Vina, pocit previnenia a obviňovanie iných

Vina je negatívna emócia, ktorej základom je strach – strach z nevyhovovania, strach z odmietnutia, strach z nenaplnenia vlastných vysokých očakávaní (ktoré, ako už medzičasom dobre tušíte, vôbec nie sú vaše vlastné).

Kým bežný strach je o budúcnosti, vzťahuje sa vina na minulosť, kedy sa udialo niečo, kvôli čomu sa dnes cítime zle. Keď máme pocity previnenia, nájdeme si milión a jeden spôsob, ako spochybniť samých seba. Táto dynamika je koreňom všetkých Pesimistov a Obetí a pocitu bezmocnosti. Jej úlohou je chrániť nás pred krokom do neznáma (strach z vlastnej zraniteľnosti) a pripraviť nás na bolesť tak, aby nás nezaskočila (strach z bolesti).

Cez pocity viny kontrolujeme a obmedzujeme sami seba – vezmeme nejakú situáciu z minulosti, kde sme nezahviezdili, a pripíšeme jej celovesmírny význam. Alebo keď obviňujeme iných z niečoho, tak sa ich vlastne snažíme kontrolovať. Buď sa začneme voči tým druhým agresívne presadzovať, alebo obrátime vlastnú agresiu proti sebe a stiahneme sa do roly Obete, kde si upierame, cítime sa menejcenní a nežiadúci.

Minule som presne s týmto bojovala u jedného môjho fejsbúkového priateľa. Mal depresiu a zverejnil status “starý, opustený, nežiadúci (unwantable)”. Tak som sa ho spýtala, či nechcel povedať “momentálne nežiadaný (unwanted)”… Pochopil a v ďalšom depresívnom statuse bol už len “nežiadaný”. 🙂 Niekedy stačí skutočne málo na to, aby sa zmenila naša optika. Keď si povieme, že sme nežiadúci, značí to, že nás nikto na svete nemôže chcieť. Keď si povieme “momentálne nechcený”, značí to, že nie sme obklopení tými správnymi ľuďmi, čo by nás ocenili – a odrazu obsahuje naša depresia už aj východisko

Pocity previnenia so sebou nesú jeden háčik: keď sa cítime previnilo, cítime sa zle. Tak potom konáme buď zle, alebo prekompenzujeme a snažíme sa byť extra dobrí, príjemní, milí, ústretoví, atď. Ale pretože vnútorne sa cítime vinní, ani vďaka od prostredia sa k nám nedostáva, ba skôr zhoršuje náš vnútorný pocit, pretože hlboko v sebe vieme, že sme neúprimní, a bojíme sa, že by nám neboli vďační, keby sme boli sami sebou…

Ja som dlho bojovala s pocitmi viny po smrti mamy. Mala som pocit, že som mohla vopred vedieť, čo sa bude diať, a reagovať inak… Nemohla. Kamarátka ma na to upozornila. Nemohla som vedieť. Ale pretože kdesi hlboko vo mne trčal negatívny sebaobraz, mala som to podľa seba vedieť. Bola som vinná.

To ukazuje, ako sa pocit viny dá len ťažko dať do správneho svetla. V našom vnímaní sme zlyhali a zaslúžime si skôr trest ako odpustenie. Preto je vina taká sebazničujúca: núti nás stiahnuť sa zo života (potrebujeme sa potrestať) a z našich vzťahov (aby sme neopakovali správanie, ktoré by na nás naložilo ešte väčšiu vinu a viedlo by k prehĺbeniu bolesti).

Pocit viny nám neumožňuje zažiť úspech.

Čo s tým?

Ak je vina naša téma, pozrime sa, za čo sa cítime vinní. Ako presne k pocitu viny došlo? A ako dnes kvôli pocitom viny sami na seba útočíme a trestáme sa – alebo prenechávame iným, aby to urobili miesto nás?

Niekedy je pocit viny celkom dobrá udička na to, že potrebujeme v svojom správaní niečo upraviť, aby sme nabudúce už nijaké pocity previnenia zažívať nemuseli.

Ak neviete presne určiť, ako pocity viny vznikli, použite túto meditáciu na to, aby ste sa k nim dopracovali; jednoducho nahraďte slovo “strach” slovom “vina”:

Ak zistíme, že nesieme vinu za niečo, čo by sme ešte vedeli napraviť, urobme to. Tým sa viny zbavíme. Možno ten druhý neprijme naše ospravedlnenie a pokus o nápravu. Nemáme kontrolu nad tým, ako zareaguje… ale aspoň získame pocit, že sme sa snažili dať veci do poriadku, čím sa pocit viny rozloží v našich očiach na nás oboch a už nebudeme ten najhnusnejší ksicht na svete.

Ak už našu chybu napraviť nedokážeme, odpustime si. Potrebujeme si pripomínať, že každý robí v každom okamihu, ako najlepšie vie. Po bitke býva každý generálom a urobil by to a hento inak… ale keď to robil, vtedy ešte nebolo “po bitke” a nemá význam pozerať s dnešnými informáciami na situáciu, kedy sme ešte tie informácie nemali… Ak si to opakujete dostatočne dlho, tak sa osteň viny zmierni.

