Výpisky z kapitoly 10: Zasa o poli (tom fašistickom, posadnutom mocou, kontrolou a terorom), tentokrát o tom, ako nás manipuluje.
Ako sa stávame obeťami poľa? Tak, že v svojej povahe (egu) máme niečo, čo rezonuje s charakteristikami poľa. Ale potom, keď už s poľom rezonujeme, nemôžeme si byť ničím istí… Pole miesto nás nielen robí úsudky, ale aj myslí.
Keď vám do hlavy príde myšlienka alebo impulz, ako viete, že to myslenie je vaše vlastné? Budete si to myslieť, ale v skutočnosti si nemôžete byť istí. Objavil som skutočnosť, že myseľ je sústavne bombardovaná myšlienkami iných, hlavne myslienkami od ľudí podobného zmýšľania alebo od ľudí, ktorí sú nám emocionálne blízki. Navyše myšlienky prichádzajú aj od transdimenzionálov a odinakiaľ.
Takže ak ti do hlavy doletí nápad ísť k susedke a znásilniť ju, nevieš, či ten nápad je tvoj alebo niečí iný. Ak si čestný, láskavý a bezproblémový, zavrhneš tú myšlienku v zlomku sekundy. Ak však máš skryté, nepriznávané nacistické tendencie, ten nápad môže zarezonovať a zmocniť sa ťa a ty ho zrealizuješ.
Priznávam sa, najprv mi to prišlo ako dobré zbavovanie sa zodpovednosti za vlastné špinavé myšlienky, ale potom som si spomenula, že z času na čas sa mi do hlavy nakotí nejaká vyslovená oplzlosť, ktorá však zjavne nemá objekt. Sama oplzlé slová nepoužívam, preto ma to vždy zaskočí. Už som sa cez šamanskú cestu snažila zistiť príčinu a keď som neuspela, tak som sa snažila urobiť s podvedomím dohodu, že zakaždým, keď začujem oplzlosť, začnem s ním komunikovať (myslela som si, že je to signál “venuj mi pozornosť”). Moje plány však nijako nevyšli a neviedli k tomu, že by oplzlosti prestali. Tak som ich prijala ako hru, ktorej nerozumiem, a už to nerozoberám, ale teraz mi napadlo, či to nie je takáto situácia, kedy zachytávam myšlienky niekoho iného a nepremieňam ich na akciu…
Myšlienky sa im nakotili do hlavy počas emocionálnych alebo zraniteľných momentov.
Toto pre mňa neplatí; tie oplzlosti prichádzajú pri uvoľnení alebo aj hocikedy inokedy; moja teória má pieskové nožičky. 🙂
Teraz pár samostatných myšlienok:
Ľudia budú veriť všetkému, čo im podsunieš, pokiaľ im zahráš na ich sebadôležitosť.
A:
Nikdy sa poľa nezbavíš, pokiaľ zo svojho života neodstrániš médiá.
Toto sa mi zatiaľ celkom dobre podarilo a zisťujem, že ma oveľa menej vecí rozčuľuje. 🙂
Potom prichádza pasáž o inom zdroji energie, ktorým sa pole posilňuje – o ľudskej aktivite.
Energia, ktorú využívaš na pobiehanie od jednej povinnosti k druhej, udržiava pole a transdimenzionálov pri sile. Ako médiá predávajú aktivitu? Ako dobrú vec? Ľudia musia pracovať a produkovať a byť zodpovední, vravia nám. Nezamestnaní potrebujú rekvalifikáciu. Nemôžeš byť zdravý, pokiaľ nebeháš. Akční hrdinovia sú obdivovaní. Workoholici sú dobrí ľudia, ktorí sa starajú o svoje rodiny. Tieto propagandistické správy hovoria: aktivita je dobrá, pasivita je prejav lenivosti a je neželateľná.
Tu som sa musela zasmiať. Kedysi som si robila americký test, ktorý mi odhadoval duševný vek. Nahrala som spústu dobrých bodov a bola som dobreže nie v plienkach, keď tu prišla otázka, ktorá mi to celé pokazila – koľko priateľov mám? Najmenej 50? Keď som odpovedala, že 2, okamžite som sa z plienok dostala do truhly. Zdravý človek musí mať priateľov. Že mi je lepšie bez nich a ich drám, to nikoho nezaujíma. 🙂 Vtedy ma to len pobavilo, dnes v tom vidím nástroj propagandy. Podobne ako to šialenstvo stať sa “celebritou” alebo “byť štíhly” a plastické chirurgie u dievčat pod 20. Niekto iný nám diktuje, kedy sa smieme cítiť “v poriadku”! Wilde má pravdu a ja mením tábory a prechádzam k paranoikom. Nevadí; paranoici žijú dlhšie.
