Byť človekom #4: Lekcie sa opakujú, kým ich nezvládneme

Lekcie sa nám opakujú v rôznych podobách, kým sa ich nenaučíme. A keď sa ich naučíme, môžeme prejsť na novú lekciu.

Lekcie nášho života majú tendenciu opakovať sa. Napríklad sa rozídeme s jedným partnerom a zakotvíme pri druhom – ktorý sa presne podobá na toho prvého… Rôzne mená, rovnaký typ. Šéfovia, kolegovia, ksichtovia. Opakujúci sa vzorec.

Pamätám si scénu zo seriálu Supernatural. Dvaja hlavní hrdinovia, bratia, sú chytení v časovej slučke a zobúdzajú sa vždy znova a znova do toho istého dňa. Jeden si to pamätá, druhého v tom dni zabijú. A ich úlohou je opakovanými pokusmi nájsť spôsob, ako situáciu vyriešiť a prežiť obaja. Lekcia sa opakuje tak dlho, kým ju nezvládnu.

Chérie Carter-Scott:

“Ak sa nevysporiadate s autoritatívnymi rodičmi doma, dostanete príležitosť vysporiadať sa s nimi v dennom živote. Budete sústavne doňho priťahovať ľudí, ktorí potrebujú nanútiť niekomu svoju autoritu, a budete sa s nimi potýkať, až kým sa nenaučíte lekciu podriadenia sa.”

Napríklad ľudia, čo sa rozviedli s jedným partnerom, takmer vždy sa dajú dokopy s tým istým typom osoby ako tá, od ktorej práve utiekli. Napríklad ste extrémne poriadkumilovní, ale vaši partneri sú rodení bordelári. Vo vašom živote fungujú ako lekcie, ktoré nám umožňujú dať do poriadku presvedčenie, ktoré nám vnucuje prílišnú poriadkumilovnosť.

Pre mňa bola takáto drsná lekcia “úžasní mladí muži” (a mládež celkovo, teda v tom aj kočky 😉 ). Začalo to kedysi “Auríkom“, pokračovalo cez minulý apríl, kedy som sa stiahla z minigrimi, potom ste zostali ušetrení dosť ohavného stretu s jednou kočkou na Pini, zažili ste moje “účtovanie” s “toltékmi”, Azodarianou a nakoniec cirkus okolo Groovera a problémy Strieborného Dráčika s mojou existenciou. Dlho som nevedela, o aký typ lekcie ide, teda čo presne na svojich presvedčeniach mám zmeniť. Tak som to robila tak ako tí dvaja týpkovia zo Supernatural: s vedomím, že zajtra sa zobudím do tej istej situácie, som skúšala taktiku po taktike – všetko, čo mi prišlo na um. Priviedol ma na to Gabriel, keď mi pomáhal s jednou z týchto situácií: na kyvadlovú tabuľku sme si napísali rôzne stratégie a vždy sme nechali rozhodnúť kyvadlo, ktorú stratégiu práve použijeme. (A keď som ju nevedela použiť, celkom nechutne mi našepkával. 😛 )

Malo to jednu veľkú výhodu – keď sa k lekcii postavíte ako k “lekcii”, nie k svojmu “životu”, dokážete sa odosobniť do tej miery, že ste ochotnejší aspoň dočasne vysadiť svoje presvedčenia.

A tak som skúšala, aký ťah povedie k akému výsledku – a ak to nebolo ono, skúsila som iný. Postupne som dostávala jasnejší a jasnejší obraz o tom, čo z mojich presvedčení treba modifikovať (zasa mi k tomu pomohla nápoveda vo forme čítaného): presvedčenie, že keď vidím lepšie ako ostatní, som zodpovedná za to, aby aj oni videli presne tak ostro ako ja.

Bol to jeden zo zvyškov kodependencie – niesť zodpovednosť za všetko a za všetkých. Spomenula som si na časy, keď som mala nejakých 10 rokov a na slovenčine či dejepise sme preberali pojem “Titan”. Vtedy som sa s ním stotožnila a odvtedy som sa snažila niesť ťarchu celého sveta na mojich pleciach. Je smiešne spätne vidieť, ako to ovplyvnilo moje osobné stresory a ako ma to vohnalo do kodependencie. 🙂 Alebo som tam možno bola už od narodenia a pojem “titan” to len pekne zhrnul – zarezonoval so mnou. Nikdy sa nedozviem a vlastne na tom už ani nezáleží. Toto presvedčenie “kto chce kam, pomôžme mu tam” bol hoooodne zdĺhavý proces… 😉 Spasiteľ zo mňa už nikdy nebude.

