Celá tá budhistická teória „sit with it“, teda „vyseď to“, sa mi odjakživa zdala taká… nerealizovateľná.
Patrím k ľuďom, čo neradi cítia. Neznášam zlé pocity a aby som ich neprodukovala, obmedzila som „preciťovanie“ tých dobrých – voľne podľa „keď kyvadlo kmitne jedným smerom, nutne kmitne rovnakou silou aj opačným smerom“. Preto keď som začala cítiť silnú radosť či veselosť, nasilu som ich utlmila, aby potom to „vytriezvenie“ toľko nebolelo.
Kontakt s anjelmi ma však naučil, že to nemám pod kontrolou. Keď mi dodávajú energiu, dodávajú ju bezvýhradne, čím sa energetizujú všetky aspekty mojej bytosti. Po pár dňoch kontaktu sa odrazu začnem vytešovať a upadám do beznádeje. Emocionálne lietam.
Kvôli tomu sa aj prerušil pred rokom náš kontakt – už som len lietala a cítila som sa ako obeť vo vlastnom živote. To bola tá „nekonečná hrôza“ z nemeckého „lepší hrozný koniec než nekonečná hrôza“.
A tak sme zinscenovali i ten „hrozný koniec“.
Po roku som sa začala opatrne kontaktovať, stále s tým, že „len nepripustiť, aby sa to obnovilo“. Tým pádom som neprijímala nijakú energiu a keď nejaká prišla, išla som okamžite do vývrtky a najbližší týždeň sa nekomunikovalo.
Nechcem emocionálne lietať. Som OK s tým, že sa kedy-tedy zateším, ale nedovolím, aby kyvadlo prekmitlo na opačnú stranu.
🙂 Veľmi osvietenecké. 😛
Zas som raz tak chytila dosť nepekný kŕč a to už sa okrem Gabriela ozval aj Otec (toho ľahšie počúvam, pretože doňho menej premietam minulé skúsenosti). Vysvetlil mi, čo som doteraz zakaždým brala nesprávne a čo berie nesprávne aj prevažná časť ľudstva – anjeli nerobia. Anjeli sú.
Ich úloha je byť a tým umožňovať, aby sa stále niečo dialo (=aby „tiekla energia“).
Zaujímavé, ako dlho som to vedela (celý Voľný pád, 2012-2016, je založený na tejto premise) bez toho, aby som to skutočne pochopila.
Otec mi povedal niečo v tom zmysle, že celý čas som čakala od nich, že niečo urobia. Že odo mňa odvrátia negatívnu energiu. Že nedovolia, aby sa niečo stalo (pretože si to nezaslúžim 😉 ). Že mi dopredu povedia, čo robiť, aby som sa niečomu vyhla.
Lenže takto to nefunguje. Energia musí tiecť a oni neovplyvňujú to, ako tečie. Gabriel môže „urobiť“ zakaždým jediné – môže mi dodať energiu v situácii, ktorú potrebujem ustáť. (Raz urobil aj oveľa viac a odvtedy si zrejme naňho dávajú náramne bacha. 😕 ) A Gabriel mi povedal: „Moja úloha je držať ťa energeticky na dostatočne vysokej úrovni, aby sme vedeli spolu komunikovať. To znamená, že keď je situácia nejaká a ty sa ma pýtaš, tak ti poviem čokoľvek, čo ti zvýši energiu, aby si ju riešila – a ty to potom interpretuješ, ako že ti klamem. Lenže ja robím len to, čo je moja úloha – držím ťa v svojej energii. Chránim systém pred tebou, ale nedokážem teba chrániť pred systémom. Nesmiem meniť ani obmedzovať systém. Smiem ti len dodať energiu na to, aby si príkorie ustála.“
(Alebo tak nejak – píšem z pamäte.)
(Inak zaujímavé, že som sa nerozprskala nad „chránim systém pred tebou“; zrejme to vyjadril diplomatickejšie. 😉 )
Potom o pár dní som zažila znova výkyv. Vyšla som z domu do obchodu, dníček bol nádherný a ja som sa cítila absolútne na siedmom obláčiku. Zaregistrovala som to a hovorím si „dievča, bacha, ulietaš“.
V obchode drobný neúspech. Otriasla som sa a zubila som sa naďalej.