Ako zabezpečiť, že ľudia budú lietať ako s nasoleným zadkom a nikto im nedokáže predať anarchistické predstavy typu ‘sedieť si v kľude na verande a vyrezávať si z dreva palicu’? Jednoducho. Proste vezmeš polovicu ich platu ako daň, takže nikoho ani len nenapadne, že by dnes skončil skôr.
A tu si spomínam na jeden obrázok, čo behá po fejsbúku, vždy sa na ňom zasmejem, ale viem, že je pravidvý. Hovorí niečo ako že ráno vyletíme z postele, hoci by sme radšej spali, nahodíme oblečenie, ktoré sa nám nepáči, skočíme do auta, ktoré splácame, a prepletáme sa zápchou do roboty, ktorú nemáme radi, len aby sme si zarobili na benzín a splátky na auto, ktoré nás ráno berie do roboty, ktorú nemáme radi, len aby sme si mohli zarobiť na… atď. 🙂 No nie je to nádherná ilustračka toho, čo skutočne prebieha?
Aktivita je mechanizmus, ako sa vyhnúť strachu. Je to spôsob, akým sa vydesení ľudia vyhýbajú pocitu strachu. Keby systém nebol založený na strachu, nepotrebovali by ste tak veľa aktivity (viac a viac všetkého).
Nikdy neunikneš poľu, pokiaľ nezostaneš nehybný.
Čo ešte dodáva poľu energiu? Hluk. Pole potrebuje množstvo hluku. Potrebuje hluk, ktorý je tvorený ľudským hlasom.
Všimnite si, ako do vás všade bije nejaký zvuk. Rádio. Večne nejaké slúchadlá v ušiach. Hudba vo výťahu, na parkovisku, v nákupných centrách. Stále kecanie do piesní, prerušovanie polodebilnými komentármi polodebilných moderátorov “a viete, čo sa mi stalo cestou do práce?” Koho to zaujíma, krásavica?! Nie si tam na to, aby si čítala správy z ciest? A potom tie mobilné telefóny, ktoré nás udržiavajú v hovorení. Na ulici, vo výťahu, v autobuse, na záchode. A viete, čo? Kým sa rozprávame, nemôžeme myslieť – mozgové centrum, ktoré spracováva reč, spracováva aj logiku. Zaťažme ho kecaním a máme po rozmýšľaní.
Pri tomto sústavnom hluku ľudia nemôžu skutočne myslieť alebo klásť nepríjemné otázky, dokonca nedokážu ani normálne vnímať.
Čo ešte pole potrebuje na svoje posilnenie? To, čo ho ešte udržiava pri sile, sa dá čiastočne popísať ako “potešenie” – potešenie z toho, akú kontrolu má. Máme náboženstvo kontroly, pretože kontrola je spôsob, akým si pole chce zabezpečiť svoju nesmrteľnosť. Je to spôsob, akým nás presviedča, že tu bude naveky; z neho dostáva svoju silu, svoju energiu, svoj život. Navyše si je pole vedomé bytostí, ktoré sa v ňom vyvíjajú. Sú súčasťou tej istej dimenzie.
Wilde používa obraz chráneného zálivu, v ktorom si nažívajú ryby a tulene bez ohrozenia, hoci vonku je oceán plný žralokov. Nažívajú si takto tak dlho, až zabudnú, že nejaký žralok existuje. Potom raz búrka prelomí bariéru a sprístupní záliv žralokom – a tie tam nájdu švédske stoly plné prihlúpleho žrádla, ktoré po prvom nájazde žralokov zostane také demoralizované a ubedákané, že sa necháva bezmocne žrať a považuje to za svoj “osud”!