Takže kým sa lekciu nenaučíme, budeme si ju do života zhmotňovať znova a znova, pretože to, čo ju vyvoláva, sme ešte stále neošetrili. Tým istým spôsobom si do života priťahujeme ľudí, ktorí nás tú lekciu môžu naučiť – až kým sa ju nenaučíme. Jediný spôsob, akým sa môžeme zbaviť nevhodných vzorcov a situácií, je zmeniť svoj uhol pohľadu tak, aby sme rozpoznali vlastné vzorce a možnosti rastu, ktoré v sebe obsahujú. Ak pred týmito lekciami budeme utekať, potrebujeme byť rýchli a mať hodne dobrú výdrž – len čo sa totiž zastavíme, dobehnú nás. Navyše v sebe nosíme strach a utekáme sami pred sebou.

Ak sa im chceme postaviť, potrebujeme akceptovať, že niečo v nás samých nás vťahuje vždy do podobných situácií – aj tých nepríjemných. Pravidlo štyri má za cieľ identifikovať vzorce, ktoré opakujeme, a odstrániť alebo zmeniť ich. Nie je to ľahká úloha, pretože sa musíme zmeniť a človek rád zostáva v zabehaných koľajach. Ale naše vzorce vznikli väčšinou hodne dávno a chránili nás v niektorých situáciách. (Napríklad ten môj spomínaný “titanizmus” bol reakciou na situáciu, kedy som bola nechávaná stále sama na seba a nadobudla som dojem, že pre nikoho nie som dôležitá – a tak som si svoju dôležitosť vyrobila.) Prechod na nové, nezvyklé správanie môže byť nepríjemný a rozhodne býva hodne desivý. Hlavne obsahuje priznanie si, že spôsob, akým niektoré situácie riešime, nie je optimálny (a možno ani funkčný 😦 ).

Keď chceme v svojom živote čokoľvek zmeniť, Chérie Carter-Scottová odporúča šesť základných krokov:

  1. uvedomiť si vzorec alebo situáciu, ktorá je  pre nás neoptimálna
  2. uznať, že potrebujeme daný vzorec správania/reagovania zmeniť
  3. rozhodnúť, že do toho skutočne aktívne ideme
  4. naplánovať si realistické opatrenia
  5. konať podľa plánu a často aj zasvätiť iných do toho, čo ideme urobiť, aby nám pomohli vytrvať
  6. odmeniť sa za úspech(y).

Ak sa nebudeme pridŕžať týchto krokov, nedosiahneme trvalú zmenu. Aby sme sa cez celý proces dostali, potrebujeme sa naučiť lekcie uvedomenia, ochoty/vôle, kauzality a trpezlivosti. S týmito lekciami nás proces zbavovania sa samonastolených obmedzení a predsudkov nebude natoľko desiť.

Nabudúce: → Uvedomenie, ochota, kauzalita, trpezlivosť

Článok je súčasťou projektu 10 pravidiel “Byť človekom”
Reklamy

30 thoughts on “Byť človekom #4: Lekcie sa opakujú, kým ich nezvládneme

  1. ahoj Helar, prosim Ta ako zistim, teda viem spravne identifikovat lekciu, napriklad pri tych autoritativnych rodicoch, ci je lekcia to, aby som sa naucila podriadit sa autorite, alebo to, aby som sa dokazala vzopriet a vymanit sa spod vplyvu niekoho, kto mi nanucuje svoju volu a snazi sa ma nou ovplyvnovat?

    Like

    • 🙂 Nie je to také “priamočiare”. Pozri si situáciu, ktorá sa ti opakuje, a spôsob, akým ju obvykle riešiš. A je to hláška o tom, že tento spôsob treba zmeniť. Už to samo o sebe postačí – zastaviť sa a nabudúce riešiť inak. A ak to nepôjde dobre, tak na ďalší raz znova inak.

