Nastáva obdobie, kedy budeme dosahovať cez iných ľudí. V obdobiach, kedy dosahujeme sami svojím nasadením, mávame kontrolu pevne v rukách a sami si vieme riadiť priebeh. Len čo potrebujeme dosahovať prostredníctvom iných ľudí, narážame na to, že tí iní sa správajú menej zanietene ako my, ktorým o niečo ide. Majú svoje vlastné priority a niekedy jednoducho veci spomalia alebo neodhadnú presne našu potrebu a to, čo dosahujeme, sa skresľuje alebo naťahuje donekonečna. Ale to neznamená, že teraz sa vývoj zastaví; značí ti len, že nemáme kontrolu nad tým, kedy, kde, ako a cez koho.
A toto býva veľmi často naša brzda – tá netrpezlivosť v nás a silná upriamenosť na cieľ. Máme nutkanie konať, tlačiť, naháňať iných a kontrolovať, nakoľko hája naše záujmy. Lenže problém je, že presne tieto veci nám nijako nepomôžu. Potrebujeme prestať tlačiť na pílu, spoľahnime sa, že veci sa budú vyvíjať, aj keď nie tempom podľa našej predstavy, a dôverujme Univerzu a tým druhým, že to potiahnu za nás. A odkiaľ naberieme tú dôveru? Tak, že sme v minulosti my ťahali za tých iných a ľudia majú vrodené nutkanie úsluhy vrátiť. Robí nás to totiž rovnocennými, členmi toho istého „klanu“. A ak si na pomoc iných počkáme a neuháňame ich, sprostredkujeme im tým aj pocit hodnoty – dôverujeme, že to zvládnu, chcú a urobia pre nás.
Takže najbližšie obdobie nás bude nútiť vykročiť zo zabehaného rámca nasadenia a dosahovania a posedieť si na lavičke a sledovať veci, ako sa postupne skladajú jedna k druhej. Kým takto oddychujeme, nie je to premárnený čas – zbierame energiu na obdobie, kedy zas bude všetko stáť a padať s naším nasadením a našou vlastnou akčnosťou!
Pridaj komentár