Niečo nám uniká. Minulé skúsenosti nás nastavili istým spôsobom, ktorý nám teraz skresľuje pohľad na veci. Ukazuje nám to, čo sme zažívali doteraz, no neukazuje nám východiská zo situácie. Kým sa neodosobníme a nepozrieme sa na situáciu „z vrtuľníka“, nemáme šancu pohnúť sa ďalej.
Chce to len jediné – neriadiť sa emóciou z minulosti, ale sa otvoriť doslova všetkým alternatívam. Rátať s každou z nich ako s pravdepodobným vývojom a patrične si robiť predstavu, ako by sme pri takomto vývoji postupovali, aby sme ho využili v náš prospech.
Nestresovať, len otvorene vyčkávať. A keď sa objaví nejaká možnosť, okamžite začať konať. Predstavu už máme, teraz ju len premeniť na akciu.
Ide o to, že dnes sme kvôli minulosti upriamení možno práve na tie tienisté stránky všetkého – a to nás drží tam, kam sme sa dostali. Vibračne sme sa nastavili na určitý vývoj. Len čo sa z tohto bodu pohneme inam, mení sa naše vibračné vyladenie a začíname vnímať iné možnosti.
Ak sa nám nová cesta aj nebude spočiatku páčiť, potrebujeme si pripomínať, že na nej nezotrváme večne – že je jen nástrojom na rozkývanie starej, zavrznutej vibrácie, kedy všetko želateľné momentálne leží mimo nej. 🙂 Nehnevať sa, neprotiviť sa, iba využiť, čo momentálne máme k dispozícii, ako štvorprúdovú diaľnicu na to, aby sme sa pohli ďalej a v konečnom dôsledku dostali tam, kde chceme byť.
Nenadarmo sa hovorí, že keď už prechádzaš Peklom, tak svižne pridaj do kroku a hlavne si v ňom nezačni rozkladať stan. 😉
Pridaj komentár