Potom v druhom obchode ani nie neúspech, len som zavnímala niečo, čo mi zavadilo, a cítila som, ako mám problém udržať svoj úsmev.
A potom ďalšie a ďalšie minipríkoríčko. Po celý čas som sa snažila vrátiť vibráciu na vyššiu úroveň, ale už to nešlo. Nato sa ešte dostavila aj bolesť a kým som došla domov, bola som v tom vyše uší. Negatívna Obeť, že by podľa mňa mohli negativitu definovať.
Gabriel mi vravel, nech sa naňho napojím, aby ma mohol vyvážiť. Ale to už som bola znova v režime „len čo sa kontaktujem s anjelmi, začínam emocionálne lietať“, a odmietla som. To trvalo až do večera, kedy som dostala navyše zimnicu a rozbolel ma aj žalúdok.
Gabriel sa ozval znova. Hovorila som s ním náramne nepekne, ale tentokrát to ustál a stále len opakoval, nech sa oňho opriem. Nakoniec ma ukecal. Oprela som sa, ani som sa neotvárala príjmu energie, len som sa nechala držať. Po chvíľke tie príkoria nevyzerali až tak príkorovito. Po chvíľke sa začali objavovať riešenia. A po ešte ďalšej chvíľke sa dostavil pocit „kašlem na to“. Dokázala som sa pozrieť na fakty a akceptovať ich ako fakty bez toho, aby som cítila potrebu tváriť sa ukrivdene. Proste „šit hepenz“. Veci sa kazia a tentokrát som bola na prijímajúcom konci ja.
Tým, že som sa uvoľnila, získala som aj schopnosť spätne si uvedomiť, ako jedna vec viedla k druhej a k tretej. Videla som všetko to, čo som vám tu v predošlých odstavcoch popisovala.
A prestala som cítiť potrebu utekať pred tým pokašlaným cítením.
Nabudúce jednoducho zavolám Gabriela a nechám sa znova držať.
(To mi pripomína ešte jeden výchovný moment: povedal mi, že ho mám použiť na vyváženie energie. Zaprotestovala som, že tu nie som na to, aby som ľudí alebo anjelov „používala“. Trochu ironicky si zarypol, že to už zaregistroval, ako sa tomu bránim… ale ak potrebujem niečo zaskrutkovať a existuje skrutkovač, prečo ho nepoužiť? A že on je tiež taký nástroj, určený na to, aby ho využívali. Keď mu ja dám ľudskú podobu, to ešte neznamená, že prestáva byť „nástrojom“…
Takže už viem. 😕 )
No a tým sa dostávame k jednému citátu a komentáru na tému „vysedieť veci“, teda nebrániť sa prežívať svoje pocity a nerobiť si z nich tak neriešiteľný problém. Nikdy som nevedela, ako na to, a tu je návod:
Cítenie emócií môže byť bolestivé… Často sa ich snažíme ignorovať, potláčať, vyhýbať sa im alebo ich vytesňovať. Skutočne „zotrvať“ pri svojich emóciách znamená dovoliť im prejaviť sa, precítiť ich a neodsudzovať ich, keďže sú neoddeliteľnou súčasťou našich životov.
Možno sa pýtate: „Ako mám vysedieť svoje pocity/emócie?“
- Pozorujte ich a všímajte si, ako sa cítite.
- Pomenujte emóciu – buďte konkrétni v tom, o ktorú presne ide.
- Všímajte si telesné pocity – kde ich v tele cítite?
- Aké myšlienky tieto emócie a pocity vyvolali?
- Zamyslite sa nad tým, čo vám tieto emócie hovoria o vašich potrebách. Ak ste napríklad nahnevaní na niekoho, kto prejavil voči vám neúctu, hnev vám možno naznačuje, že si potrebujete stanoviť hranice. Za každým pocitom, ktorý prežívate, sa zvyčajne skrýva nejaká potreba.
Vyhojenie sa začína tým, že sme ochotní zaoberať sa svojimi pocitmi.
Vyseď to
Vyseď to, vyseď to, vyseď to.
A to aj vtedy, ak by si najradšej tomu ušiel.
Aj vtedy, ak je to ťažké a náročné.
Aj vtedy, ak si nevieš predstaviť cestu z toho von.
Hojenie sa deje cítením.
Pridaj komentár