Našla som pekný citát z Abrahama cez Hicksových:
Hrabať sa v okamihu a snažiť sa v ňom nájsť niečo, čo sa cíti dobre, čo dokážeš oceniť či vychutnať si, niečo, čo do seba vieš nasať – o tom sú tvoje okamihy.
Nie sú o obhajovaní tvojej existencie; tá nepotrebuje obhajovať. Existuješ.
Nie sú o dokazovaní tvojej hodnoty. Tá je doložená. Máš hodnotu.
Nie sú o dosiahnutí úspechu. Ten nikdy nezavŕšiš.
Sú o tom, „koľko mi tento okamih dokáže dať?“
A niekto ich má rád rýchle, iný zas pomalé.
Nikto nevedie skóre, koľko bodov si „nahral“. Je to tvoja voľba. Jediné meradlo je tvoja túžba a tvoje umožnenie – a o tom ti povedia všetko tvoje emócie.
Už to, že Univerzu stojíme za to, aby nás aj naďalej dýchalo (=“existujeme“ 😛 ), dokladá, že máme svoju hodnotu. Možno presne nevieme, aká je – ale Univerzum je šetrné ohľadne vlastnej energie a kebyže o nás nestojí, už nás dávno „stiahlo z obehu“… Takže sa prestaňte cítiť ako nedokonalí a skôr hľadajte, kam presne tento ksicht s týmito snami a (ne)schopnosťami čo najlepšie zapadá.
Keď to nájdete – viete, ako náramne dobre a hodnotne sa budete cítiť? Dostanete sa tým do stredu vášho zhmotňovacieho toku, kde už veci idú ľahko a samospádom!
A neporovnávajte to s ostatnými – ich dýcha Univerzum z iného dôvodu. 🙂 (Niekedy len preto, aby vás donútili vysporiadať sa s vašimi samonastolenými obmedzeniami.)
Život nie je súťaž popularity, súťaž krásy či súťaž inteligencie. Život je o hladkom zapadnutí do miesta, ktoré dokážeme dokonale pokryť, pretože až tam sa cítime plne v pohode.
Pridaj komentár