Existuje jeden typ situácií, pre ktorý nemáme vypestované vhodné zručnosti, a preto ho nemáme radi – hoci práve tieto situácie často vedú k tým najúžasnejším výsledkom! Ide o situácie, kedy sa pohybujeme v nejasnosti. Nevieme, kde stojíme, nevieme, kam je vhodné ísť, ale už sa treba pohnúť… Nočná mora väčšiny ľudí. 🙂
A pritom niekedy to nie je ani taká “nočná mora”, ako skôr sme si už zvykli na jasné a vopred nalinkované vývoje. Lenže kým sú vývoje jasné a vopred nalinkované, vedú len k jasným a vopred nalinkovaným výsledkom… a my chceme zázrak…
Teraz je vhodná doba na zázraky. Lenže ako ich odhaliť, keď sme v neistote a zmätku?
Najlepšia rada je počúvať svoje srdce, nie svoju hlavu. Naša hlava nám ponúka scenáre, ktoré tu už boli a sú pre nás “bezpečné”. No a bezpečné konania vedú k bezpečným, ale už dávno nezaujímavým výsledkom. To všetko tu už bolo! Kde je náš zázrak?
Skúste sa pozerať pod vrstvu prejavov. Skúste sa vžiť do pozície toho, kto daný zázrak objavil a šancu využil… Ako sa správal? Na čo dával pozor? Ako vyvažoval riziko a bezpečie, aby našiel to pravé?
Vyčkávanie v najbližšom období nezaberie. Treba sa pohnúť, “ohmatať” si možnosti a načúvať svojej intuícii. Nenechať sa zlákať vzhľadom, ale sa ponoriť do pocitu, vybrať si a pripraviť sa na to, že bude treba rýchlo a cielene nasadiť! Kým je tok energie priaznivý, potrebujeme konať. Potrebujeme prestať skúmať stromy a začať vnímať miesto nich ten les. Ako daný krok zapadne do našej predstavy o dobrom živote? Dostane nás vpred, alebo nás zvedie len na bočný chodníček?
V najbližšom období sa nenechávajte uchvátiť vzhľadom a povrchom. Skúmajte veci pod povrchom, aby ste si vedeli múdro vybrať a potom múdro konať. Možnosti sú na vašej strane.
Prosím ťa Eprakone, ako je to s tými svetmi, ktoré si kedysi upravoval?
Vo vsmíre je ich určite veľa a zrejme sú od seba dosť vzdialené.
Prečo ich trebalo vyrovnávať(?), aby sa nedotýkali?
Páči sa miPáči sa mi
Ja neviem. Som proces, nie dizajnér procesu… “Prečo” ma nezaujíma, len viem, čo treba robiť. Všetko iné by boli iba moje ľudské špekulácie – a to nikto nechce. 🙂
Ale mám pocit, že hovoríme o inom… Nie “svety” v rámci “vesmíru”, ako ho chápeme my. Skôr typy existencie, z ktorých vesmír, ako ho chápeme my, je len jeden. Doslova obraz bol oceán, kde v rôznych miestach sa vytvorili kryštály vody s tými vlastnosťami, aké v danom mieste mala. To je, pokiaľ mám informácie a pokiaľ tomu rozumiem. Možno preto sa nesmú dotýkať, aby si nekazili vlastnosti, čo ja viem…
Páči sa miPáči sa mi
Aha, zaujímavé.Jasné, žerozunieť naguálu je skoro nemožné,
ale ty si doň preikla… do svojho domova.
Ps: pripomeniem ti, čo vravelo Hini o tých systémoch.
“Ihlany sa nesmú dotýkať, aby sa nepomiešala ich identita a nestratili ju.
Páči sa miPáči sa mi