Na fejsbúku som si našla peknú taoistickú úvahu:

Keď sa niekto snaží získať kontrolu nad vecami, získajú tieto veci kontrolu nad ním. Ten, koho kontrolujú veci, stráca svoje vnútorné ja.

(When a person tries to gain power over objects, those objects gain control of him. He who is controlled by objects loses his inner self.)

Ešte nikdy som sa na to nepozrela z tohto zorného uhla, ale akosi mi to príde úplne výstižné… Len čo niečo začíname kontrolovať, stávame sa závislí od toho, že situácia je v nejakom stave. A len čo nie je, začíname ju úporne do toho stavu napchávať, lebo ju tak mať potrebujeme (teda, chceme). Čiže sa stávame vlastne otrokmi našej predstavy o tom, ako by veci mali vyzerať.

A moja životná skúsenosť hovorí, že vtedy sme najviac odtrhnutí od toho zvyšku. Nedôverujeme tomu zvyšku, že má svoju vnútornú logiku. Považujeme ho za menej cenný ako našu nádhernú predstavu o tom, ako by mal vyzerať… A moja skúsenosť hovorí: len čo sa nám podarí túto nádhernú predstavu dosiahnuť, nevychutnáme si ju, ale začneme zasa hľadať niečo v “neporiadku” – pretože naše oči sú upreté na nevyhovovanie, nie na tú vnútornú krásu a súvislosť vo veciach a medzi vecami. 🙂

Nechajte veci také, ako sú, a naučte sa pozerať na ich vnútornú krásu a rozum. Nesnažte sa život vtláčať do nejakých predstáv, ale ho vychutnávajte v tej podobe, v akej prichádza. 🙂