      Ak chceš, môžeš skúšať zistiť, prečo situáciu riešiš tak, ako ju riešiš – a to je potom lekcia, pretože ide na úroveň “presvedčenia” a ak zmeníš presvedčenie, zmení sa ti viacero oblastí v živote súčasne (ono sa totiž presvedčenie premieta do rôznych oblastí). Mňa moje “detitanizovanie” napríklad priviedlo k tomu, že som začala byť schopná 1. požiadať o pomoc a 2. prijať ju, keď sa ponúka. (Ale zatiaľ je to v plienkach a teraz musím len veľa potrebovať pomoc a veľa ju prijímať, aby som nové správanie upevnila. 🙂 )

      Like

    • Moja skusenost – lekcie boli aj na uvedomenie, co nechcem, aby sa dialo, ale aj pocit, ake to je byt ‘obetou’ isteho spravania alebo situacie. Ja sama som autoritativna a ked som sa zrazu dostala pod tlak inej osoby, zacala som rebelovat, besniet. Ale prislo uvedomenie – toto (mozno v ruzovom) robis ty inym. Precitila som si to a zmenila (ciastocne :)) svoj vzorec spravania. Vymanenie sa spod autoritativnej osoby a uvolnenie vlastneho priestoru je velmi dolezite pre rast, ale kazda rebelia prinasa velku zodpovednost, ktoru budes niest, ak sa rozhodnes vzdorovat. Aj to je lekcia. Drzim palce 🙂

      Like

  2. roky som utekala z prostredia, kde som sa necitila dobre (skolka, skola, praca), ale nakoniec ma to vzdy dobehlo, odisla som z bodu A do bodu B, v bode B najprv akoze pohodicka a potom sup a neprijemne situacie boli spat (a ovela horsie ako tie predchadzajuce v bode A)… toto sa samozrejme zopakovalo aj v mojej terajsej praci, tentokrat som vsak neusla, ale vysporiadala som sa s danou velmi neprijemnou situaciou (netvrdim, ze mi to slo dobre a lahko).

    Like

  3. ahoj Helar,

    uzasny clanok. Ja sa citim presne na rovnakej ceste…ale so zdravotnym problemom ktory jednoducho neviem rozlusknut…mam velmi casto sa opakujuce silne migreny a uz som skusala vela ciest…cvicenie,beh, tabletky, homeopatika, liecitelov…. zial nic nemalo trvaly efekt. Mam pocit ze zivotna situacia na ktoru by som najradsej zabudla mi ich sposobila… pretoze mi vlastne nastupili od daneho momentu. Ale netusim ako tu situaciu rozlusknut? 100 si odpustam ale asi nie dostatocne, je to nieco za co sa hrozne hambim v zivote …ale viem ze hamba nikomu nepomohla…no mam pocit ako by sa moja dusa trestala takymto sposobom… bolestami hlavy.:( nemas skusenosti s niecim podobnym alebo s niekym kto si presiel podobnou situaciou?

    Like

    • ahoj Laura,
      ospravedlnujem sa, ak si cakala odpoved od helar a vstupim do toho mozno skor:)Podla mojho nazoru budu tvoje migreny asi najskor sposobene nahromadenim emocionalneho stresu…a ty sama si dobre uvedomujes, cim to asi bude vyvolane, ako sledujem tvoj prispevok. Cize cvicenia atd su urcite fajn, ale v tvojom pripade bude urcite ucinnejsie zamerat sa na pricinu problemu a riesit najskor tu, ako potlacat nasledok-migrenu. Pises, ze si 100%ne odpustat, ale hned pokracujes, ze je to nieco, za co sa velmi hanbis. 100% odpustenie by mala byt jednorazova zalezitost, clovek by sa k tomu uz nemal vracat a vec pokladat za minulost, ktora si uz opatovne otvaranie nevyzaduje, pretoze ju tak ci tak nezmenime. Zmenit ale mozeme svoj uhol pohladu v sucasnosti. A nezabudaj-dusa sa sama netresta. Trestas sa sama tym, ze opatovne otvaras stare rany a odsudzujes sa, sebaodmietas. Skus si problem rozobrat z viacerych rovin a sama seba sa pytat, preco sa za veci hanbis, preco to beries ako beries atd…skratka vela otazok a hlavne uprimnych odpovedi. Potom sa skus na tie odpovede objektivne pozriet a zhdonotit ich. Mne to pomohlo velakrat a zistila som, ze veci pre ktore sa trapim a ktorych sa bojim su vlastne mnou vykonstruovane do detailov a vobec mi az prislo smiesne, ze sa zaoberam takymi banalitami.:) Neviem ci som ti aspon trochu poradila, skvely odbornik tu je helar:) ale citila som potrebu reagovat, nakolko sama som si uz presla mnohymi strachmi.
      A co sa tyka bolesti hlavy ako takej, odporucam reflexologiu a tradicnu cinsku medicinu. Odporucam ako uvod pozriet link http://www.avicenna.cz/item/migrena-bolest-z-nerovnovahy-jater-a-zlucniku/category/zdravi .
      A ako pohladenie pre dusu odporucam knizku od Dona Miguela Ruiza – 4 dohody(cesta k osobnej slobode zalozena na tolteckom uceni), ktora existuje aj ako velmi prijemna audioknizka nahovorena Jaroslavom Dusekom.
      Prajem vsetko dobre 🙂

