Realita je osobná

lead_largeChytá sa ma trochu depresia – hlavne z toho zmätku, v ktorom sa práve nachádzam. Keď sa človeku menia štruktúry (“paradigmy”), bodaj by nebol zmätený! 🙂 Ale pretože my sme borci a vieme narábať aj so zmätkom a depkou (na ktorú nemôžeme použiť svoj obvyklý nástroj “nakopnúť prdelku”, pretože depka prdelku inú od tej tvojej nemá 😉 ), ideme situáciu ošetriť.

Keď došlo k zlomu môjho vnímania, hľadala som inú orientáciu. Vybrala som si “realitu” a “osobnú moc” – a čo čert nechcel, presne v tom čase bežal seminár s T. Harvom Ekerom o osobnej moci. Tak som sa naň zapísala… a čo som sa dozvedela?

Toto je prepis časti seminára, aj s opakovaniami a narábaním s hlasom, takže možno sa to nebude čítať celkom hladko:

Čo myslíte, prečo zastavíte pri prepínaní sa kanálmi na televízii na istom programe a iný preskočíte? Pretože vaša myseľ každému kanálu pripisuje istý význam, zmysel, prípadne posúdenie – a vraví vám áno/nie.

Dáva to zmysel?

Dúfam, že áno, pretože tento zmysel tvoriaci – zmysel tvoriaci, zmysel tvoriaci, zmysel tvoriaci, zmysel tvoriaci – zmysel tvoriaci proces je to, čo v zásade podmieňuje a predurčuje celý váš život. Takže je to dôležité. Nielen preto, že to podmieňuje váš život, ale podmieňuje to aj život všetkých ostatných.

A teraz prichádza pecka: každý jeden človek jednej a tej istej situácii prisúdi celkom odlišný význam! Preto Joe zastaví na kanáli 16 pri home shoppingu, kým Sue preletí kanál 16 a zastaví na kanáli 24 na športe. (A všimli ste si, ako som sa vynasnažil byť politicky korektný a chlapa som poslal kupovať a ženu pozerať šport – a nie naopak? 😉 )

A pointa toho celého? Že hoci sme v podstate všetci úplne rovnakí a máme ten istý zmysel tvoriaci proces, ktorý ovláda celý náš život, sme radikálne odlišní v tom, aký význam veciam pripisujeme /…/! To je aj dôvod, prečo sa niekedy nevieme na veciach zhodnúť. Debbie odrazu nadšene skríkne “aký krásny západ slnka!”, kým Dan nevzrušene povie “ale veď na ňom nie je nič mimoriadne!” V čom je tu rozdiel? V západe slnka? Alebo je rozdiel v tom, ako tieto dve mysle – nie ľudia – dávajú zmysel tomu západu slnka? Západ slnka je ten istý pre oboch! Ale to, ako ho vnímajú – alebo lepšie: zmysel, aký mu prisúdia – je radikálne odlišný a to, priatelia, je primárny rozdiel medzi nami! Medzi nami všetkými!

Tu je základ osvietenia: Svet a všetko v ňom je v princípe rovnaké pre nás všetkých, ale zmysel/význam, ktorý každý z nás prisúdi tomu istému svetu, môže byť radikálne odlišný.

Inými slovami: objektívny svet je rovnaký, ale naše subjektívne vnímanie toho sveta je odlišné.

Ešte raz a inými slovami, aby to zaručene aj došlo: všetko tam vonku je v princípe neutrálne a potom prídeme my a tým nástrojom zvaným naša myseľ všetkému dávame význam a farbu a interpretujeme to – a urobíme z toho to, čo potom zažívame.

Tak a ešte poslednýkrát, pretože toto je také dôležité, že to má moc zmeniť váš život: nič nie je niečo, až kým z toho neurobíte čosi – a potom sa to stáva tým, čo z toho robíte.

To je obrovské, takže si to zopakujme: nič nie je niečo, až kým z toho neurobíte čosi – a potom sa to stane tým, čo z toho spravíte. Chápete? Všetko proste len je a potom vy tomu prisúdite jeho zmysel. Dovtedy to vlastne nemá nijaký význam – až kým tomu vy nejaký význam nedáte! A tento význam je potom to, čím sa daná vec stane… aspoň pre vás. A pravdepodobne – a teraz to prichádza – iba pre vás.

Realita je osobná. Ešte raz: realita je osobná. Ten istý západ slnka + rôzna myseľ = rôzny západ slnka. Rozumiete?

Takže možno je to už aj priveľká zaťaž na vás, ale: niet reality. Je len existencia a každý máme svoju vlastnú realitu. Preto je realita osobná. Myslíme si, že každý zdieľa tú istú realitu, však? Teda čo je reálne, je reálne, nie?

V skutočnosti: nie. Neexistuje “reálny”. Existuje len “reálny pre teba”. a Bobov reálny. A Alexandrov reálny. A Billov reálny. A Zuzanin reálny.

Takže aj moje posledné otázky, či hľadám realitu alebo čo, sa tým škrtajú. Nemôžem hľadať niečo, čo mi ako človeku nie je prístupné – k čomu sa dostanem len cez svoje interpretácie… A rovnako nemá význam vyčítať niečomu, že nie je “reálne”, ale len také, ako si ho interpretujem ja.

Ten môj zlom vo vnímaní bol hooodne hlboký. Myslím, že ma doviedol až na dno – a už len dúfam, že sa v tom dne neobjaví puklina. 😉

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s