Jediný, kto dokáže tomuto žraločiemu bufetu uniknúť, je ryba alebo tuleň, ktoré sa žralokov neboja – ktoré sú ochotné opustiť takzvané bezpečie rodnej zátoky, ktorá už aj tak nie je vôbec bezpečná. Ktoré sa neboja myslieť inak ako zvyšok stáda, ktoré sa neboja byť ticho, ktoré sa neboja byť odkázané samy na seba a ktoré sa neboja odhaliť v sebe svoju vlastnú realitu a podľa nej žiť i zomrieť.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Nedá mi, aby som do toho nepindala 🙂
“Takže ak ti do hlavy doletí nápad ísť k susedke a znásilniť ju, nevieš, či ten nápad je tvoj alebo niečí iný. Ak si čestný, láskavý a bezproblémový, zavrhneš tú myšlienku v zlomku sekundy.”
Myslím, že tieto dve, za sebou idúce vety, si protirečia. Ak je niekto čestný, láskavý a bezproblémový, neocitne sa v rovnakom poli s ľuďmi posadnutými terorom, mocou, násilím.
Páči sa miPáči sa mi
Poviem to inak: čestný, láskavý vnímam ako kvality duše. No a potom je tu tvoja výchova, ktorá ti do hlavy nasadí rôzne predstavy, ktoré ťa viažu na pole. Napríklad ja som bola na pole napojená cez komplex menejcennosti, ktorý hovoril, že nie som dosť dobrá, iní sú lepší a “výnimočnejší”. No a tá výnimočnosť, vytŕčanie, je práve rezonančný aspekt poľa. A keď som bola napojená cez tento aspekt, tak cezo mňa frčali aj iné veci, ktoré sa spätne necítili dobre – záchvaty zúrivosti alebo ukrivdenia, súťaživosť, extrémne členenie na “ja” a “tí druhí”, stále pozeranie, kto by mi čo mohol “ubrať” alebo ako by mi mohol “ublížiť”… Žila som v svete nedostatku a zápasu o miestečko na slnku. Moja duša neaplaudovala, ale moje ego vtedy nedokázalo ináč. Až keď som sa vďaka Ruizovi “odpojila” a popracovala na znížení sebadôležitosti, začalo pole nado mnou strácať silu. A čím menší dosah malo, tým viac “ksichtov” mi posielalo do cesty, aby si ma znova pripútalo – práve cez pocit mojej výnimočnosti, že viem lepšie, že vidím lepšie, že mám rozumnejší názor… Všetko odôvodniteľné a možno aj pravdivé predstavy – ale nemali byť pre mňa dôležité, no boli. 😦 Takže hocikto sa môže ocitnúť v poli teroru, ak pripustí, že na svete sú takí, čo môžu viac, a takí, čo sú ich obeťou. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Chápem.
Jedna otázka – pripúšťa Wilde aj existenciu “čistého” poľa?
Páči sa miPáči sa mi
Jari, nerozumiem tomu “čisté”. Ako Wildea chápem ja, čokoľvek so zdieľanými hodnotami tvorí “pole”, takže polí je nekonečné množstvo (“polia cez polia cez polia cez polia”… 😉 ) a vzájomne sa pretínajú a kombinujú alebo zoslabujú. On si vzal na paškál to najsilnejšie, ktoré súčasne obklopuje celú planétu a má najväčšiu moc, a nazýva ho “fašistické”. Ale to neznamená, že neexistujú aj iné polia. Vždy si na nejaké napojená – dôležité je len vybrať si také, na ktoré napojená byť chceš. Ja som sa rozhodla napojiť na pole Gabriel a použila som na to polia Toltécke učenie a Taoizmus, niekedy som vyťahovala aspekty z polí Hinduizmus (ale s bolesťami brucha) a Budhizmus (dokonca s dozorom “zhora” a patričným ofrfliavaním) a New-Age (hlavne NLP), ale všetky slúžili tomu, na čo som zavesila svoj úmysel/pozornosť – napojiť sa na pole Gabriel.
Páči sa miPáči sa mi
No! Tak teraz tomu rozumiem 😀 On fakt píše to isté, čo Zeland, len inými slovami 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Jo, to je aj hlavný problém. Musím si všetko prekladať do helarčiny. 😉 Teraz už Sunčiny. 😛 Za posuny neručím.