      Like

      • Ahoj Sisa,

        Dakujem velmi pekne za tvoju odpoved.
        Citala som link co si mi poslala a clanok je naozaj velmi zaujmavy. Aj v tom clanku a aj Ty sama pises ze treba odstranit pricinu. Myslim ze “koren problemu” mam vykopany ale neviem presne co s nim. Uz niekolko rokov sa snazim mudre veci aplikovat na tento “problem”. Mozno prava pricina nie je pocit hanby…lebo odpustala som si uz nekonecne vela krat…a ty pises ze ak si clovek odpusti sa to uz neopakuje, mozno prava pricina problemu je “odhalenie”. Ze by niekedy niekto mohol prist na to co sa stalo. Ze by ma za to odsudil…. A preco sa bojim ze ma niekto moze odsudit? …asi sa bojim ze by som stratila svoju tvar alebo alebo by ma okolie prestalo vnimat taku aka som… teoria mi zatial ide…len ako to realne uviest do praxe?  Don Miguel Ruiz – 4 dohody mam precitane je to krasna kniha – dakujem za tip. Asi teda som na spravnej ceste odhalovania….pytanie sa a hladanie odpovedi…len ak by som aspon trosku videla ulavu alebo pokrok. Motivujes ma vsak tym ze pises ze Ty si si tak vyriesila mnohe strachy. Este otazka: tieto svoje poznatky si si zapisovala do zosita a potom hodnotila svoje odpovede?
        Naozaj to uz rozoberam z tolkych stran a tolko rokov, ze prave preto ma napadlo ze niekedy pomoze pohlad z ineho uhlu alebo niekto pride s niecim nad cim som este neuvazovala.

        Dakujem este raz a prajem pekny zvysok vikendu
        Laura 🙂

        Like

      • Laura, ak sa ti situácie napriek odpúšťaniu vracajú, možno ti pomôže tento článok:
        https://eprakone.wordpress.com/2011/01/09/stalkovanie-ked-sa-vzorce-spravania-vracaju/

        Problém je v tom, že človek je ako cibuľa – šupinka na šupinke. Niekedy sa zlý zážitok premietne do presvedčení a sebavnímania a to je, ako keby sa nákaza dostala do “jadra” – v každej šupinke nad pokazeným miestom vznikne škvrna a my tie šupinky potrebujeme postupne zlúpať, než môžeme ošetriť jadro problému. A tak sa so škvrnou stretávame znova a znova.

        Je aj rýchlejšia cesta – cez autohypnózu ošetriť priamo zdroj “nákazy”, ale potom treba veľmi presne vedieť, o čo ide a ešte aj tak to nemusí zabrať okamžite, pretože presvedčenia tvoria sieť a na jedno je naviazaná spústa ostatných a kým sa nevyčistia všetky, vždy nám problém v nestriehnutom okamihu vyskočí zasa.

        Like

  4. Ahoj Helar,
    Dakujem ze si mi napisala.
    Presne si to vystihla s tou cibulou a ten clanok je naozaj ako situ na mieru. Naozaj som sa snazila tolkymi cestami vycistit tuto situaciu a zase a zase sa vracia. Opis toho kopca so stekajucim potokom je fakt dost vystizny a moja cesta hore okolo kopca stale naraza na ten isty “potok”. Nikdy som si neuvedomila ze prezivanie a teda v tomto pripade prejavy migreny sa mozu takmer bez zmeny stale vracat…napriek nespocetnym cisteniam svojich programov. Momentalne skusam dalsie cistenie cez knihu ktoru asi poznas: Debbie Ford: The dark side of the light chasers. Je to hladanie odpovedi na otazky v knihe vo svojej „meditacnej zahrade“. Kniha by mala pomoct cloveku mat rad vsetky svoje aspekty aj tie pozitivne aj tie co povazuje za negativne…tak uvidime co sa udeje, som len v jednej tretine.
    Autohypnozu som este nikdy neskusala, googlila som si teda niektore navody na webe. A trochu mi niektore pripomenuli prave tuto knihu kde vstupujes do vytahu o sedem poschodi nizsie kde sa nachadza vlastna meditacna zahrada. A co si myslis o klasickej hypnoze? Ci najlepsia je moznost je „pomoz si sam“?
    Pekny den
    Laura