Potrebujete si odpustiť. Ak to neurobíte, vaše vnútro sa stiahne v kŕči bolesti a hanby a zabrzdí prietok energie. To značí, že ostatné oblasti možno nedostanú tú energiu, ktorú potrebujú, aby fungovali hladko… a v konečnom dôsledku aj tak nikdy nevieme, ako by to bolo dopadlo, keby sme vtedy boli… atď.

Tu je ešte niekoľko rád, čo robiť v prípade, že trpíme pocitmi previnenia. Vyberte si to, čo vám pomôže najviac:

Pripomínajte si, že je v poriadku starať sa o svoje vlastné potreby

Niektorí ľudia boli “zmierovači” v rodine a starali sa večne o potreby tých druhých a aby sa tí druhí neposekali. V dospelosti potom môžete mať problém starať sa o svoje potreby – budete potreby iných klásť pred tie vaše. Ale ak je nádoba prázdna, nedá sa z nej dávať iným… Inými slovami, najprv potrebujete byť v pohode vy, než sa zasa začnete starať o pohodu tých druhých.

Oceňte seba a to, čo robíte

Môžete si zaviesť večerník “Vďačnosť sám sebe”, do ktorého budete každý večer písať aspoň tri veci, ktoré ste v ten deň urobili a ktoré vám pomohli pri postupovaní za cieľom, prípadne ktoré pomohli niekomu blízkemu. Na konci týždňa si prečítajte, čo ste si pozapisovali. Vina a perfekcionizmus majú negatívny dopad, pretože vás nútia pozerať prednostne na to, čo nerobíte dobre. Tým, že si budete zapisovať, čo sa podarilo, dokážete prekonať  tento dopad.

Ako by ste videli celú situáciu, keby sa roly vymenili?

Mysleli by ste si, že ten druhý neurobil dosť? Že nevydal zo seba svoje najlepšie? Veľmi často máme porozumenie pre iných, ale sebe ho upierame… Tým, že sa na situáciu pozrieme očami toho druhého, dostaneme od veci odstup a budeme objektívnejší.

Toto je veľmi mocné cvičenie na pocity viny, ktoré vzdorujú ostatným metódam.

Prestaňte myslieť čierno-bielo

Ľudia často spadajú do myslenia “všetko alebo nič”. Ak nie ste dokonalý partner, ste ten najhorší partner na svete. Ak vám celkom niečo nevyšlo, tak vám vlastne nevyšlo vôbec nič.

Snažte sa medzi čiernu a bielu dostať aspoň pár odtieňov sivej (a tým nemyslím onen film). Skúšajte sa na situáciu pozerať z iných uhlov pohľadu. Neposudzujte podľa svojej predstavy dokonalosti, ale podľa kontextu možností.

Hľadajte emócie skryté za vinou

Čo ak pocit viny zastiera iné emócie – napríklad hnev, nevraživosť, hanbu, smútok alebo strach? Ak ste napríklad vo vzťahu s narcisom, môže vás partner presvedčiť, že ste sebeckí, ak mu nečítate priania z očí. Vaše podráždenie nad nespravodlivosťou sa môže časom premeniť na pocit viny.

Napríklad taká hanba a smútok sú často previazané s pocitom viny. Preto je také dôležité odhaliť, čo je vlastne to, čo cítite, pretože každé z toho sa správa a ošetruje inak.

Definujte svoje myšlienky, emócie, okolie a fyzické pocity v tele. Sústreďte sa na to, čo práve cítite a kde v tele to cítite. Neposudzujte; zisťujte.

Svoje pocity môžete zapisovať do denníka. To, že napíšete, čo práve zažívate, vám pomôže vyjasniť si, aké emócie v tom sú, pretože ich budete musieť pomenovať. Napríklad: Dnes sa cítim previnilo, ale aj smutno. Nemôžem prestať sa tým zapodievať. Som v strese, pretože ma z toho bolí hlava, cítim, aké stuhnuté plecia a šiju mám a sťahuje mi od nervozity žalúdok.

Vyjasnite si, prečo presne cítite vinu

Čo vo vás vybudzuje pocity previnenia? Možno si to bude lepšie aj zapísať, aby pocity znova dostali slová:

  • “Pustil som Fida z dvora a on vbehol pod auto. Cítim sa vinný, že zomrel, pretože celá rodina ho zbožňovala.”
  • “Neučil som sa poriadne na skúšku a vyletel som. Cítim sa previnilo voči rodičom, pretože si uťahujú opasky, aby mi tú školu zaplatili, a teraz zo mňa budú navyše ešte aj sklamaní.”
  • “Rozišiel som sa s Máriou. Cítim sa previnilo, že je z toho celá nanič.”
  • “Mama môjho priateľa zomrela a moja mama je ešte nažive a zdravá. Cítim sa previnilo, pretože život môjho kamaráta je v troskách a ten môj je dokonalý.”

