPáči sa mi
Ale mozem suhlasit ze to iste sme povedali aj my … niesme fakt nejaka rodina lebo ta podoba …
Páči sa miPáči sa mi
To som aj ja ….. a hlavne tomu , ze sme nezabudli (O:
Páči sa miPáči sa mi
Moje videnie tanca dualnych dusi:
Páči sa miLiked by 1 person
po precitani clanku o Dualnej dusi som myslela,ze to autor napisal o mne…zdielam priam take iste pocity,az mi je to divne,ako presne to niekto opisal…
Páči sa miPáči sa mi
ja som takeho cloveka bohuzial – bohudik stretol… dovtedy bol moj zivot relativne kludny a spokojny kym sa to nestalo… Je tam velka bezmocnost a akoby niet uniku, akoby posadnutost a to nepovazujem za zdrave… Mne pomaha drzat sa co najdalej… Vzdy to bolo o samych extremoch, z uplne krasneho levelu do totalneho minusu… co viedlo k sialenym depresiam obojstrannym a neschopnostou sa zaradit do normalneho kolobehu zivota… praca, rodina a pod…. Podla mna to uci cloveka vazit si v prvom rade sameho seba, lebo toto je najdolezitejsie k tomu aby si mohol skutocne vazit nasledne aj druhych! Kto chce rozdavat lasku, musi mat z coho…
Páči sa miPáči sa mi
prečo si myslíš, že nemáš dosť lásky na rozdávanie?
Páči sa miPáči sa mi
Vsetko je podriadene vyvoju, stale sa ucime a aj tomuto umeniu sa treba ucit… Je to podobne ako v materialnom svete ked sa chcedme rozavat peniaze, musime sa naucit ich najskor zarobit aby bolo z coho…. , mozno netypicky priklad, ale ta pecat, ten princip je v tomto pripade rovnaky… Keby sme vedeli vsetci milovat bez toho aby sme nic neocakavali, keby sme vsetci spoznali pravu lasku, na zemi – alebo uzavrety v dualite dobra a zla by sme nemali co robit…
Páči sa miPáči sa mi
V princípe máš aj nemáš pravdu 🙂 Lásky je dosť, len sa s ňou treba naučiť pracovať, resp. si ju pripustiť 😛 V 1. rade mať rád/milovať sám seba. To s tým učením úplný súhlas a treba sa postaviť svojim strachom, uvedomiť si ich, pomenovať ich a nahradiť ich láskou 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
“treba sa postaviť svojim strachom, uvedomiť si ich, pomenovať ich a nahradiť ich láskou” – ano, plne suhlasim, to je ten vyvoj, to nejde z minuty na minutu, clovek sa stale uci a poznava a dozrieva… Laska vyzaduje odvahu, ale musi to byt obojstranne, ten strach je bohuzial aj na druhej strane a mam dojem ze ho viem presne pomenovat 🙂 Kladiem si otazku ci je pojem dualna dusa presne zrkadlo, kedze tento clanok na 90% sedi k tomu co som prezil, len s tym rozdielom ze citim ze sme aj tak trochu protiklady a nevieme sa chapat, same nedorozumenia ak sa riesi problem…
Páči sa miPáči sa mi
Ide skôr o to, že láska nepotrebuje, aby sa prispievalo nejakými dielmi v zmysle ja dám 50 a aj ty daj 50, lebo ináč to nieje ono. Toto platí pre milenecký vzťah, resp. vzťah kde chce jeden druhého vlastniť a očakáva, že ten druhý bude prispievať minimálne rovným dielom jeho “investície”, preto si myslím, že aj prirovnanie lásky k “majetku” (peniaze) je chybná úvaha.
Páči sa miPáči sa mi
Nebolo to myslene ako obchod… Skor som chcel poukazat na to, ze ten vyvoj je obsiahnuty vsade a vo vsetkom a tyka sa aj pristupu k laske… Idealnost stavu neexsistuje v nasom svete, nitkto nie je dokonaly… Od vyvojoveho stupna v akom sa nachadza duch cloveka sa odvija pristup ku vsetkemu ako aj ku laske… Vidim tu priamu umernost, cim vyssi stupen vyvoja, tym vacsia schopnost chapat a zdielat lasku ktora je tu stale – respektive ju rozdavat /preto ten priklad s peniazmi – meradlo v materialnom svete/ Odputavat sa od vlastnickych pudov, odputavat sa od Ega… koniec koncov aj od nazorov, o laske by sa nemalo len rozpravat, mala by sa v prvom rade zazivat, nic nie je krajsie ak sa dvaja ludia vedia pochopit a tolerovat navzajom svoje chyby na ktorych sa ucime… Ale toto vyzaduje urcitu uslachtilost ducha cloveka, isty vyvojovy stupen dosiahnuty, navrat nie je mozny…
Páči sa miLiked by 1 person
Dušan
Možno by si mal popremýšľať,prečo práve takéto stavy a pocity (asi nie veľmi priaznivé) zažívaš-zažívate.
