Na fejsbúku som dnes videla jeden citát, ktorý u mňa rozbehol myšlienky. Tak sa idem podeliť:

Citát hovorí

Keď sa rozhodneme vnímať len láskavosť, dobrotu a nádheru v iných ľuďoch, potom presne to v nich nájdeme.

Nie, nebojte sa, nejde ďalšia moja povestná úvaha na tému “nájdeš, čo hľadáš”! 😉 Teraz hodne na stránke diskutujeme k poliam podľa Wildea a tak sa moje myšlienky pobrali tým smerom.

Polí je okolo nás nespočetne veľa. Vlastne všetko, kde s niekým zdieľame hodnoty a presvedčenia a záujem, je také “pole”. Je to istá vibrácia. Tá vibrácia nás spája s inými podobnými vibráciami a tie vibrácie tvoria dané “pole”. Ak je pole dostatočne silné, posilňuje svoju vlastnú vibráciu v nás a pripútava si nás viac a viac. Pritom pole nerobí vôbec nič – robíme to my tým, na čo zameriavame svoju pozornosť, na čo upíname svoj úmysel.

Keď si napríklad cielene poviem, že ododneška budem vnímať to dobré v ľuďoch a cez to zlé sa nejako prenesiem, zavesila som svoj úmysel na zosilnené vnímanie “príjemného”. Napájam sa na pole, ktoré túto vlastnosť má. Ak som jediný človek na svete, ktorý túto vibráciu vysiela, budem mať krušné chvíle, pretože do cesty sa mi budú kotiť protidôkazy a ja sa budem musieť silou vôle nútiť nevšímať si ich – a to hodne dlho… Ale ak je nás viac a ja sa napojím na naše zdieľané pole, pole mi pošle svoju energiu a bude ma udržiavať v mojom rozhodnutí vnímať len to krásne. Bude mi do cesty čoraz častejšie posielať krásne zážitky, pretože energeticky na nich drží moju pozornosť bez toho, aby som sa o to musela snažiť ja svojou vôľou. Tú “otrockú” prácu odvedie pole miesto mňa.

Neskôr sa dostávate do “ťahu” poľa. Už nerobíte svoje rozhodnutia vy vlastnou vôľou, ale ich robí miesto vás pole, na ktoré ste napojení, tým, že vo vašom vnímaní sústavne zosilňuje niektoré vnemy a upevňuje vás tým v niektorých postojoch. Nielenže vnímate čoraz viac krásy, ale voči hnusobstvu začínate postupne byť imúnni. Poľu je dobre, že výmena energie frčí takými peckami, a tak ich zvyšuje čoraz viac, pretože pole túto výmenu energie potrebuje. Žije z nej. (Nežije z energie, žije z výmeny energie. Ak chcete nejaké pole “odstaviť”, proste mu prestaňte dodávať energiu. Anjeli premiňú. 😕 Tých neodstavujte, tí sú fajn. A hlavne – sú my, ten nefyzický zvyšok z nás – dobrozlých, čiernobielokikirikí, láskavonenávistných a odvážnopokakaných človiečikov.)

Takže ak sa pohybujeme v svete, v ktorom sa pohybovať nechceme, nemôžeme čakať na “kontakt zhora” (hoci nie je vylúčený, ale je dosť nepravdepodobný) a potrebujeme vôľou, rozhodnutím zmeniť smer, ktorým budeme zameriavať našu pozornosť. Naše vnímanie začne postupne z čriepkov, ktoré v realite vyzbiera, budovať okolo nás presne taký svet. A len čo naše vnímanie začne vyhľadávať istú vibráciu, začne táto vibrácia budovať svoj komunikačný kanál k nám – a začne ho rozširovať, pretože nemôže inak. 🙂 Potrebuje našu pozornosť a teší sa z nej. A postará sa, aby sme práve jej vibrácie mali v svojom živote viac a viac.