Postreh dňa: Je rozoberanie iných známka vlastnej nehodnoty?

V jednej z mačičkárskych skupín som narazila na diskusiu, ktorá sa vyvíjala presne tak, ako x diskusií pred ňou a v rôznych mačičkárskych skupinách: niekto prišiel s nejakým problémom a miesto riešenia problému sa dozvedel o sebe. A hlavne nelichotivé veci. Od ľudí, ktorí o ňom nič nevedia a mnohí z nich neskôr v diskusii museli povedať “aha… prepáč”.

Prečo to robíme? Prečo naše základné nastavenie nie je riešiť problém, ale rozoberať ľudí?

Priznám sa, netuším. Ale pretože väčšina toho “rozoberania iných” je v ich neprospech, tak predpokladám, že za tým bude stáť nejaký komplex menejcennosti, nedocenenosti alebo čoho. Proste v okamihu, kedy vidíme situáciu, kde sa môžeme profilovať ako niekto “lepší”, “morálnejší”, ale aj “múdrejší” a “skúsenejší”, prestávame reagovať racionálne a ideme budovať sebaobraz. Možno preto, že ak by sme pomohli tomu druhému riešiť jeho problém, mohol by nás považovať za slabších (lebo sa mu snažíme vyhovieť) a mohol by nami začať pohŕdať.

Čo je presne to, čo by sme my urobili na jeho mieste.

Veľmi často sme takí dychtiví vyprofilovať sa, že celkom preskočíme etapu “snažiť sa porozumieť situácii” a okamžite začneme zo seba sypať posudzovačné komentáre.

Minule sme tam mali niekoho, koho ostatní oveľa rýchlejšie ako ja odhadli na tínejdžera. Napísala, že jej zomrelo mačiatko a aha, aké druhé si doniesla! A už mu dala aj mliečko a chlebík. Okamžite spŕška poučení, že keď sa nevie postarať, aby jej nezabili prvé mača, tak čo si nosí ďalšie; že ako dlho toto mača vydrží a podobne… Až keď jedna s ňou začala rozprávať ako s tínejdžerkou a začala jej vysvetľovať úplné základy chovu mačiek (že chlebík pre mača nie je vhodný a mliečko len krátko, lebo… atď.), ukázalo sa, že je to malé decko, nezorientované a vďačné za každú radu a pomoc a okamžite ich aj praktizuje. A až potom sa zistilo, že to prvé mačiatko bolo choré od narodenia… Lenže medzitým jej staré vrany už vyklovali oči. 😕

Nemôžem odísť z každej skupiny. Tak sa snažím žiť s tým a nereagovať, ale veľmi dobre mi to nerobí. Zato všimla som si, že prevažné množstvo z tých, čo sa do nich takto pustili, skupiny okamžite opustilo.

😦 Rada by som vedieť, či sa nabudúce tiež začnú do niekoho navážať – teda či je navážanie sa infekčné.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s