Šťastie, láska a emócie

by Sean O'Shea ArtAko som sa tohto roku presunula do emocionálnej energie, začínam spracovávať. A keďže spracovávam, nastal čas “poliečiť” vzťah medzi Láskou a mnou. (Hehe, poznáte rozdiel medzi “poliečiť” a “vyliečiť”? Je to presne ako “pos*ať sa” a “vys*ať sa”. 😛 )

Takže ideme poliečovať 😉 . V posledných dňoch sa mi všetko, čo som čítala alebo videla, točilo okolo emócií a ako s nimi narábať. (Keď vás vedú, tak vás vedú. Tentokrát ma Otec vopred varoval, že to bude drsné. A potom hneď spochybnil jedinú nespochybniteľnú istotu v mojom živote. 😕 )

Začínam citátom Jeffa Fostera, ktorý mi priletel včera ráno:

Nemýľ si lásku s príťažlivosťou. Príťažlivosť prichádza a odchádza a časom môže vyprchať. Nemýľ si lásku s túžbou. Túžba je prechodná, dočasná. Nepleť si lásku s pocitmi vytrženia, potešenia, s vzrušeným nervovým systémom. Tieto prechodné stavy nepretrvajú – nie je to v ich povahe. Dokonca aj prísľuby, ktoré sme dnes s takou istotou a najlepšími úmyslami urobili, môžu zajtra vyprchať alebo byť porušené. Na druhej strane, Láska nevyprchá. Láska sa časom nemôže zmenšiť. Láska nie je vec, premenlivá forma… Láska je pole, pole v nás a okolo nás; pole, v ktorom môžu vyvstať a stratiť sa myšlienky, pocity, ba aj tie zdanlivo najstabilnejšie plány do budúcnosti. Láska v sebe nesie nádej rovnako ako stratu, vzrušenie rovnako ako nudu, ničivé sklamanie rovnako ako vytrženie. Láska je pole premenlivých foriem, pôda pod našimi nohami, či už niečo robíme alebo nerobíme, cítime alebo necítime voči iným, keď si ideme za každodennými povinnosťami, plánujeme, jeme, dúfame, lúčime sa a skúšame milovať. Láska je väčšia ako my. Nevytvárame ju slovami ani skutkami, ba ani úmyslami, ale nás sústavne obklopuje a drží nás v svojej nekonečnosti bez ohľadu na to, čo robíme alebo nerobíme. Sobášime sa, rozvádzame sa; spriatelíme sa, stávame sa milencami; rozchádzame sa, zrútime sa; rodíme sa, zomierame – ale pole pretrváva.

psycanicsA ako som chodila po lekároch a vyšetreniach, zasa som sa začítala do Psycanics. O čom som čítala? O emóciách. O láske.

