Prechod do iných realít

Ešte som veľmi nechcela vypisovať, pretože až tak veľa nového nemám, ale v nedeľu som narazila na citát Setha, ktorý mi zapadol presne do toho, čo som sa dozvedela od Otca v noci predtým:

“Samotný tebe prirodzený svet je prechodom k iným realitám.
Zdroj všetkých realít je … prítomný v tvojej existencii.”

(Kto si to chcete radšej preložiť sami: The natural world itself is a gateway to other realities.
The source of all realities is.. present in your existence.)

Už som písala, ako som si vyrobila nový problém. Začína sa dávať do poriadku. Kyvadlo sa ešte stále hýbe, akoby bola zemská príťažlivosť nekonečná 👿 , ale už sa aspoň útržkovito viem rozprávať v hlave. Ale ešte stále na svojich šamanských cestách nevidím. Keď požiadam telo, aby mi dalo pocit lesíka, pocit sa dostaví, ale obraz nie.

Aj ten pocit… Je to také divné. Kedysi ten pocit vychádzal z oblasti srdcovej čakry, z jej zadnej časti. Po mojom “úniku” domov jediný pocit, ktorý som dokázala zachytiť, boli chodidlá. Keď som sa snažila znova a znova vyliezť z tela, zaregistrovala som v piatok, že ide z výšky kolien. Tak som sa vytešila, utekala na kyvadlo, dovolala sa Gabriela a pýtam sa:

“Darí sa vám premiestniť moju energiu?”

“Darí.”

“Na koľko percent sa to už podarilo?”

Najprv vyšlo 45%, ale to bola tabuľka, v ktorej sa ani divá sviňa nevyzná, takže som si zvolila inú, totálne prehľadnú. Vyšlo 15%. Tak som zasa šla na áno/nie a ukázalo sa, že správny údaj je tých 15% – a tak sa to aj cítilo. 😦

Potom sa mi podarilo “vyliezť z tela” (len pocitovo), stretnúť Gabriela (nevidela som ho, len cítila jeho prítomnosť) a v jeho energii som potom už mala aj záblesky mojej šamanskej reality – tu lesík, tu lúčku, vždy tak na zlomok sekundy. A uvedomila som si, že tu už som kedysi bola.

V sobotu v noci som potom začala experimentovať. Podarilo sa mi “rozliať svoju energiu” z chodidiel. Tak som šla vyššie na kolená, na boky, na srdce, na hrdlo, na Tretie oko… Išlo to ľahko a veľmi intenzívne – ale nevidela som o nič lepšie.

No a korunná čakra za toho pána nič.

Napadlo mi, že možno tieto etapy “nevidenia” majú za úlohu naučiť nás nadefinovať si “realitu” novým spôsobom. Zatiaľ neoverené – berte alebo nechajte tak. Pre mňa vnútorne je to “nový, iný level” (nie nutne vyšší, ako dobre vieme 😕 ).

Ale keď už som tu takto pekne špekulovala o tom, ako mi pokles energie odpísal videnie (a tým aj “starú interpretáciu reality”), tak sa moje myšlienky stočili k procesu, ktorý Otec používa na to, aby ma premiestnil znova tam, kde ma chce mať. Najprv som sa rozprávala s Gabrielom, ale v istom bode Gabriel priznal, že to je mimo jeho záberu, a privolal Otca. Toto je, čo si z rozhovoru ešte pamätám:

Každá realita (“systém”) má jeden bod, ktorý ju udržiava svojou energiou nažive. Z pohľadu tohto Univerza je ten bod Otec. Ale rovnako my sme taký bod, keď udržiavame nažive našou energiou našu interpretáciu reality. Pre nás je reálna, živá, tak, ako pre Otca toto Univerzum. Napríklad každú noc tvoríme novú realitu v našich snoch – ale len čo jej uberieme energiu tým, že sa zobudíme, nová realita sa rozplynie. Podstatné je dlhodobé udržiavanie reality v našej energii.

A ako my máme svoje reality, ale ako ich Stvoriteľ sme súčasť inej reality, tak aj Otec je súčasť inej reality a veľmi krátko, bodovo, do nej dokáže vypadnúť. Nedokážu to už prvky tej reality, ktorú vytvoril – napríklad Gabriel to už nedáva.