Páči sa miPáči sa mi
Vidíš, že zarezonovalo, keď som sa chytila na diskutovanie 😀
Páči sa miPáči sa mi
…tak mi napadlo, že ako potencionálne najbližší vysielač prichádza do úvahy práve spomínaná susedka. Nuž čo ju tak navštíviť s fľašou vína, čestne sa jej priznať a láskavo sa jej opýtať, či tá myšlienka nepochádza od nej a prípadne to bezproblémovo k všeobecnej spokojnosti doriešiť?…:o))))
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Smilník. Za trest budeš očkovať. 😛
Páči sa miPáči sa mi
no celkom s tym suhlasim, az na to ze mozno vypnut media a byt mimo pola sa dalo v case ked bola pisana tato kniha. Aktualne to uz neplati. Myslim ze to davno prekrocilo hranice, mozes vypnut co chces a aj tak nebudes mimo.
Páči sa miPáči sa mi
Dôležité je sledovať, čo sa deje. Keď pozeráš televízne noviny, sledovať, akými ťahmi ťa pole manipuluje. Keď pozeráš film, začať experimentovať s vypínaním zvuku, aby si zaregistrovala, ako ťa pole manipuluje do istých emócií cez zvuky. Proste z toho potrebuješ urobiť výskumnú úlohu, kde aktívna si ty (výskumník) a pole je pasívne (objekt výskumu). Naopak je to zabijak – keď pole je aktívne (vysielač) a ty si pasívna (prijímač bez uvedomovania si, o čo ide).
Ja televízne noviny nepozerám už roky. Programovo. A desaťročia už nečítam noviny a časopisy (pokiaľ nie sú odborné – a tam som tiež v pozícii kritického pozorovateľa). Tým som dosiahla, že niektoré ťahy poľa pre mňa nie sú už samozrejmé a začínam ich registrovať. Je to nepríjemný pocit, ale neexistuje nepríjemný pocit, ktorý by sa s potrebnou dávkou alkoholu nedokázal prehlušiť. 😉
Páči sa miPáči sa mi
No ja to pozorujem, tahy pola registrujem hlavne v poslednej dobe. Taky priklad nedavno na FB. Z nicoho nic zrazu velka kauza ohladne smrti I. Bartosovej. Zo vsadial zrazu vyskakuje I. Bartosova, hoci takychto kauz sa denne udeje stovky, z neznamych dovodov je zrazu pre vsetkych dolezita smrt Bartosovej. Povedala som si, ze toto je posobenie pola, nebudem komentovat, nebudem reagovat, nebudem sa zucastnovat. Miliardu prispevkov ohladne tejto temy budem ignorovat. Na druhy den idem do roboty, prva tema rozhovoru, ktoru spusti trener, je I. Bartosova. Bavila som sa o tom s tatkom. takisto to vnimal, takisto si povedal, nevstupim do toho, takisto sa mu nepodarilo vyhnut sa tomu. Neviem, doteraz to podla mna nemalo taku silu, mne sa zda ze vzniklo nieco nove, nieco sa udialo, proste vnimam zmenu.
Páči sa miPáči sa mi
…našiel som definíciu s pera Viktora Plykina ( o ktorom inak neviem nič, ale definícia sa mi páči ).
“Keď v spoločenstve tvorenom spolupracujúcimi hmotnými subjektami ich počet dosiahne kritickú hranicu, vytvorí sa nad spoločenstvom jednotné informačnoenergetické pole – tzv. vedomie spoločenstva ( inak egregor, kyvadlo, poklop atd. )
To znamená, že všetky tieto polia sme vytvorili my ľudia našim myslením a konaním za roky našej existencie. Tieto polia vznikali , ale rovnako aj zanikali v dôsledku toho , ako výdatne sme ich my ľudia “kŕmili”. A zase je to len na nás – všetci ľudia svojimi názormi a stupnicou hodnôt určujú, ktoré s polí ( egregorov ) budú ďalej ovplyvňovať život na tejto planéte.
