Vnímame, čo poznáme

12376727_961358787278156_1490328346853655425_nDnes som zasa našla nový uhol pohľadu na tú ezoterickú teóriu “zrkadiel”, ktorú som svojho času dostávala s komentárom “ak na mne vidíš niečo zlé, to sa práve pozeráš do zrkadla – a teda zlá si ty!” Už vtedy mi to nedávalo nejaký extra zmysel, pretože keby som nikde nevidela nič iné než to, čo som ja, tak by som sa nikdy nemohla pohnúť dopredu – a ľudia by boli potom nerozvíjateľní… Predstavte si, že vidíte len seba. Všade. Dokonale. Ani len netušíte, že existuje aj niečo iné, pretože všade vidíte len seba. Prečo by ste teda cítili potrebu čokoľvek meniť?

Rozumiete, prečo mi to nesedelo? 🙂

Vytvorila som si na to svoju vlastnú teóriu, že vnímame len to, čo poznáme – odniekiaľ, odhocikade. Potom som sa potkla o toltécku teóriu, že sme v mydlovej bubline, cez ktorú vnímame svet, ale na vnútornú stenu mydlovej bubliny premietame aj veci z nášho vnútra – a tie nám skresľujú to, čo je iné… Toto bolo to najrozumnejšie vysvetlenie “zrkadiel”, o aké som sa kedy potkla.

Dnes prišiel horný citát od Rama Dassa: “To, čo vnímaš na tom druhom, je projekcia tvojho vlastného vývoja.”

Tak nejak mi to sedí s tým, čo som si sama vytvorila ako teóriu. Keby sme niečo nepoznali (nevideli inde alebo neprežili sami), asi by sme to nevnímali. Keď som bola výchovou naprogramovaná, že jednorožce neexistujú, jeden by mohol stepovať vedľa mňa a ja by som videla koňa.

Presne toto sa mi stalo pri tvorbe osobného totemu. V jednej čakre som mala slona, symbol nezadržateľnej sily, stability a ochrany. Potom môj slon a celé slonie stádo jedného dňa začali lietať. Tak som vzala na vedomie, neriešila a lietala som s nimi. A potom, keď som si ťažkala, že iní vidia jednorožce a ja a nie, tak mi ktorýsi z anjelských povedal: “My ti pošleme jednorožca – a čo urobíš ty? Zmeníš ho na lietajúceho slona…” (Všimnite si, ako sa vhodne premiestnil jednorožcov roh do sloních klov… a ako slon začal lietať. Vidím, čo poznám a verím, že existuje.)

Znamená to súčasne jedno – že ako sa rozvíjame, máme lekcie, ktoré už sú dávno za nami a spracované. Tie vnímame aj u iných ľudí – ale nedotýkajú sa nás. Energia v nich je už vyrovnaná. Vidíme na druhých veci, ktoré už máme za sebou, a vieme, že aj oni ich absolvujú a možno zmúdrejú – a možno ani nie. Je nám to jedno.

Potom máme lekcie, ktoré sme uzavreli len nedávno a energia v nich sa ešte nevynulovala. Vtedy, keď podobné prejavy vnímame ne iných, reagujeme citlivo – snažíme sa pomáhať alebo naprávať. Je nám smutno. Pamätáme si, ako sme sa cítili sami, a radi by sme to uľahčili tým druhým. Ale nemôžeme nikomu nič uľahčiť – každý si musí svoju cestu preskákať sám. To, čo cítime, je súcit so sebou samými.

Potom máme lekcie, ktoré ešte nie sú celkom uzavreté, alebo sa nachádzame uprostred nich. Vtedy nás podobné prejavy vytáčajú, rozčuľujú, urážajú. Silná emocionalita slúži na to, aby sme nepoľavili, aby sme niečo so sebou robili, aby sme sa pohli ďalej, pretože to miesto, v ktorom práve sme, je veľmi nepríjemné na zotrvávanie. Vtedy skutočne na iných vidíme seba. Vidíme seba aj na sebe. Kamkoľvek pozrieme, vidíme to, čo treba napraviť. 🙂 Myslím, že takto nejako vyzerá Peklo.

Čo sa potrebujeme naučiť, je nehanbiť sa za svoje vnímanie (seba, iných, sveta) a nepočúvať obvinenia ľudí, ktorí sa snažia preniesť zodpovednosť za svoje prejavy na nás. Celé toto má totiž ešte jeden aspekt – aby sme na tom druhom mohli začať vidieť niečo z nášho súkromného Pekla, potrebuje urobiť niečo, čo nám to vôbec pripomenie a uvoľní pre nás tento smer projekcie. Možno to zle inetrpretujeme, možno to preháňame – ale niečo tam musí byť, inak by sme to nemohli začať vnímať. Tiež keď v autobuse stretnete niekoho celkom neznámeho, nezačnete ho hneď podozrievať z toho, že je masový vrah. Najprv musí urobiť niečo, čo nám pripomenie nejakú našu skúsenosť – a až potom sa môže celý ten mechanizmus projekcie spustiť. (Teraz hovorím o obvyklých ľuďoch, nie o psychopatoch; z nejakého dôvodu ich tak predsa označujú 🙂 .)

Takže ak sa vo vás nabudúce nejaký bes pohne, skúste sa pozrieť, či to už máte za sebou, stojíte uprostred presne tohto Pekla alebo doňho práve vstupujete. Potrebujete len jedno – pochopiť, že je to súčasť vašej evolúcie – nezávisle od toho, ako to hodnotí hocikto iný! Zaťať zuby, zabsolvovať a postúpiť na vyšší level. 🙂

Reklamy

One thought on “Vnímame, čo poznáme

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.