Cez newsletter Joea Rubina sa ku mne dostal marketingový e-mail od Sashe Xarrian. Tá ženská je fakt dobrá. 🙂 Keby som už nemala jeden jej produkt, ktorý nechodí 😛 , hneď by som sa dala nalákať na tento… Ale tak sa s vami podelím aspoň o vysoko motivačný text a návod, “ako na to”, si tu budeme musieť vyskladať sami… 😉
Mail sa volá Toto je kľúč k tomu, ako žiť bez ľutovania.
Pamätáte sa, aké to bolo, kým ste boli dieťaťom? Keď ste verili, že môžete byť čímkoľvek, až vyrastiete? Keď ste verili, že dokážete čokoľvek? Možnosti nemali konca.kraja… Mohli ste byť policajt alebo hasič. Alebo lekár. Alebo kozmonaut.Verili ste, že všetko je možné.
A bolo.
Nemali ste nijaké pochybnosti.
Nemali ste nijaké odhady či posudzovanie.
Nevideli ste všetky tie dôvody, prečo “nie”, videli ste len všetky tie “čo keby”.
Veríte ešte stále, že môžete byť čokoľvek, čo chcete byť, a mať čokoľvek, o čom snívate?
Ak nie… prečo? Čo sa stalo? Prečo už neveríme, že môžeme dosiahnuť čokoľvek? Prečo už neveríme, že sme toho hodní? Prečo vidíme všetky tie dôvody, pre ktoré to nepôjde, prečo to nemôžeme urobiť alebo prečo sa to nedá?
Pretože ako sme prechádzali životom, naše presvedčenia sa zmenili. Iní ľudia nám povedali, že XYZ nie je možné. Že sa musíme tvrdo snažiť. Že život je boj. Že nie sme dosť dobrí, dosť chytrí alebo dosť pekní.
Spočiatku sme im neverili. Ešte stále v nás niekde vnútri driemalo dieťa, ktoré si predstavovalo, že všetko je možné. Ale potom sme to skúsili a stroskotali sme. A čím viac sme sa snažili (alebo videli iných snažiť sa) a zlyhávali, začali sme pomaly akceptovať tieto presvedčenia ako “pravdu” alebo “realitu”.
A rokmi sa z nich stali naše presvedčenia.
Začali sme si hovoriť (a boli sme o tom presvedčení), že:
- nie som dosť dobrý
- nie som dosť chytrý
- mne nikdy nič nevyjde
- iní ľudia majú jednoducho šťastie
- život je ťažký
- atď.
Nuž… ale to nie je pravda.
To nie je to, čo sme. To nie je to, o čom je život. Sú to len ošúchané presvedčenia iných ľudí, ktoré nás sabotujú a obmedzujú. A ak ich nezmeníme, život proste bude aj naďalej tvrdý a budeme ho zažívať presne tak, ako ho zažívame dnes. Budeme bojovať. Budeme sa obmedzovať. Budeme stále “chcieť viac” a nedostaneme to.
Naše presvedčenia doslova kontrolujú náš život. Kontrolujú nás.
Nie, nehovorím o politických či náboženských presvedčeniach. Hovorím o presvedčeniach, ktoré sú oveľa lepšie utajené. A tieto utajené presvedčenia kontrolújú každé rozhodnutie, ktoré robíme, a každý náš skutok alebo konanie.
A navyše si neuvedomujeme, že kontrolujú náš život.
Sú príčinou a dôsledkom všetkého v našom živote. Vytvárajú naše pocity a emocionálne reakcie. Podmieňujú náš (ne)úspech. Podmieňujú kvalitu našich vzťahov a dokonca aj to, koho si vyberáme ako partnera. Ovplyvňujú, aké auto si kúpime, v akom dome budeme bývať, aké šaty budeme nosiť a akú prácu budeme vykonávať.
Naše presvedčenia doslova vytvorili ten život, čo dnes žijeme.
Ak sa v hociktorej oblasti nášho života cítime mizerne, je to práve vďaka presvedčeniam, ktoré o danej oblasti máme. Ak nežijeme svoj vysnívaný život a nezariaďujeme si ho tak, ako by sme si zaslúžili, tak nastal čas pozrieť sa na tie utajené presvedčenia, ktoré nám v tom bránia.
Nepomôžu nám afirmácie a pozitívne myslenie, ak sa nerozhodneme zmeniť staré presvedčenia a nahradiť ich novými.
Naše presvedčenia kontrolujú všetko v našom živote
Napríklad… čo veríte o láske?
- Zraňuje?
- Treba ju ukazovať za každú cenu?
- Ste hodní lásky?
- Vzdávajú sa iní priľahko lásky?
- Vzdávate sa vy priľahko lásky?
- Aký pocit by mala láska vyvolávať?
- Je láska povinnosť?
- Desí vás láska?
- Je ťažká?
- Mala by byť jednoduchá?
- Veríte, že pre vás je niekde na svete ideálny partner?
- Prináša láska šťastie?
Čo veríte o láske? Dajte si chvíľku a odpovedzte skutočne úprimne… a teraz sa pozrite na svoj milostný život. A stavím sa, že váš milostný život je presným odrazom vašich presvedčení o láske.
Ak veríte, že láska je ustavičné snaženie sa, množstvo kompromisov a netrvá večne, tak je vysoko pravdepodobné, že máte napätý vzťah alebo ste práve nejaký vzťah ukončili a z toho sú tie vaše presvedčenia.
Ak veríte, že láska je ízy, vzrušujúca a zábavná, pravdepodobne máta vzťah presne taký, alebo hľadáte taký vzťah a neuspokojíte sa s ničím menej.
Náš život je priamy odraz našich presvedčení.
A láska je len jedna oblasť života.
Máme veľa presvedčení o každej oblasti nášho života.
Čo sú vaše presvedčenia o peniazoch, kariére alebo práci, o pocite vlastnej hodnoty, o sebavedomí? Čo veríte o úspechu a o tom, že iní by vás mohli využívať? Zoznam je nekonečný.
Podporujú vaše súčasné presvedčenia to, čo chcete pre seba, alebo vás brzdia, aby ste to dosiahli?
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Áno, funguje to tak. Keď niečomu uveríme, začneme to žiť. A na zmenenie potom potrebujeme viac síl, ako na žitie toho, čo robí spokojnosť našej dušičke 🙂
Zbožňujem hudbu a v detstve som sa učila hrať na klavír a spievala som, kade som chodila. Raz mi ale jedna teta povedala, že mám hrubý hlas a mala by som byť radšej ticho, lebo si ma pomýlia s chlapcom a že mám krátke prsty na to, aby som mohla hrať na nejakom nástroji. No, a ja som jej uverila 😉 Čo myslíte, ako to pokračovalo? Spievam, ale len mužské pesničky a nehrám na žiadny nástroj.
Pred nejakým časom som si však povedala, že s tým končím. A začala som sa učiť hrať na husle a spievam si aj ženské pesničky 😀 Síce sem tam nevytiahnem výšku, a hlas mi preskočí, ale nevadí. Zasmejem sa na tom a idem ďaľej. A moja dušička si mojká od šťastia 😀
Páči sa miPáči sa mi
vidis a toto je pre mna haluz.proste ja to mam naopak. ja som od detstva chcela tancovat. rodicia ma v tom nijako nepodporovali, naopak, na to podla nich nemam, v tom sa uspiet neda, naopak, mam robit nieco uplne ine, mam dobru hlavu, to by bola skoda, dalej som akoze bola daky specialny talent prave na klavir, lebo na klavir mam presnu ruku a este aj daky specialne dobry sluch, to sa vraj vyjadrili odbornici, mojou psou povinnostou by bolo byt klaviristkou, alebo dakou neviemakou vedatorkou ALE NIE patnastou baletkou zlava v osmom rade!!!!…..ale mohol sa cely svet postavit na hlavu, ani chlp to nezmenilo na tom, ze ja som chcela byt prave tou patnastou baletkou zlava radsej ako hocico ine. nuz a zivim sa dodnes tancom. sice nie ako patnasta baletka, ale tancom 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Som rada, že si išla za svojím a tancuješ 🙂 Videla som videjká vášho zoskupenia a tancujete bohovsky. Aj keď neviem, ktorá baba na nich si ty, predpokladám a tipujem zároveň, že tá hnedovlasá so žiarivými očami 😉 😛
U nás doma vládlo dosť zvláštne pravidlo, že umenie je len pre tých, čo sú leniví a iné nevedia, len natriasať sa, čmárať somariny a robiť lalala. Hodnotný a prínosný človek bol v našej rodine len ten, čo celý deň drel rukami až sa mu z kečky parilo a večer padol od vyčerpania. Nevedela som sa tomu postaviť. Dlho som sa bránila, ale neubránila. Čo už, je to za mnou a ľutovať sa, mi silu nedodá. Tak si spievam a hrám teraz 😀
Páči sa miPáči sa mi
jee fakt 😀 ? no mame tam jednu blondynu, jednu tmavovlasu a ja som ta nieco medzi 🙂
inak ja neviem cim to vlastne je, teraz sa mi to spaja s temou odporu, co riesim v susednom clanku s nikom. ja som sice nikdy nesla otvorene proti a najust. Ja som sa len snazila co najviac vyhoviet v mne nepodstatnych veciach, aby dali pokoj a aby som si mohla riesit svoje…
Ono je asi v podstate jedno ci si to na chvilu nechala tak, aj tak si sa k tomu vratila, takze to v tebe nikdy nezmizlo….
