Dobre – veci nie sú také úžasné, ako sme si predstavovali… vlastne je to práve teraz skôr kopa hnoja a nie normálny ľudský život! Nezúfajme – jednoducho si povzdychnime nad tým hnojom, pusťme ho z hlavy a začnime znova. Čokoľvek sa v súčasnosti deje, uznajme skutočnosť, že si za to zodpovedáme sami.

Pripomeňme si – ak všetci ľudia na svete nevnímajú danú situáciu rovnako, nie je to fakt, ale len naša interpretácia faktu! Veci sa dejú. Budú sa diať, či sa nám to páči alebo nie. Fakty zmeniť nevieme. Čo však vieme zmeniť, je spôsob, akým na ne reagujeme – ako ich interpretujeme.

Spomínam si na scénu z pôvodného seriálu Kung-Fu (sedemdesiate roky). Dvaja mladí chlapci, mnísi z kláštora, dostanú od opáta peniaze a majú ísť do dediny nakúpiť potraviny. Po ceste stretnú stačeka a ten ich varuje, nech nejdú normálnou cestou, ale cez les, pretože na normálnej ceste striehne lúpežník. Chlapci sa pustia lesom, tam ich lúpežníci prepadnú a ozbíjajú. Keď sa vrátia do kláštora bez peňazí a bez potravín, pýta sa ich opát: “Čo ste sa naučili?” Jeden z chlapcov odpovedá: “Už nikdy nebudem nikomu veriť.” Druhý odpovedá: “Nabudúce budem očakávať nečakané.” Ten prvý chlapec musí z kláštora odísť, ten druhý môže zostať. Odmietol totiž pozíciu obete a prevzal svoj diel zodpovednosti za to, čo sa stalo – nie “niekto ma oklamal”, ale “nepredvídal som všetky možnosti”.

Podobnú situáciu som zažila, keď sa ma pokúsil zabiť sused. Neverila som, že niekto len tak, z neznášanlivosti, bude chcieť zabiť toho druhého. Správala som sa, ako keby takíto “úchyli” neexistovali – a svojím nedostatkom obáv z jeho nenávisti som ho zrejme vyprovokovala k útoku! Keby som bola “očakávala neočakávané” a rátala s tým, že nenávisť vedie primitívov k primitívnym ťahom, mohla som si ušetriť zážitok, bez ktorého by som sa bola obišla.

Nuž, bola to dobrá lekcia: ak ti niekto ublíži, tak preto že si to dopustil… Priateľ ti vpadol do chrbta? A nie je to preto, že si ho videl idealizovane? Neboli náznaky, ktoré si odmietal vidieť? Okradli ťa? A nie preto, že si svoj majetok všetkým na očiach predvádzal a pýšil si sa ním? Vykradli ti auto? A nie preto, že si v ňom nechal ležať drahé veci?

Viem, niekedy, keď sme v role obete, nám takéto videnie situácie pripadá nespravodlivé. Ale ženy, ktoré priťahujú tých nesprávnych mužov, ich priťahujú preto, že vysielajú tie nesprávne signály. U mužov je to rovnako. Do chlapca v triede, ktorý vyzerá ustráchane, každý buchne. Človek, ktorý sám seba nemá rád, nie je príťažlivý ani v očiach iných.

Ak sa prestaneme tváriť ako obeť a prijmeme spoluúčasť na našom živote, začíname mať možnosť dať veci do poriadku. Začnime tým, že súčasnú situáciu prijmeme ako dôsledok nášho konania. Možno to nebol náš úmysel, ale tak-či-tak na nej máme svoj podiel viny. Kým si nepriznáme, že sme mali na situáciu vplyv, nemôžeme ten vplyv použiť na jej zmenu!

Nedovoľme, aby naše ego odmietalo prevziať zodpovednosť za to, že utvára náš život istým spôsobom! Ego so svojím mýtom o dokonalosti sa zakaždým radšej tvári ako obeť okolností než ako babrák, ktorý dovolil, aby sa veci vyvinuli týmto smerom… Čím skôr prevezmeme zodpovednosť za svoj život a všetko, čo sme doňho zhmotnili, o to rýchlejšie môžeme opraviť tie jeho časti, o ktoré nestojíme. Spýtajme sa sami seba:

• Ako som sa sem dostal(a)?
• Čo na súčasnej situácii je pre mňa nevhodné? 
• Čo z toho všetkého vyzerá nejako povedome a mohlo by byť vzorcom, ktorý stále dookola opakujem a už by som nemusel(a)?
• A najdôležitejšie: Čo miesto toho chcem zažívať?

Keď sa nám podarí presunúť z pozície obete do pozície spolutvorcu,  môžeme použiť svoju skutočnú moc na to, aby sme začali znova.  Jednoducho vezmime na vedomie, že veci sa nevyvinuli optimálne, poučme sa z nich do budúcnosti a požiadajme svoje Vyššie Ja/Univerzum, aby nás zbavilo tých našich zhmotnení, ktoré sa nám nepáčia – ak to urobíme s úprimným srdcom, Univerzum nám vyhovie.

Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj