Možno sa práve nachádzame v stave, ktorý nie je veľmi potešujúci – fungujeme automaticky, robíme to, čo obvykle, ale… stratili sme z očí zmysel toho všetkého. Preto nás veci vnútorne netešia. Sústreďujeme sa na prežitie, nie na prosperovanie. A už vonkoncom nie na potešenie.
Nevadí; aj tieto obdobia majú svoje čaro. Nechávame na seba vplývať prostredie. Vystavujeme sa tlaku situácie – a až budeme pripravení, odrazu sa nečinnosť prelomí a ukáže sa zmysel za tým všetkým. Možno bude ten starý, ktorý nás doviedol až sem a na ktorý sme medzičasom zabudli, alebo sa ukáže nová cesta, sľubujúca všetko to, čo nám dnes chýba. Nová… a neobvyklá, preto riskantná.
Je len na nás, ako sa k tomu postavíme. Buď príležitosť nadšene uchopíme a pozrieme sa, kam nás až dokáže zaviesť, alebo sa budeme držať vychodených chodníčkov a nič veľké sa v našom svete nezmení.
Univerzum nás upozorňuje na jedno: ak príliš dlho zotrvávame v stave, ktorý nám nevyhovuje a vyčerpáva nás, máme tendenciu vyhlásiť ho za „normál“. Toto je stav, kedy energiu strácame, nie nadobúdame… Preto by bolo načase otvoriť sa možnostiam, nechať sa viesť zmyslom, ktorý dávajú nášmu životu, a začať konať novým spôsobom. Trúfnuť si, vzlietnuť a nechať sa niesť. 🙂
Pridaj komentár