Páči sa miPáči sa mi
joj a jedna prihoda. moj brat ked bol maly, tak strasne rad varil s mamou. otec to neznasal, zdalo sa mu ze je trapne, aby sa chlap motal okolo sporaka. A raz uz tak pindal, ked mal brat v hrnci natrhane papieriky a varil o stosest, reku ze no ty uz co tolko varis, keby si radsej volaco nakreslil ! A brat blahosklonne: no dobre, daj papier! a mame potichu: mami, prosim ta, miesaj mi zatial tieto halusky 😉
Páči sa miPáči sa mi
Si ma nakopla, žienka, k rozmýšľaniu 😀 tak som včera v práci o tom dumala 😉 Mozog zaparený…hihihi…a prišla som na to, že som to robila kôli mamine. Myslím konkrétne nevenovanie sa hudbe. Starká mala isté predstavy o členoch svojej rodiny a snažila sa ich do nich dostať. A na mňa šla cez maminu. A ja, som mamine chcela “uľahčiť” život a podvolila som sa. Neskôr som sa vzoprela v iných veciach, a rozhodovala som sa sama za seba. Ale vtedy som to vlastne ani nechcela. Neviem to lepšie povedať, dúfam, že ma chápeš 🙂
Ono, keď sa rozpamätávam, neviem o tom, že by som mala niekedy konkrétnu predstavu, čo by som mala v živote robiť, čomu sa venovať. Keď mi v škole povedali, že si mám predbežne vybrať, čím chcem byť, kukala som na nich ako puk, prečo to odo mňa chcú 😯 A v tomto si žijem dodnes. Nechcem byť ničím konkrétnym, len si žiť a robiť, po čom práve túžim. Neviem, možno je to z nejakého ľudského pohľadu nesprávne, ale neviem inak.
A ako si tam spomínala odpor…tak ja som šla aj najust 🙂 V našej “živej” rodine to bola častkokrát tá naj cesta, ako si ísť za svojím. Proste si dupnúť a nevšímať si, čo hovoria. U nás kompromisy nehrozili. Moji starí rodičia boli tak vychovaní. Mamina to potom pochopila a odišli sme od nich. A potom sme už veci riešili inak 🙂
Hihi…keď spomínaš brata a varenie…ja som to tak mala so skrutkovačmi a nenosením sukničiek 😛 😀
Páči sa miLiked by 1 person
mna by zaujimala tiez jedina otazka:
Co je jedina “vec” ktoru v tomto vesmire nemusim robyt.
Páči sa miPáči sa mi
No bytie, to je jedine co clovek nerobi, lebo bytie tu je a vsetko zazivanie je len odraz toho, ze clovek JE. A bytiu je jedno ci je zle/dobre – to su sekundarne dualisticke popisy mysle, nic neodmieta, nemoze, resp. aj odmietanie je len odraz zdroja.
Na relativnej rovine moze byt prejavom bytia napriklad spiritualita, ale ta nema vacsinou absolutne nic spolocne s prebudenim.Takze je uplne jedno cim sa mysel snazi to bytie naplnit, pretoze vsetko je len odrazom.
Jedna vec je vycistit zrkadlo, co je uplne legitimne, druha vec je vidiet, ze nie som zrkadlom, ale svetlom. V tom pripade odpadaju otazky typu
čo veríte o láske?
Zraňuje?
Treba ju ukazovať za každú cenu?
Ste hodní lásky?
Vzdávajú sa iní priľahko lásky?
Vzdávate sa vy priľahko lásky?
Aký pocit by mala láska vyvolávať?
Je láska povinnosť?
Desí vás láska?
Je ťažká?
Mala by byť jednoduchá?
Veríte, že pre vás je niekde na svete ideálny partner?
Prináša láska šťastie?
pretoze vedomie je pritomne v kazdom odraze/zazitku, inak by zazitok neexistoval.
Akaze by to bola sloboda bez moznosti sa zdravo nasrat, to ale neznamena, ze ty si tym hnevom, je to iba forma ktora prisla presla odisla a tebe potvrdila bytie 🙂
Nie forma je podstatna ale to co ju vidi.
Páči sa miPáči sa mi
v skratke, to co hladas to UZ si, ak prestanes hladat, uvidis. Surrender! 🙂
Páči sa miPáči sa mi
zakazdym, ked povolis, zmizne jedna vrstva cibule – toto nie je o konkretnych hodnotach, moralke, etike, ani o skupine, toto je iba a iba o pravde.
Ja tu nie som z nejakym zamerom, nemam ziadne posolstvo ani nikomu nic nechcem vnucovat, mne je to uplne jedno comu veris/neveris/verite/neverite.
Ja hovorim k tej casti teba, ktora je rovnaka ako ja, ktora je mnou. A ta presne rozumie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
[…] Článok je kvôli komentovaniu prístupný len pre členov projektu. Nečlenovia si ho môžu čiastočne pozrieť tu. […]
Páči sa miPáči sa mi