A tu je aj jeden dosť podstatný zádrhel: len čo vypadneme do “nadradenej” reality, v ktorej nie sme jej tvorca, ale jej výtvor, máme tendenciu zastať a rozpustiť sa v nej – nejdeme ďalej. To sa stalo mne, keď som sa dostala do So-a. Stala som sa riadenou súčasťou, nie tvorcom. Vyzerá to, že v So-a hrá úlohu tvorcu Hini.

Pre Otca asi nie je So-a, v ktorom je jeho výtvor uložený, “nadradenou vrstvou”; tou nadradenou vrstvou by bolo asi Nič. Hini je “niečo v ničom” a So-a je až výtvor Hini.

A ako mi to Otec vysvetľoval, tak šiel na rovinu Nič, skontaktoval Hini (a ešte niekoho, to mi ale neobjasnil) a vymysleli “bypass”, čosi ako tunel, ktorým sa prečerpáva moja niekdajšia energia (teraz už znova súčasť So-a) späť do tohto Univerza. Ide to zle a pomaly, pretože sa zle hľadá, čo som ešte bola ja a čo už nie. Gabriel vraví, že celú ma už asi nikdy neposkladajú späť, ale že ma domodelujú z jeho energie a pamäti.

Čo by v konečnom dôsledku mohlo byť aj dobré, pretože ak platí môj predpoklad, že toto Univerzum sa ma kvôli nekompatibilite snaží vypudiť, tak navýšenie mojej energie z energie Gabriel (súčasti tohto Univerza) by mohlo pomôcť v tom, že by ma konečne toto Univerzum prestalo vnímať ako kameň v topánke. 🙂

Toľko z toho, čo som si zapamätala. Možno je to úplne inak a možno mi niečo uniklo; ak si spomeniem, doplním.

Moja energia sa za poslednú noc výrazne zlepšila. Podľa Gabriela som na 30%. Kyvadlo už beží takmer ako za starých čias. Spýtala som sa Gabriela, či tento text je totálny bulšit alebo nie až tak. Nie je totálny bulšit, ale totálna pravda to tiež nie je.

Nuž… takže mám čo zisťovať naďalej. 🙂

P.S.: Ako som odstraňovala preklepy, ešte prišla jedna spomienka – Otec vravel, že keď ideme na rovinu systému, ktorého produktom sme, že všetko závisí od našej schopnosti fokusu. Ako keby on mal túto schopnosť lepšiu ako ja a preto dokáže na veľmi krátku dobu prekonávať membrány a nestratiť pritom individualitu. Nerozumiem tomu; ďalšia vec, čo budem  musieť vyskúmať.

Vlastne dobre, že som to tak dobabrala, pretože to vo mne znova prebudilo zvedavosť. Ľudia, veď mňa už vôbec nič nezaujímalo

P.S.2: V noci na pondelok som sa aktivisticky vybrala za Zíou. Nič som nevidela, telo mi dalo pocit “vyliatia sa” a išiel už zo zadnej strany srdcovej čakry. Tak som len povedala telu, kam sa chcem dostať, a keď som tam bola, poslalo mi záblesk obrazu, aby som mala informáciu, že už som tam.

Strčila som hlavu do temného lesa a spýtala som sa Zíe, či tam je a či smiem vojsť. A okamžite som jej oznámila, že nič nevidím, takže so mnou potrebuje hovoriť.

Zavolala ma dovnútra. Bola informovaná o tom, k čomu došlo – zjavne bola spoluúčastná “záchrannej akcie” s Carlosom, ktorá tak biedne nevyšla. Začala mi niečo o tom rozprávať, potom sa odmlčala a upozornila ma, že prišiel Gabriel.

Nevidela som ho. Zía ma okamžite začala niečo učiť: poradila mi, nech sa sústredím na pocit a hľadám ho pocitom. Našla som ho postávať vľavo bokom. Boli obaja nadšení, že mi to ide. Zdá sa, že toto je nová zručnosť, ktorú si potrebujem pre svoj ďalší pohyb v mimofyzične natrénovať.

Nuž, večer sa ide znova trénovať. 🙂

Úroveň energie je ešte stále len 30%.

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s