    Like

    • Ona aj tá migréna sa časom mení. Po x rokoch sa napr. u mňa zmenila – a tak, že som ju nespoznala! Jedného dňa mi proste len bolo blbo od žalúdka. Myslela som, že som niečo zlé pojedla. Čajíčkovala a živočíšnouhľovala som sa – a nyšt. 😦 Po niekoľkých hodinách som si odrazu všimla, že zle reagujem na zvuky a svetlo. Nejako sa mi to pospájalo, dala som si prášok proti migréne – a nevoľnosť i svetloplachosť prešli. Moja migréna už nebolí, ale ešte stále vyžaduje, aby som jej venovala pozornosť. (Len neviem odhadnúť, kde na tom kopci s týmto jarkom som – či v strede alebo už pri vrchole. 😕 )

      Like

      • Jedna vec ma napadla. Ako ste na tom s konzumáciou cukru, mlieka (syr, jogurt acidko) a bielou múkou?
        V top zlých potravinách sú to tie najhoršie a spôsobujú prekyslenie organizmu a jedným s príznakov je údajne aj migréna.
        Skúste to na pár mesiacov úplne vysadiť a nahradiť zdravými potravinami, prípadne zelenými potravinami. Údajne to robí “zázraky”. Ja to akurát testujem, tak som zvedavý 🙂
        Samozrejme podľa veku to čistenie trvá patrične dlho. Aj niekoľko rokov, ale prejavovať by sa to malo začať postupne aj po niekoľkých mesiacoch, alebo týždňoch. Kamarát takto “vyliečil” atopický ekzém svojho syna a lekári s tým nevedeli spraviť nič.

        Like

      • Ešte ma napadlo… mne celkom prestala migréna počas chemoterapie. Neviem, čo chemoška robí s organizmom po stránke prekyslenia/odkyslenia, ale toto si pamätám.

        U mňa môžu byť dva problémy – cukor a biela múka, hoci migrény som mávala aj v časoch, keď som bielu múku nejedla. A ak to je cukor… tak som rada, že mám prášky. 😛

        Like

      • no cukor by ti moja kineziologicka vzhladom na migrenu podla mna sto pro zatrhla 🙂 respektive asi by ti povedala skus vysadit na mesiac uplne a uvidis 🙂

        Like

      • Decká, cukor je vraj top najhoršia potravina, potom ide mlieko a potom biela múka. Samozrjeme všetky produkty kde sa používajú. Z mlieka je vraj top najhorší syr a pre ženy duplom, lebo sa ukladá v oblasti podbruška a tam robí big šarapatu s “ženskými vecami”. Tak isto aj bravčové a všeobecne živočíšne tuky by mali byť pre človeja vraj tabu. Ovocie by sme mali iba z naších zemepisných šírok. Toť moje najnovšie know-how 😀

        Like

      • No, tak ja si tak trošku zaryjem… Čo by sme teda smeli jesť okrem sójových bôbov? A aj tie sú vraj nezdravé, čítala som kedysi nedávno na Yahoo. 😛

        Like

      • ojoooj kdeze soja,cele zle! 😆 treba jest:obilniny(ovsene vlocky,tmavu ryzu, raz, jacmen,pohanka…..)strukoviny, zeleninu vela (na kazdom jednom tanieri ma byt aspon polka zeleniny-som si vedoma problemu pri parenych buchtach :D),semena (lanove,sezamove-aj pasta tahini je velmi zdrava,marihuanove :D,slnecnicove…),moze sa aj maso ale najma ryby a divina,ak hydina, hovado,prasa tak bio, normalne maslo (najvacsie peklo su margariny/len 1molekulou sa odlisuje od plastu), olivovy olej,tekvicovy, ryzove mlieko alebo ovsene, jogurt sa kludne da,ale bliely.syry moc ne,len vynimocne,ovocie namiesto sladkosti,ne moc a ne moc sladke.ale ty na migrenu podla mna leda tak citron :p sory 😀

        Like

      • Pravda, pravda. Myslel som rafinovaný cukor (napr. z repy) a živočíšne mlieko. Údajne to platí pre každého človeka. Stretol som sa s rozdelením podla znamení, alebo podľa diagnózy, ale toto všeobecné, sa mi voláko lúbi momentálne najviac 🙂

