
Situácie, pozorovania, pocity, interpretácie… niekedy nevieme, čoho sa máme držať, ak sa chceme pohnúť vpred. A preto sa najradšej držíme toho, čo nám robí dobre – buď je to pre nás príjemné, alebo nám to umožňuje presunúť vinu a negativitu navonok, na niekoho iného. Radi hráme Obeť, pretože Obeť smie jajkať a nemusí konať.
Lenže nik iný nerozhoduje o tom, ako vyzerá náš príbeh, len my sami… Svojimi interpretáciami udalostí si určujeme, ako sa chceme cítiť – buď sa uzatvárame v našom ukrivdení, alebo príbeh o starých krivdách hodíme za hlavu a vykročíme do sveta ako niekto, kto doslova nosí „zuby v ksichte“, pripravený pasovať sa s každým príkorím, čo sa mu zamotá pod nohy.
Ak sa dokážeme na súčasnosť pozrieť ako na dobrodružstvo a úchvatné možnosti, premeníme ju na dobrodružstvo a úchvatné možnosti.
Máme to v svojich rukách.
To, čo sa pred nami otvára, je neobmedzené. Biele plátno, na ktoré môžeme smelo premietnuť naše sny. Hviezdny prach, z ktorého sa rodia zázraky.
Najbližšie obdobie si od nás vyžaduje vedomú kontrolu fokusu – sústreďovanie sa na veľký obraz, na vyšší cieľ a na maximálnu spokojnosť v danom okamihu. Aj keď sa nám práve nedarí, potrebujeme nájsť len miestočko, kde sa v danej situácii cítime uvoľnenejšie, a potom si ten pocit vychutnať a prerušiť tak príťažlivosť negatívneho.











Pridaj komentár