  • Láska je polarita. Musí byť polarita, aby sme ju boli schopní vnímať. Ak by sme nepoznali “zlé”, nevedeli by sme od neho odlíšiť to “dobré”.
  • Ultimatívna motivácia každého ľudského správania je šťastie. Ale šťastie je len jedna časť polarity. Druhý pól je bolesť. Medzi týmito pólmi sa nachádza široké spektrum prežívaní od extázy po depresiu a podobne. Jedna strana bez druhej nemôže existovať – keby sme druhú stranu nepoznali, nemáme tú prvú od čoho odlíšiť.
  • Šťastie je to, čo cítime ako reakciu na udalosť, ale nikdy to nie je udalosť samotná. Každá udalosť u rôznych ľudí vyvoláva úplne rozdielne prežívanie, takže udalosť nemôže byť zdrojom šťastia. Z toho vyplýva, že externé prvky (situácie, iní ľudia, veci a pod.) nikdy nie sú príčinou emócií, v tom aj (ne)šťastia.
  • Keď sa bližšie pozrieme na (ne)šťastie, zistíme, že je to len čistý pocit, nič viac. Je to to, ako sa práve cítime. A to, ako sa práve cítime, je podmienené našimi emóciami, čo práve zažívame.  Jediné šťastie, čo existuje, sú naše pozitívne emócie, a jediné nešťastie, čo existuje, sú naše negatívne emócie. Láska/šťastie a emócie majú presne tie isté vlastnosti.
  • Vnútorne je Láska (+ alebo -) pocit, prežívanie. Externe je Láska (+ alebo -) energia a konanie, ktoré dávame svetu naokolo.
  • Mnoho ľudí si myslí, že Láska je len úzke pásmo pocitov/emócií – pásmo silnej náklonnosti. Toto je absolútny omyl. Láska je všetky emócie: sú to body na spektre polarity presne tej istej energie. Emócie, Láska a šťastie sú tá istá vec – a majú svoju polaritu (pozitívne a negatívne prejavy).
  • To, čo spôsobuje naše emócie, sme my sami – to, čo sme, ako čo sami seba vnímame (či ako súčasť Boha alebo čosi drobné, oddelené, nevýznamné a bezmocné).  Naše emócie nie sú len Láska; sú sebaláska.
  • Naše emócie sú odrazom tej jadrovej identity, s ktorou sa stotožňujeme. Pekný príklad v knihe: Vezmime si miestnosť plnú ľudí. Do tejto miestnosti pustíme hada. Každý človek na to zareaguje po svojom, ale reakcie sa budú pohybovať na pásme medzi dvoma pólmi: od starosti o hada a jeho chránenia až po hrôzu či odpor z hada a pokus zabiť ho. To sú prejavy pozitívnych a negatívnych emócií na tú istú situáciu (=vpustenie hada). Pozitívne prejavy zahŕňajú napr. záujem, nadšenie, obdiv, radosť a prejavujú sa v konaní ako ochota priblížiť sa, dotýkať sa, zažívať, “spájať sa”, ochraňovať. Negatívne prejavy zahŕňajú napr. strach, odpor, paniku, nenávisť a prejavujú sa v konaniach ako útek alebo útok (s úmyslom ublížiť alebo zabiť).
    Negatívne prejavy sa zakladajú na  pocite nevedomosti a bezmocnosti: “neviem, ako sa zachovať v tejto situácii”, “neviem zvládnuť tohto hada”, “som neschopný (zvládnuť hada)”, “som babrák” alebo “som bezmocný voči hadovi”. To značí, že had má všetku moc a ja mám nulovú moc – som Obeť.
    Pozitívne prejavy sa zakladajú na porozumení: “viem, čo za hada to je a ako s ním narábať”, “had ma neohrozuje”, “mám schopnosť vytvoriť bezpečnú situáciu pre seba i pre hada”.

Kniha potom ďalej ide na náš osobný bod sily tým, že rozoberá, čo dokážeme na živote kontrolovať a čo nie:

  1. Nedokážeme kontrolovať väčšinu udalostí. Nevieme kontrolovať celosvetové udalosti, vojny, zemetrasenia, hospodárske krízy, živelné katastrofy a podobne. Dokonca nevieme kontrolovať ani to, čo iní ľudia robia alebo hovoria. Nemáme pod kontrolou ani veľké, negatívne udalosti ako smrť blízkej osoby, stratu zamestnania, úspor alebo životnej úrovne, fyzický útok (v tom aj znásilnenie), autonehody, závažné choroby a podobne.
  2. Nedokážeme kontrolovať svoje emócie. Naše emócie sú naša automatická reakcia na to, ako sami seba vnímame, na naše presvedčenie o tom, kto sme. Emócie vieme jedine potlačiť a vytesniť, ale ani vtedy ich nemáme pod kontrolou, len im bránime prejavovať sa navonok.
  3. Jediná kontrola, ktorú vždy a všade máme, je kontrola nad tým, s čím sa identifikujeme, ako sami seba vnímame. Keďže naše emócie sú automatická reakcia na naše presvedčenia, kontrolovaním našich presvedčení o tom, kto sme a čo dokážeme, automaticky získavame kontrolu nad našimi emóciami.

Nemôžeme si zakaždým vybrať, čo sa stane, ale môžeme si zakaždým vybrať, čím chceme byť v okamihu, keď to nastane.

  • Za každou negatívnou emóciou je zakaždým nejaké negatívne (obmedzujúce) sebavnímanie. To je to, čo potrebujeme vyhojiť a vyhojujeme to tak, že to plne a bez výhrad akceptujeme.
  • Byť Boh – tak veľmi Boh, ako to len dokážeme – je jediné šťastie, čo existuje; je to “nebo”.

No a nabudúce pridám to osvietenie, ktoré ma čakalo v nasledovnej kapitole. 🙂 (= Netrpezlivo stepujte – bude stáť za to! 😉 )

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.