Prijmite vinu

Budete sa musieť zmieriť s tým, že nedokážete zmeniť to, čo sa už stalo. Potrebujete si uvedomiť, že situácia je pre vás teraz práve ťažká, ale súčasne si potrebujete pripomínať, že máte v sebe silu preskákať zlé pocity, ktoré vás práve trápia. Skúste afirmácie:

  • “Viem, že potýkať sa s pocitom viny je ťažké, ale ja to predsa dokážem ustáť.”
  • “Je to hnusná, bolestivá situácia, ale viem akceptovať to, čo sa udialo, a nebudem bojovať a potláčať nijaké pocity. Je to také, aké to je.”

Premeňte vinu na vďačnosť

A potom je tu ešte vec, ktorej sa hovorí “kognitívna reštrukturalizácia”: premeňte vinu na vďačnosť. Skúste vety o vine premeniť na vety o vďačnosti. Prežitému to dodá extra dimenziu, v ktorej je možné previnenie vyhojiť a z traumatizujúceho zážitku urobiť “lekciu”:

Zapíšte si myšlienky a vety, čo si hovoríte o vlastnej vine. Obviňujúce vety často začínajú slovami “mal som”, “mohol som”, “prečo som len ne…” alebo “nechápem, ako som mohol”. Napríklad: “Nemala som toľko kritizovať svojho muža, kým sme ešte boli spolu.” A teraz to premeňte na vďačnosť: “Som vďačná, že sa môžem naučiť byť v mojich budúcich vzťahoch menej kritická.”

Alebo “Prečo som len neprestal piť? Kvôli môjmu pitiu sa mi rozpadla rodina!” premeňte na “Som vďačný, že sa viem s podporou ostatných odučiť piť a mám šancu zlepšiť vzťah s mojou rodinou.”

Podporte to dennými afirmáciami. Hovorte si ich, píšte si ich, opakujte si ich v duchu. Napríklad:

  • “Som dobrý človek a zaslúžim si napriek mojim minulým skutkom to najlepšie.”
  • “Nie som dokonalý. Robím chyby, ale učím sa z nich.”
  • “Som človek ako každý iný.”

Vytvorte si pre vinu alternatívne významy. Nasledovné vyjadrenia vám pomôžu vytvoriť si alternatívne významy pre udalosti, ktoré vo vás možno vyvolávajú vinu. Takto sa zbavujete závislosti na tom, že sa budete cítiť previnilo:

  • Vina môže byť dobrá príležitosť, ako sa poučiť do budúcnosti. Pozrite si, čo sa pokazilo, rozoberte si to a poučte sa pre budúcnosť. Ak napríklad ľutujete, že ste sa k bývalému manželovi správali bezohľadne, môže toto poznanie vyvolať zmeny vo vašom správaní a byť lepším človekom v budúcom vzťahu.
  • Pocit previnenia môže zvýšiť vašu empatiu, pretože vnímate dopady svojho správania na iných.
  • Pocit viny z vlastného konania v minulosti dokáže podporiť empatiu, pretože si uvedomujete, akú škodu vaše minulé správanie narobilo – a tým si uvedomujete, ako vaše správanie môže mať dopad na iných ľudí. Napríklad ak ste na niekoho navrieskali, dokážete si lepšie predstaviť, ako sa asi cítil, keď ste na neho vrieskali, a prečo upravil svoje správanie voči vám..
  • Nemôžete zmeniť to, čo sa už stalo, ale môžete si zvoliť, ako to, čo sa stalo, ovplyvní vašu prítomnosť a  budúcnosť. Napríklad nemôžete zmeniť, že ste vyleteli od skúšky, ale môžete upraviť svoj prístup tak, aby sa to už neopakovalo.

Uvedomte si pasce perfekcionizmu

Snažiť sa o dokonalosť v hocijakej oblasti života je nerealistické očakávanie. Omyly sú súčasťou života a sú spôsob, akým sa učíme a zlepšujeme.

Ak ste v minulosti urobili chybu a cítite za to pocit viny, angažujte sa v aktivitách, ktoré takým chybám predchádzajú alebo naprávajú dopady na iných. Tým budete môcť svoju vinu predefinovať na pocit zvýšenej zodpovednosti a budete vnímať, ako viedla k pozitívnym výsledkom.

Nepremieľajte svoje previnenia donekonečna

Stále premieľanie zlých pocitov z pochybenia môže viesť k hanbe a znenávideniu seba samého. Keď zistíte, že znova začínate rozoberať svoje previnenie a vytvára to vo vás negativitu, skúste vinu premeniť na vďačnosť a nájsť nejaký jej pozitívny dopad. Uvedomte si, že ak dovolíte vine, aby vás vibračne stiahla nadol, porobíte zasa chybné rozhodnutia a pocit viny sa bude množiť.

Zdroj: Rok pre seba

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s