Ako sa vyliečiť z pocitov previnenia?

Tento článok prišiel od Misy Hopkinsovej zrovna vtedy, kedy som dokončila spracovávanie vystúpenia Waynea Dyera, v ktorom spomínal aj pocit previnenia a povedal, že má z pocitov najnižšiu vibráciu. Pri pokuse preložiť ho sa mi pred posledným odstavcom celý nejako záhadne a neobnoviteľne premazal, takže toto je už druhý pokus – a začínam byť “dobre informovaná” 🙂 :

Pocit viny/previnenia je koreňom mnohých nemocí. Jeho stálym sprievodcom je ľútosť. Pokiaľ stále žijeme v emocionálnych útrapách spôsobených minulosťou, nemáme veľkú šancu vyliečiť sa v súčasnosti.

Vina je hnev na seba samého za rozhodnutia, ktoré sme urobili. Bunky tela dokážu v sebe uchovávať energiu viny a ak to urobia, v tele vznikajú zápaly alebo zápchy a stuhnutia. Vlastne sa nám môže stať, že sa zdanlivo vyliečime len na to, aby sme sa za chvíľu museli potýkať s tými istými príznakmi. Vina nám nedá dlhý čas na vydýchnutie; fyzické príznaky to odrážajú.

Keď sa akosi nehojíme, tak časť v nás sa obáva, že sa nám nedostane dostatok lásky, pretože jej nie sme hodní. Urobili sme niečo, čo svet oprávňuje povedať, že si nezaslúžime lásku. A ak si ju nezaslúžime, tak ju nedostaneme. Hlboko vovnútri sa môžeme obávať, že nás už nikto nebude chcieť mať znova rád. Možno čakáme, až nám Boh ukáže, že predsa len sme láskyhodní, ale nikdy si nie sme celkom istí, či tá láska, ktorú práve dostávame, je skutočným dôkazom bezvýhradnej božskej lásky.

A tak trpíme – možno s malými obdobiami úľavy, ale väčšinu času trpíme. Až keď sme pripravení vyhojiť svoje pocity previnenia, sme pripravení skutočne sa vyliečiť. Sme pripravení uzavrieť mier so sebou samými.

Mnohí z nás urobili škaredé rozhodnutia, ktoré privodili niekomu inému veľké alebo trvalé utrpenie. Mnohí z nás porobili drobné rozhodnutia, ktoré sme potom roky ľutovali. Väčšina z nás bola v tom čase, kedy ubližovala iným, príliš poranená na to, aby mohli rozhodnúť inak.

Jeden z pohlavárov cirkvi Hopkinsovej kedysi povedal vetu, ktorá sa mi nesmierne páči: “Za tie roky som sa naučil, že väčšina ľudí po väčšinu času robí najlepšie, ako vie, a to aj vtedy, kedy to zo spätného pohľadu nevyzerá ako to najlepšie, čo mohli urobiť.”

Pozrime sa na to takto: keby vás nikdy neboli ako dieťa fyzicky potrestali, aké pravdepodobné podľa vás je, že vy budete fyzicky trestať svoje vlastné alebo zverené dieťa?

Ak ste neboli nikdy sexuálne zneužití, aké pravdepodobné podľa vás je, že niekoho sexuálne zneužijete alebo budete mať také fantázie?

Ak vás nikto nikdy nekritizoval, aké pravdepodobné je, že vy budete kritizovať iných?

Túto úvahu som nikdy neurobila a poviem, vám – dostala ma v lufte… Spomenula som si na Ruiza a jeho “náš príbeh”. Ak niečo nie je súčasťou “nášho príbehu”, tak to v ňom proste nie je. Alebo po castanedovsky: ak niečo nie je na našom ostrove tonalu, normálne to pre nás neexistuje. Ani na vstupe, ani na výstupe.

Ak sme však mali niečo zlé na vstupe, ešte stále to máme možnosť korigovať na výstupe – môžeme prepísať “náš príbeh“. Môžeme povedať Univerzu, že “toto nie”. Je to v našich rukách – potrebujeme len objaviť vzorec správania, ktorý opakujeme z minulosti a nestojíme oň… a prestať ho opakovať. Nahradiť ho niečím iným.

Ja som vyrastala v chránenej, znášanlivej, podporujúcej a láskavej rodine. V podstate som väčšinu života vôbec nevnímala, že by ľudia mohli byť aj z iného prostredia, kým som v poslednom roku-dvoch nenarazila na ľudí z dosť odlišných rodín – z rodín alkoholikov, závislákov, psychiatrických prípadov. A práve na nich som videla, že stačí len odhodlanie a vôľa a dokážu zmeniť svoj príbeh, prepísať ho niečím dobrým – a uťať zlý vplyv minulosti na ich súčasnosť. Nemôžem si byť istá, že by som to zvládla aj ja – ale ich si za to nesmierne vážim. Normálni, láskaví ľudia, ktorí nikomu neublížia práve preto, že im sa naubližovalo do sýtosti.

Ubližujeme, pretože nám ublížili. Dialo sa to po toľko generácií, že sme si prestali pamätať, že sme láska a že sme milovaní z hĺbky samotného citu. Konáme z presvedčenia, že láska je nedostatkový materiál. A keď to premietneme do mnohých a mnohých minulých pokolení, získame ubližovacie vzorce správania, ktoré v nás potom vyvolávajú pocity previnenia a ľútosti.

Ako ten cyklus ukončiť?

Misa Hopkinsová pozná len jeden spôsob: porozumenie. A prvá osoba, s ktorou treba mať porozumenie, sme my sami. Zahrňme láskou tú časť v nás, ktorej bolo ublížené – a až budeme pripravení, zahrňme láskou aj tú časť z nás, ktorá ublížila niekomu inému.

Rozpusťme naším porozumením a súcitom postupne všetky pocity viny. Pochopíme, že všetko je len produkt hľadania lásky – a tá, ktorú potrebujeme najviac, sa volá sebaláska. Pretože nikto nám nedokáže dať pocit božskej lásky presne tak, ako ho potrebujeme, okrem nás samotných.

Keď sa nám podarí rozpustiť naše pocity viny, budeme si viac vychutnávať život: naše vzťahy budú krajšie, budeme vo väčšej vnútornej pohode a začneme sa rýchlejšie hojiť aj fyzicky.

Reklamy

3 thoughts on “Ako sa vyliečiť z pocitov previnenia?

  1. Pekné výsledky som dosiahol aj odpustením…sebe samému, ale aj smerom von…to bolo skôr na začiatku, keď som mal pocit, že to ONI mi ubližujú a teda logicky najprv treba naprv odpustuť IM 🙂 Potom som pochopil, že jadro úrazu je skôr niekde vo mne. Ja som si ubližoval sám sebe, ako keby to bola nejaká športová disciplína. Čím viac som si zakazoval a prikazoval, tým som bol väčší makač :D…je to na hlavu…faktom je, že keď iné správanie nepoznám, tak najprv to koleso potrebujem pre seba nanovo objaviť a preto je fajn mať oči na stopkách, aby sme to koleso pri tom chodení do kola stále neprehliadali 😆

    Liked by 2 people

  2. Obdivujem ludi,ktory sa dokazu vyrovnat s tym co urobili v minulosti. Ja potrebujem pomoc,kazdy den o nu prosim. Ale neprichadza. Neviem si uz rady.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.