        Like

      • Heli, toto nieje o rýpaní 🙂 Je v pohode, keď máš rada mäso, alebo rafinovaný, či umelý cukor, alebo produkty s živočíšneho mlieka, alebo bielej múky, len je to hodne nezdravé a (aj) z toho pramenia potom zdravotné problémy. Niečo na týcho rečiach o rozumnej životospráve bude pre aj pre mňa, cítim to z vnútra a preto som sa k tomu aj teraz asik dostal 😀
        Sú to iba pokusy a až s nimi skončím, môžem podať obšírnu správu 😆 Dnes idem na CTčko, tak uvidíme, čo nového 😛

        Like

  5. Laura,
    nie nezapisovala som si nikde nic. Skratka som len zacala premyslat nad konkretnymi situaciami (na ktorych sa mi nepacili moje rakcie a spravanie), ze co vlastne “riesim”. A tiez som mala podobny problem…potrebnu teoriu som ovladala, ale dostat do “pod kozu”- to mi vobec neslo. Uvedomila som si, ze mi nepomoze , ked neustale len budem hladat nove sposoby, ktore by mi mali pomoct, zamyslela som sa aj nad slovami dona Ruiza…”neustale hladame a hladame a pritom to vsetko davno mame”, “sme tak zaneprazdneni hladanim a nevidime ponukajuce sa odpovede”..a to plati vo vsetkom …podla mojej skusenosti si vie clovek pomoct sam najlepsie. Mna dlhodobo stval ten moj “autopilot”, tie zauzivane modely spravania…ze som sa jednoducho zacala v hlave pytat, aka chcem byt a preco taka nie som, ked citim, ze to vo mne je, len sa to bojim prejavit. U mna boli najvacsie strachy spojene s okolim, skratka privelmi som riesila “co si ludia povedia/pomyslia”. Uz ma unavovalo byt akysi otrok, potlacat samu seba kvoli ostatnym…je to moj zivot a pre mna su dolezite veci tykajuce sa mna, kto si co bude mysliet, je jeho problem, tie nazorove systemy zabudovane v cloveku od detstva ja nezmenim…a ak sa cloveku nepacim taka aka som, fajn, naco mi je taky clovek k zivotu…nebudem ho presviedcat ze nie som taka aka si mysli, ze som, jeho postoj-jeho vec. Zacala som bojovat proti tomuto svojmu nezelanemu spravaniu tak, ze som si teda predstavila aka chcem byt a jednoducho povedane:zacala som sa tak spravat. Robila som si take male naschvaly : co by robila bezne Silvia ? fajn, urobim opak. Je to take cvicenie, mozes si to aj zapisovat…a odmienat sa, chvalit za uspechy.Je to velmi zaujimave a zistis, ze svet nastavuje vzdy zrkadlo.Chcem zmenu, musim konat teda inak a vytrvat. Prinesie to vela krasnych chvil…mozno aj neprijemnejsich, ale to vsetko nas uci a zoceluje. Mne osobne svet neskutocne skrasnel, aj ked stale to nie je uplne tak ako by som chcela, ale v duchu sa nebojim pochvalit, ze som sa prekonala a urobila nieco inak ako obvykle. Stacilo sa mi aj trochu zamysliet a povedat si, ze tento zivot nie je dlhy a ja ho nebudem prezivat trasuc sa od strachu. Jednoduche. Nic som nejak nestudovala, co pisem je len zo “sedliackeho rozumu”, no mne to prinieslo uzitok a pocit aspon nejakeho oslobodenia:) K tymto myslienkam na ale tiez nieco nakoplo…najprv negativne udalosti a potom metoda odblokovania stresu One brain.
    Drzim palce a zelam vela odvahy(ten pocit slobody je prenaaadhernyy, stoji to za to)

    Like

  6. Dobrý deň, Helar.
    Mám jeden problém a neviem do ktorej rubriky to mám napísať… pripadá mi to ako nejaká lekcia, no neviem…
    Mám 14 rokov, a odkedy sa venujem ezoterike, zvykne mi pískať v ušiach. Niekedy v ľavom a niekedy v pravom.
    A VŽDY sa mi udeje ešte v ten istý deň alebo na druhý deň niečo zlé, napr. zlá známka, hádka alebo niečo iné. Neviem prečo sa mi to deje a rád by som tento problém riešil. Ďakujem vopred za odpoveď.

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.