Naposledy som písala o preberaní zodpovednosti za svoje výsledky. T. Harv Eker použil úžasný príklad, ktorý mi zasa niečo zabetónoval. Použil príklad športových tímov. Čo robia po každej súťaži? Sadnú si a rozoberajú svoju vlastnú hru. Nerozoberajú, ako hral ten druhý tím – to by sa pasovali do pozície Obete. Miesto toho rozoberajú seba. Ak zvíťazili, hľadajú v svojom výkone to, Čítať ďalej
T. Harv Eker
Postreh dňa: Prehra je tiež len voľba
Po dlhšom čase som sa znova dohrabala k svojmu kurzu – a som rada. Dnešná lekcia je o zodpovednosti, o tom, že sami rozhodujeme, aký náš život bude. Je to všetko o tom, do akých topánok sa postavíme – urobíme zo seba Bojovníka alebo Obeť?
Spomínam si na jeden nádherný citát dona Juana, ktorý hodne zmenil moje sebavnímanie:
“Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bojovníkovi.”
Výsledky alebo výhovorky?
Keď sa máme pustiť do niečoho nového, obvykle sa nám veci zdajú veľmi komplikované. To je taký zložitý proces; neviem si predstaviť najbližší krok; je to také ťažké… Nie je. V realite je to celkom jednoduché: buď máte výsledky, alebo výhovorky. Buď zvládnete, alebo nezvládnete. Buď vyhráte – alebo prehráte.
Ak nedosahujete ten úspech, ktorý by ste chceli, má to pravdepodobne jednu zásadnú príčinu: Čítať ďalej
Naša myseľ nás pozná – a tak nám dokáže zdôvodniť čokoľvek
Nepotrebujete veriť sebe. Nepotrebujete veriť svojim myšlienkam. Nepotrebujete veriť tomu, čo vám vaša myseľ podsúva.
Naša myseľ zbieha svoje rutiny. Zakaždým, keď nám povie, že niečo nemáme urobiť alebo nás niečo ohrozuje, nemusíme sa tým riadiť. Naša myseľ je proste Čítať ďalej
Myseľ a jej manipulačný prostriedok
Už sme si vraveli, že naša myseľ má dve funkcie: dostávať nás “do kontextu” rozprávaním príbehov o tom, čo sa práve deje, a má aj funkciu telesného strážcu, ktorý sa snaží za každú cenu zabrániť, aby sa nám prihodilo niečo zlé – a to aj za cenu, že nás musí po celý zvyšok života zatvoriť do zlatej klietky.
Tieto dve funkcie majú neželaný dopad: Čítať ďalej
Ako sa dopracovať k svojej skutočnej podstate
Máme dve časti mozgu. Jedna z nich je medulla oblongata – je to najstaršia, spodná časť mozgu časť mozgu a hovorieva sa jej aj “dinosaurí mozog”. Má jednu jedinú funkciu – prežitie. Pozná len dve možnosti: útok alebo útek. A tým, že je na vstupe Čítať ďalej
O našom príbehu
Minule sme rozoberali, ako nám naša myseľ neponúka realitu, ale len príbeh o nej… Pamätáte na bubáka pod posteľou?
Naše príbehy sa obvykle zakladajú na nejakej forme strachu a majú jedno spoločné – príbeh i ten strach sme vytvorili my sami. Čítať ďalej
Myseľ nám neponúka realitu, ale príbehy o realite
Už sme spomínali, že hlavnou úlohou mysle je chrániť nás – včas rozpoznávať možné ohrozenia a vystríhať nás, aby sme sa im vyhli. Ale pretože má túto jedinú funkciu, niekedy to preháňa a vyrába problémy aj tam, kde nie sú.
Jej obľúbená fráza je “a čo keď…”
A teraz sa pozrime: kedy je ten čas, kedy sa “a čo keď” deje? Budúcnosť; čas, ktorý ešte nenastal. Čítať ďalej
Postreh dňa: skutočný bojovník bojuje so sebou
Hovorí sa, že skutočný bojovník bojuje nie s inými, ale sám so sebou. Lenže ako možno bojovať sám so sebou? Ako môže niekto poraziť sám seba? To by predsa vyžadovalo, aby existovali dve “ja”, z ktorých jedno môže bojovať s druhým a môže nad ním vyhrať alebo prehrať…
To preto, že v sebe naozaj nosíme dve “ja” – jedno je naše skutočné ja, to druhé je známe ako falošné ja alebo aj “naprogramovaná myseľ”. Čítať ďalej
Postreh dňa: Strach
Poznáte definíciu strachu?
Čo tak “predpokladanie/anticipácia bolesti”? Predpokladanie, že príde niečo, čo sa nám nebude pozdávať?
Ale čo je “predpokladanie”? Minulosť, súčasnosť alebo budúcnosť? Budúcnosť. Ale… je budúcnosť reálna?
Malý pokus: Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 