„Spoločnosť ako taká je živý organizmus a správa sa ako organizmus. Každý pokus vyčleniť sa zo všeobecného popisu reality sa stretáva s podozrením, paranoiou a v konečnom dôsledku s prenasledovaním.“ — Felix Wolf
Túto formulku poznám veľmi dobre z marketingu: You Can’t Win Them All (YCWTA), nemôžeš si ich získať všetkých. Nemôžeme urobiť reklamu, ktorá rovnako osloví všetkých. Niekto bude nadšený, inému sa otvorí nožík vo vrecku.
Ako deti sa učíme nebrať YCWTA do úvahy, snažíme sa byť obľúbení napravo-naľavo… ale ono to nejde. Keď nás niekto nemá rád, bolí nás to. Avšak za tou bolesťou sa skrýva presne ten mechanizmus, ktorý Felix Wolf popisuje v hornom citáte: existuje „zdieľaný názor“ a kto ho porušuje, je nepriateľ. Z dvoch dôvodov:
- Nevieme predvídať jeho reakcie, stáva sa zle čitateľný. Začíname sa ho báť.
- Kto si myslí, že je, že si dovoľuje postaviť sa nad niečo, čomu sme sa upísali my?! Považuje sa snáď za lepšieho ako my?!
Na vlastnej koži som zistila, že jedno ide s druhým – bolesť z toho, že niekomu nevyhovujeme, ide ruka v ruke s našou snahou „upratať“ iných, aby vyhovovali. To je ten mechanizmus, ktorému toltékovia hovoria Sudca/Obeť. Sme oboje súčasne (Matrioshka, ďakujem za otvorenie očí!).
Dobrá správa: stačí prestať byť jedným a prestanete byť automaticky aj tým druhým… a ako sa oslobodzujete z Obete, púšťate svojho Sudcu. Je to postupný proces. Stačí sústrediť sa na jedno z týchto dvoch. 🙂
Cvičenie
Keď nás bude nabudúce znova bolieť, že nás niekto nemá rád, spýtajme sa sami seba: bolí nás to preto, že nás to zneisťuje, že sa cítime iní, zraniteľní, nasmerovaní k „opusteniu“? Alebo nás to bolí, že práve tento blbec si dovolil posúdiť nás – a neprijať nás? Že sa vyvýšil nad nás?
Nezávisle od toho, ako dopadne odpoveď – nakoľko nás to fyzicky ohrozuje práve „tu a teraz“? Ak nie, je to len drsný zásah do „nášho príbehu“. Ale „náš príbeh“ je „náš príbeh“ preto, že je náš – píšeme ho my a čo sa v ňom môže alebo nemôže prihodiť, je len v našich rukách.
Takže ak nás to neohrozuje fyzicky, vieme to z nášho príbehu dostať tým, že celú situáciu preinterpretujeme. Koniec-koncov, reakcia prostredia na nás je súčasť ich príbehu a ak nechceme, nemusíme si ju do nášho príbehu pustiť. 🙂
Pridaj komentár