Našla som kedysi na internete:
„Pochopte, že môžeme prijať tých, ktorí nám podľa nášho vnímania nejako ublížili, a ísť ďalej. Zo svojho života môžeme úplne odstrániť slovo „ZAVINENIE“, keď si uvedomíme, že práve od týchto ľudí sa učíme najviac.
Zohrávajú v našich životoch úlohu – majú nám pomôcť… aj keď sa to v danej chvíli tak nemusí zdať. Priťahujeme si ich v ten správny čas, aby sme sa naučili všetko, na čo sa potrebujeme pozrieť „v nás samých“. A keď to „pochopíme“, títo ľudia často z nášho života odídu.
Buďte za nich vďační; pomáhajú vám s odvahou a prijatím každej lekcie posunúť sa ďalej zo smutných situácií.“
Nepublikovaný starší článok z júla 2012.
Za dnešnú mňa 😉 – nie je to celkom tak. V mojom vnímaní nie je nikde nijaký „autor“, čo píše „román nášho života“ a primýšľa alebo odmýšľa postavy podľa toho, čo nás „majú“ naučiť…
Podľa môjho vnímania situácie idú, pretože energia musí tiecť, a je na nás, čo si z nich pre seba dokážeme vytiahnuť a s akou príchuťou – trpkou alebo spokojnou.
Každý prichádzame na svet s istým továrenským nastavením, ktoré ovplyvňuje, ako sa s obľubou budeme stavať k „príkoriam“. A niekde v ovládacom menu je aj nastavenie „vypnúť túto pakovinu a žiť si spokojnejšie“.
Je len vec našej ochoty hrabať sa v tom menu dostatočne dlho na to, aby sme našli, kde sa nevyhovujúce nastavenie dá zrušiť – napríklad zmenou nejakých vnútorných hodnotení alebo predsudkov, čo nám neslúžia.
Ja som ešte nenašla nastavenie, kde sa dajú vypnúť minulé skúsenosti… ale hľadám. 😉












Pridaj komentár