Niekedy veci nie sú jednoznačné – nevieme povedať, či sú čierne alebo biele, dobré alebo zlé. V takomto prípade sa potrebujeme na ne pozrieť očami dieťaťa a spoliehať sa, že naša intuícia upriami našu pozornosť na tie správne prvky. Aj keď sa nám možno nepáči, čo nastalo, potrebujeme to z príkoria premeniť na šancu. Preto musíme vo veciach hľadať to, s čím dokážeme ďalej pracovať, aby nastalo aspoň nejaké zúročenie.

Predovšetkým si potrebujeme uvedomiť, že dobré či zlé dáva zmysel v dvoch prípadoch: raz ako bezprostredný pocit zo situácie, druhýkrát ako zhodnotenie budúcich možností. A pretože budúcnosť nepoznáme, máme tendenciu riadiť sa len naším bezprostredným pocitom. Lenže poznáte to – ak idete diétovať, bezprostredný pocit je hlad, kým budúcnosť je spokojnosť s vlastným výzorom. A terajšie obdobie je také, že nevieme povedať, ako sa veci vyvinú – a tak nevieme ani povedať, či sú práve “dobré” alebo “zlé”. Vieme povedať len to, že s nimi zatiaľ dokážeme alebo nedokážeme existovať.

Takže najbližšie obdobie je o dôvere – dôvere v Univerzum, ktoré momentálne ťahá za nitky v pozadí a my netušíme, akú budúcnosť pre nás skladá. Potrebujeme odolať pokušeniu vymyslieť všetko vopred. Príliš presne predstavy vedú k sklamaniam a pocitu bezmocnosti. Nechajme budúcu predstavu na Univerze – nech nám ju predvedie. Koniec-koncov, aj my sme súčasť Univerza a tak nemá zmysel obávať sa, že nám chce ublížiť. Prečo by to robilo? Prečo by si chcelo urobiť zle?

Radšej sa tešme na to, čo príde. Bude to nové, bude to veľké a ak budeme dostatočne otvorení, nájdeme si v tom niečo, čo sa nám určite zapáči. 🙂