“To, čo si mnohí neuvedomujú: Láska v hocijakej podobe, ktorej sa človek pridŕža, už nie je Láska. Tým, že ju v istej podobe v sebe udržiavame, stáva sa Mocou. Je to Moc činiť s ostatnými konštruktívne alebo deštruktívne. Je to Moc podporiť alebo potopiť. Či si to uvedomujete alebo nie, všetci ste tvorovia Moci. Otázka je, nakoľko mocní ste a podľa čoho odmeriavate svoj úspech. Ak kreatívnymi atribútmi, nemôžete zlyhať ani vtedy, keď sa zdanlivo všetko spriahlo proti vám. Ak deštruktívnymi atribútmi, zlyháte aj napriek tomu, že zdanlivo vám ide všetko na ruku.” — Mark Cloudfoot

(What many don’t realize that Love in whatever form human hold it is no longer Love. It becomes Power as you hold it. It is the Power to interact with others constructively or destructively. It is the Power to support or to undermine. Whether you realize it or not you are all creatures of Power. The question is how powerful are you and how would you measure your success. If it is in all the creative attributes you will not fail even when all might be against you. If it is in all the destructive attributed you will fail even when all might seem to cooperate with you.)

Čo som si uvedomila:

Tak po prvé, posunulo sa moje vnímanie toho príšerného ezoterického “láskovania”. Ak Lásku si zadefinujeme ako niečo, čo nás spája so všetkým bez výhrady, tak potom začínam chápať, že Láska = Všetko-čo-je. OK, potiaľ dobre. A začínam chápať, prečo som pre toto pochopenie potrebovala Marka Cloudfoota. 😉 Nič sa nesnaží presadzovať. Proste rozpráva o svojom vnímaní. Aj on má svoje obmedzenia (veď je tiež len človek a každý človek má svoje obmedzenia), ale nemá niečo v zmysle “presvedčenia”. Ľudia, ktorí sú v stálom kontakte s mimofyzickou realitou, sú svojich presvedčení veľmi rýchlo zbavení – prídu na to, že ich presvedčenia im neumožnia spoznať viac, pokiaľ si ich ponechajú… A preto Cloudfoot nehlása. Poskytuje alternatívny pohľad a nevyjadruje sa hodnotiaco k iným pohľadom (aspoň som si to nevšimla; už párkrát som mu napísala poriadnu “odbočku” od jeho vnímania a ešte nikdy som nedostala po nose… na rozdiel od tejto stránky 😉 …)

Po druhé, spomenula som si na taoistické “pomenovávaním vecí ich strácame“. Len čo si “lásku” vydefinujeme ako časť celku a prisúdime jej protiklad (“to nie je láska”), prichádzame o časť toho, čo Láska v zmysle Všetko-čo-je obsahuje. Malý test: čo vnímate na svete, na iných? Ak vnímate niečo “zlé”, rozdelili ste všeobjímajúcu, bezvýhradnú lásku na jej súčasti. Miesto Všetkého-čo-je máte už len Časť-všetkého-čo-je. Idem toto sledovať na sebe, pretože ešte stále nie som spokojná s tým, na čo sa zameriava moja pozornosť. Hlások v mojej hlave už síce aktívne komentuje “ale to je len jedna strana mince”, ale ešte to nie je automatizmus. 😕

A nemýľte sa – neprechádzam do tábora “prestať myslieť/poznávať”. Figu. Nik odo mňa nechce, aby som bola blbá, len by bolo žiadúce prestať všetko posudzovať. To je to, čo mi ten tichý hlások vnútri napovedá: “OK, keď už vnímaš, tak neobmedzuj len na jednu súčasť, ale vnímaj tak veľa, ako dokážeš. Nebude to všetko. Nie, kým do teba možno kopnúť. Ale môžeš vnímať tak veľa, nakoľko dokážeš opustiť svoje prepoklady, predsudky a posudzovanie (=porovnávanie s predstavou, ako by vec mala vyzerať, keby bola “správna”; absolútna irónia je, že “správny” je len časť celku a zvyšok tejto energie sa nazýva “nesprávny” 🙂 ).”