Minule sme rozoberali, ako nám naša myseľ neponúka realitu, ale len príbeh o nej… Pamätáte na bubáka pod posteľou?
Naše príbehy sa obvykle zakladajú na nejakej forme strachu a majú jedno spoločné – príbeh i ten strach sme vytvorili my sami. Čítať ďalej
Všetko to začína v našej hlave. Keďže celý náš svet a realita, ako ju vnímame, je len výsledok našich interpretácií, nemusíme sa o tom dohadovať… Jednoducho to, čo vnímame a čo z toho považujeme za “reálne”, je priamo riadené tým, na čo je nastavená naša pozornosť. A všetko to začína tým, že si o niečom existujúcom niečo pomyslíme (=nejako si to pre seba pomenujeme so všetkými dopadmi, ktoré to pomenovanie so sebou nesie). Čítať ďalej
Chytá sa ma trochu depresia – hlavne z toho zmätku, v ktorom sa práve nachádzam. Keď sa človeku menia štruktúry (“paradigmy”), bodaj by nebol zmätený! 🙂 Ale pretože my sme borci a vieme narábať aj so zmätkom a depkou (na ktorú nemôžeme použiť svoj obvyklý nástroj “nakopnúť prdelku”, pretože depka prdelku inú od tej tvojej nemá 😉 ), ideme situáciu ošetriť. Čítať ďalej
Teraz, ako sa snažím preprogramovať si myseľ a zakotviť ju znova vyslovene v realite, učím sa všeličo nové – hlavne o sebe a svojej bezmozgovosti. 😳 Alebo ako inak by ste nazvali človeka, ktorý sa snaží nahovoriť si, že mimofyzická realita neexistuje, a pritom si skúša, či ešte stále cíti reiki? Lebo cíti. 😦 No tak som si vynadala a povedala si, že najprv späť do reality a až potom Čítať ďalej
“Ak ťa rozčuľuje, že iní ľudia nezdieľajú alebo nepodporujú to, čo považuješ za pravdu, tak potom spochybňuj svoje vnímanie pravdy, nie to ich.” — Guy Finley
(If it ever upsets you that others don’t support or won’t confirm what you believe is true, then it is your grasp of what is Real that should be questioned, not theirs.)
Tento citát mi prišiel včera newsletterom a nasmeroval ma k tomuto článku, čo sú vlastne odpovede Guya Finleyho na otázky čitateľov: Čítať ďalej
Susan Greggová popisuje príbeh, ako sedeli s Miguelom Ruizom na múriku nad morom a jej sa náhle zmocnila celkom nevysvetliteľná hrôza až panika. Don Miguel jej vtedy povedal, že pocítila prítomnosť smrti. Susan Greggová dodáva, že v tom okamihu začala jej „cesta cez tunel“.
Toto je nový obraz, ktorý si z Castanedu nepamätám. Sama si s tým neviem veľa počať (buď som cez tunel nikdy nešla alebo je „tunel“ len obraz, ktorý u mňa vyzeral inak), a tak sa obmedzím na výťah a prípadne poviem, čo k tomu viem povedať zo svojej skúsenosti (tej „netunelovej“ 🙂 ).
Susan Greggová do tunela vstúpila počas meditácie. Bol „snový“, nepevný, a jeho steny sa zužovali a cítila sa v ňom čoraz horšie a stiesnenejšie. Popisuje to ako hodne desivý zážitok. Napriek tomu ju to ťahalo vpred. Čítať ďalej
Dnes som si upratovala poštu, našla som nejaké staré maily a v nich linky, išla som po linkách, nachádzala nové a nové hrozienka a nakoniec som sa zastavila na jednom drobnúčkom s výdatnosťou celého vinohradu… 🙂 Milujem tieto momenty, kedy v mojej hlave niečo docvakne a odrazu si poviem “no jasné…” 🙂
V minulosti sme sa veľakrát točili okolo pravdy. Nakoniec som dospela k názoru, že niečo ako “pravda” neexistuje, ale nebola som z toho celkom hepi 😕 … A dnes, po prečítaní nasledovných riadkov, som pochopila, že som len podľahla klamu, že musí byť jedna jediná pravda – inak žiadna pravda neexistuje… že existuje len realita. Čítať ďalej
Tento článok píšem pre Samuela k našej nedávnej diskusii. Už vtedy som ho mala v počítači, len som ho ešte nemala prečítaný a nevedela som, ako presne sa viaže k tomu, čo Samuela trápilo (teda, domýšľam si, že sa presne viaže k tomu, čo Samuela trápilo 😛 ). Je od dona Miguela Ruiza mladšieho, syna dona Miguela Ruiza, ktorého poznáme z jeho kníh o toltéckom prístupe k životu. Snažila som sa tému prerozprávať čo najľahšie a najzrozumiteľnejšie. 🙂
V gestalt terapii sa hovorí o tendencii spájania tvarov, v slovenskej kuchyni sa hovorieva o domýšľaní si – ale pritom je to o tom istom. Princíp znie: “Spájanie tvarov nastáva vtedy, keď nejaký objekt nie je dokonalý alebo priestor nie je dokonale ohraničený. Ak z konečného tvaru vidno dostatočne veľa, ľudia ho vnímajú ako uzavretý tým, že si doplnia chýbajúcu informáciu.”
Napríklad ak nakreslíte dve strany trojuholníka, náš mozog je schopný uzavrieť obraz tým, že si v duchu domyslí chýbajúcu tretiu stranu. Ak kreslíme kruh a nedotiahneme ho do konca, mozog to urobí za nás. Čítať ďalej
Eprakone - ezoterika a spiritualita 