Kedysi sa jednalo hlavne o súboj náboženstiev ( a ešte aj dnes nie je zriedkavosťou, keď sa láska k bohu šíri ohňom a mečom ). Ale väčšinu ľudstva už náboženstvo až tak nezaujíma – aj pre veľa tzv. praktikujúcich je to skôr póza s ohľadom na folklór, tradíciu, výchovu, ale nie je to ich život, nevkladajú do toho tú potrebnú energiu. Top rebríček egregorov súčasnosti vedú peniaze,moc, sex. Peniaze sú dobrý príklad, ako nás egregor ovláda. Ovláda rovnako tých , čo ich nemajú ( a tí potom svoju energiu a myšlienky venujú tomu , ako ich získať , zarobiť, prípadne zhmotniť :o), ale aj tých , čo ich majú veľa – tí zas ťažko zaspávajú, lebo ich gniavi strach, aby o ne neprišli, aby ich niekto nepodviedol, aby zle neinvestovali atd. Naozaj málokto si môže povedať, že ho peniaze netrápia, alebo , že k ním má neutrálny postoj. Vlastne všetko okolo nás je už organizované ako továreň na peniaze, vrátane športu , kultúry, politiky, vojnových konfliktov, ale aj takých vecí ako tzv. móda, jedlo a zdravie, ( čo sú napokon sami o sebe silné egregory – stačí si predstaviť mieru energie, čo do nich vkladáme )
No a keďže človek je tvor spoločenský a bude sa aj v budúcnosti združovať do skupín ( a dosahovať tie nadkritické množstvá potrebné pre vznik daných polí ), je viac než kedykoľvek predtým dôležité, čo vychádza z jeho duše, čím si plní srdce a čo vysiela navonok. Kedysi Mojžíš zhromaždil pár stoviek, možno tisícok hebrejcov na púšti a dôsledok – egregor zvaný Jahve tu šarapatí dodnes. Každopádne tomu ten chlap venoval celý svoj život. Dnes potencionálny ” prorok ” dokáže cez net zmobilizovať milióny a ani sa nenadrie. O to väčšia je zodpovednosť každého jedinca za jeho postoje a za jeho energie :o))
Páči sa miPáči sa mi
K poliam. Niesom si isty, ci to chapem. Ako ludia mame moznost vymysliet si hocico a cim viac ludi na to bude verit, tym vacsiu silu to bude mat. Identifikujeme sa s tym, lebo to niecomu z nas (nasej predstave o sebe, egu) dokaze dat iluziu nesmrtelnosti. Martin zomrie, ale jeho myslienky budu uchovavane dalsimi fanatikmi dalej. Takto?
A to s nahananim sa za vecami, ktore nepotrebujeme, je tusim motivom filmu fight club.
Páči sa miPáči sa mi
O filme neviem, ale to s tým poľom máš podľa mňa celkom presné. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
…ja by som povedal, že pokiaľ ako jedinec niečo vymyslíš, ešte sa nič podstatné nedeje. Myšlienka je energia a tá bude niekde poletovať , ako miliardy iných,ale ešte to nie je pole. V okamihu, keď okolo seba zhromaždíš ľudí, ktorí sa s touto myšlienkou identifikujú a tí ju začnú podporovať vlastným myslením, dochádza k niečomu ako zhusťovanie ( ako keď zo vzdušnej vlhkosti vzniká para, hmla , oblak ) a to je to pole. A keď veľkosť tohto pola prekročí kritickú hranicu, získa pole vlastné vedomie a niečo ako ekvivalent nášho ega. Toto ” vedomie a ego pola ” sa už samostatne a cielene stará o to , aby nezaniklo, ale naopak bolo viac a viac živené, aby rástlo. Výdatnosť potravy pre pole je daná tým, koľko energie do myšlienok vložíš. A to sa podľa mňa dosahuje emocionálnym nábojom. Preto má každé náboženstvo rituály, ceremónie, modlitby. Preto stavia kostoly. Kostol je niečo , ako satelitná anténa, cez ktorú dav ľudí odriekaním tej istej modlitby odosiela danému polu koncentrát energie. Alebo iné polia – polia svetskej moci. Spomeň si na všetky možné vojenské prehliadky, naše nedávne prvomájové sprievody , alebo Hitlerove nočné fakľové pochody – to všetko slúžilo na to, aby masy ľudí podľahli emóciám a chtiac nechtiac koncentrovali myšlienky daným smerom. Čo sa týka v súčasnosti najsilnejšieho pola a to je zdá sa egregor peňazí, tu takto pôsobí reklama. Tie dojemné príbehy, ktoré sprevádzajú propagáciu každého šitu, sú naše novodobé modlitby a šopingy a bankové domy novodobé chrámy. Takto voľajak to vnímam ja…:o))
Páči sa miPáči sa mi