Ako vzniká naša realita?

Dnes som si pripravila podnet pre diskusiu a súčasne tak trochu idem robiť reklamu 😉 svojej najnovšej knižke, ktorá sa práve píše – Elvíre… Text je z čerstvo dopísanej kapitoly 14 a rada by som ho použila ako vstup do diskusie:

Kým som robila kávu aj jej, porozprávala som jej o situácii u mňa na blogu. Elvíra si sadla k počítaču a s pôžitkom si prečítala celú diskusiu. Na to, že nemala počítač, sa orientovala bezchybne a s ľahkosťou, ktorá ma zaskočila.

“To všetko sú len ľudské vášne,” mávla nakoniec rukou. “Každý z vás má svoju trošku pravdy. Ale kde je skutočná pravda?” S očakávaním sa mi zahľadela do tváre.

Trochu ma to zmiatlo.

“Aká ‘skutočná’ pravda?”

“No, na to, aby niečo bolo pravda, nesmie existovať nič, čo by tomu nezodpovedalo,” opáčila. “Nemôžeš povedať ‘vegáni nevraždia’, pokiaľ sa nájde jediný vegán, čo niekoho zabil. Nemôžeš povedať ‘vegáni sú netolerantní’, pokiaľ sa nájde jediný tolerantný vegán. Rozumieš? Skutočná pravda nie je len časť z reality, ale celá realita. Nemá protiklad. Nemá ‘lož’.”

Zamračila som sa: “Tomu nerozumiem!”

“Ale rozumieš! Ty odo mňa čakáš, že to rozseknem, že poviem ‘ty máš pravdu a on sa mýli’. Ale pravda nevyzerá tak, že sa niekto mýli… Pokiaľ sa v tvojej pravde niekto mýli, tak nemáš úplnú pravdu. Vnímaš z nej len časť – a v tej časti je už obsiahnuté, že tí, čo vnímajú niečo iné, sa mýlia.”

Niečo vo mne sa pohlo. Zamyslela som sa.

“Takže vy vravíte, že ak sa on mýli, tak môj pohľad je nedokonalý?”

Spokojne prisvedčila.

“Ale ako by vyzeral potom dokonalý pohľad?”

“Neobsahoval by protirečenie. Vysvetľoval by všetko.”

“A to by bolo?”

“No napríklad, že ľudia nie sú dobrí alebo zlí vďaka tomu, čo jedia, ale kvôli tomu, ako konajú. A konajú istým spôsobom nie preto, že niečo jedia alebo nejedia, ale že istým spôsobom vnímajú svet a svoju rolu v ňom.”

“Akým spôsobom?”

“Niekto vníma svet ako nepriateľské miesto, s ktorým musí v kuse bojovať a ak nedokáže presadiť svoju silu, tak ho niekto ogabe. Toto ti nemusím popisovať; poznáš to lepšie ako ja.”

Do tváre sa mi nahrnula krv. Elvíra sa úzko uškrnula a mávla rukou.

“Iní ľudia vnímajú svet ako miesto, kde majú istú schopnosť zjednať si podmienky, aké potrebujú, bez potreby večne s niekým o niečo zápasiť. To je to, kam sa chceš dostať. Svet ako miesto, kde sa veci dejú a teba nerozčuľuje, že nie sú podľa tvojej predstavy, pretože zo situácie, aká vznikla, vieš pre seba vyťažiť to najlepšie. Nik nemusí byť na tom horšie ako ty, aby si sa sama cítila lepšie. Ideš za svojou potrebou, nie za reakciou prostredia.”

“A tu som zlyhala…”

Prikývla. “Veru. Ten chlapík Bhagavan žije v svojom vlastnom svete, do ktorého ty nemáš nijaký prístup. Neprotestuj,” zahriakla ma. “O tom, že ten prístup nemáš, svedčí, ako málo mu rozumieš. Na to, aby si mala prístup do jeho sveta, musela by si mu rozumieť – a to nie trochu, ale takmer dokonale. Lenže realita je iná. Každý z vás hovorí odlišným jazykom.”

Položila som kávu pred ňu a prisadla som si so svojím pohárom. Už som bola zvyknutá, že Elvíru treba počúvať – a to poriadne. Lenže ak ja som nehovorila rečou Bhagavana, tak ona práve nehovorila tou mojou… Stačil jej jediný pohľad, aby to zistila. Oprela sa dlaňami o stôl a naklonila sa ku mne.

“Povedz mi – ako vzniká tvoja realita?”

A teraz otázka do pléna: ako vzniká vaša realita? (A niet správnych či nesprávnych odpovedí – sú len uhly pohľadu, ktoré sa podobajú/nepodobajú na ten môj 😉 …)

Ak sa vám nebridí a nelení, podiskutujte!

Objednať Elvíru: Zatmenie srdca

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.