Pripadá mi to akoby Ti niekto (duálna duša)nadstavil zrakadlo-Tvoju vlastnú tvár.Aj vďaka nie príjemným zážitkom spoznávame sami seba.Zrejme máš na niečom popracovať aby sa neopakoval stále ten istý vzorec správania sa.
Páči sa miPáči sa mi
Teraz je to uz v pohode u mna… V tom case som nic ine ani nedokazal riesit, bola to silna kava a snazil som sa urobit vsetko aby bolo dobre v duchu, nerob druhym co nechces aby robili Tebe… Cim som sa ale viac snazil tym to bolo horsie, zelal som si aby sa tato situacia vyriesila tak aby sa uz nemusela nikdy opakovat… Nakoniec pomohlo neriesit nic a pracovat na sebe tak aby som bol myslou co najviac odputany od problemu, spociatku myslienkami tu a teraz, krotit mysel ako divokeho byka… Neskor snaha v sebe podporovat tvorive myslienky a delit plevel od urody…
Páči sa miLiked by 1 person
Trochu mi to pripomína film Správcovia osudu 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Skor si myslím, že veľa ľudí lásku chápe na úrovni “ja tebe dávam veľa, tak dávaj veľa aj ty mne”…lenže tak to nefunguje, a kto veľa od druhého očakáva, vačšinou potom zažije obrovitánske sklamanie…sama som tým prešla, a som poučená z vlastnej chyby…nikomu nechcem radiť, no je dobré naučiť sa, že druhý človek nám može dať len toľko, koľko má v sebe, nikdy nie toľko, koľko by sme si želali…
Páči sa miPáči sa mi
No ja som tiež našiel dvojku ale je to vlastne jednička.Máme sa dokonca aj radi planujem buducnost ale tak ako to tu ktosi napísal jeden zaostáva.Dualne dvojičky okrem podoby maju aj ine zhodne znaky.Sposob vychovy rodičov je zhodný ale predsa trochu odlišný.Prostredie v ktorom sme vyrastali je tiež zhodné ale aj tak trochu iné.Moj prípad bol taký že som sa rozviedol kvoli svojej dvojke.A či tam bola láska ked sme sa zcuchli ano bola omnoho silnejšia ako v mojom predchádzajucom vztahu.Je to preto lebo v minulom živote sme mali prežit vztah ako partneri ale nebolo nam to dopriate.Božee ona je jedinečná ale niekedy to škrípe obidvaja sa venujeme esoterným a okultným vedám.Pomohla mi prejst tretím zasvetením a to bola šupa.Pri dvojkách to fakt niekedy bolí.Ale dokažeme sa povzniest nad všetko. Stačí naozaj pohlad alebo spomienka a je to tu zas.Dnes som sa pýtal anjela prečo som taký zdrvený ked ona je teraz u sestri v USA a išli na štyri dni na Hawai.Odkázal ma sem.Nedivte sa anjelom že poznaju aj net a computery oni o nas vedia viac ako si myslíme.Vaša stranka mi vela napovedala a chcem všetkým prispievatelom zo srdca podakovat za to že ste sem nalepili svoje poznatky snád jedneho dna vam budem moc tuto pomoc oplatit s pozdravom Auron
Páči sa miLiked by 1 person
Ahojte všetci, čo si myslíte o tomto: ja som stretol svoju DD ale to som pochopil až postupom dlhšieho času, no čo je na tom zarážajúce, že “ona” nič z toho necíti a neviem či sa to vôbec niekedy zmení, pretože to trvá už viac ako 3 roky berie ma len ako kamaráta, ale takého druhotriedneho… Je to neskutočne silné a nemôžem z toho vycúvať, aj keď neviem či vôbec môžem hovoriť že som v tom, keď tu vlastne žiaden taký obojstranný DD vzťah neexistuje. Mal som už však stavy že zošaliem a teraz sa cítim po psychickej stránke mierne mimo….
Ďakujem za akýkoľvek postreh či radu,
srdečne “dolphy”.
Páči sa miPáči sa mi
Stretla som ju a je to naozaj nieco nadpozemske . Stacil pohlad do oci a vedeli sme rozpravat srdcom.
Páči sa miPáči sa mi