„To by bolo, ako keby sme hovorili, že ste tvorcami svojej reality OKREM prípadu, kedy je Merkúr v retrográde… Blbosť.“ — Abraham cez Hicksovcov
To mi pripomína jedno milé memečko z minulosti: „Prestaň sa viniť za to, čo sa stalo – nauč sa astrológiu a viň za to planéty.“
Ako keby sme museli nájsť na všetko niekoho iného, kto to zapríčinil, kto ťahá za nitky a núti nás prechádzať situáciami. Keď už nemáme nijaký „retrográd“, tak je situácia aspoň „lekcia pre nás“ alebo „dopad minulých životov“.
Ľudia… život nie je škola. Nikto vám nedáva testy. Situácie vznikajú náhodne podľa toho, ako zrovna „tečie“ zvyšok energie, ktorý nás netvorí… a na jeho kontakte s nami nastáva trenie. Ak tomu treniu venujeme pozornosť (pretože nás napríklad zabolí), vnímame ho extra silno. Bolí. Emocionálne nás rozhodí.
Z vlastnej skúsenosti: Niekto mi povedal niečo ohavné a sprosté. Prvýkrát som bola citlivá presne na tú vec, ktorú spomínal, a tak ma to bolelo a slzila som a spracovávala som to roky.
Roky.
Druhýkrát mi niekto iný povedal to isté, lenže ja som v tom čase riešila kalkuláciu, či mám dostatok peňazí na to, aby som kúpila to-či-hento… a na to jeho „vyrušenie“ som zareagovala vnútorným odprsknutím „daj pokoj a choď si otierať parožie o niekoho iného“.
Tá istá situácia. Tá istá ja. Raz koniec sveta, druhýkrát nepodstatné vyrušenie.
Všetko spočíva v tom, čomu sa rozhodneme svojou pozornosťou pripísať dôležitosť.
A znova sa vraciam k Sonii Riccotti a jej „táto vec nemá nijaký význam okrem toho, ktorý jej pripíšem ja – a ja sa rozhodujem jej práve teraz nijaký význam nepripísať“.
A potom nepotrebujeme retrográdny Merkúr ani cítiť sa ako Obeť. Vtiahli sme si ten pocit tým, že sme mu pripísali dôležitosť.
No tak to zrušíme.
Pretože:
„Nikto nikomu nič nerobí – a už vonkoncom nie bezchybnému bojovníkovi.“ 🙂 (don Juan Matus)













Pridaj komentár