Je možné, že máme pred sebou a okolo seba práve rozbúrené vody – alebo nás ešte len čakajú… Niekedy musíme čeliť v živote situáciám, s ktorými sme sa ešte nestretli a na ktoré nemáme potrebné vedomosti, zručnosti či poznanie. Ako vtedy reagujeme?
Najčastejšie, keď je pred nami niečo, z čoho máme strach, urobíme si o situácii istú predstavu a tú potom riešime v hlave. Problém je, že situácia v reáli a predstava v hlave nie sú jedno a to isté – kým situácia v reáli sa sekundu zo sekundy vyvíja a môže nabrať celkom nečakané zvraty, naša predstava v hlave je statická, nemenná a s obmedzeným počtom možností riešenia. Keď ju začneme v hlave rozoberať a hľadať to najvhodnejšie riešenie, môže sa stať, že narazíme buď na nedostatok informácií alebo na prekážku, s ktorou nevieme pohnúť. V hlave sa nám situácia vidí neriešiteľná, hoci v reáli by už medzitým možno vyzerala celkom inak.
Na druhej strane, riešenia a “prehrávanie si” situácií v hlave je dôležitý tréningový prvok. Tým, že ich riešime vopred, ešte než vzniknú, nacvičujeme si postupy a pripravujeme sa, že nás nezaskočia. Má to však aj negatívny dopad – človek je tvor veľmi citlivý na vlastnú bezpečnosť. Neznáša ohrozenia, neznáša bolesť a neznáša útrapy. Tieto veci ho mátajú viac ako nečakané šťastie, výhra v lotérii a podobne. A preto aj situácie, ktoré si v hlave “tréningovo” prehrávame, sú väčšinou negatívne – a posilňujú v nás pocit, že svet je nepriateľský!
Takže: tréningové “prehrávanie si” situácií v hlave je dobré, len sa nesmie preháňať. Ale ak už čelíme konkrétnej situácii v reáli, potrebujeme si uvedomiť ešte jedno pudové správanie, do ktorého nás ženie naše ego – reagujeme, akoby sme každý problém tohto sveta mali vyriešiť my sami, bez pomoci a bez podpory. Pod to sa podpisuje naše ego, ktoré zbožňuje pasovať sa s problémami samo, pretože mu to vytvára zdanie sily, moci a veľkosti. Rado má veci pod absolútnou kontrolou a keby vyhľadalo pomoc alebo podporu iných, muselo by si priznať, že je odkázané – a to žiadne ego nemieni pripustiť!
Pozrime sa na to však z iného uhla: keby nás bolel zub, tiež by sme sa netrápili sami s bolesťou, ale by sme vyhľadali odbornú pomoc… A ak nie, práve dostávame signál, že naše ego kontroluje naše správanie v miere, ktorá prerastá únosnosť! Alebo keby sa nám pokazilo auto, nezavolali by sme odťahovú službu, ale tlačili by sme ho až do garáže?!
Ak je naše ego “v medziach”, nemáme problém bez váhania, vyhovárania sa a sebaodsudzovania vyhľadať podporu iných, ak máme pocit, že problém presahuje naše vlastné možnosti. Neošetrujeme naše sebavnímanie, ale situáciu a nepohodu, ktorá nás trápi. Nepestujeme si ego, dosahujeme výsledok. Nielenže je takýto život jednoduchší; navyše umožňuje iným podeliť sa s nami o niečo z ich života… dodáva im na dôležitosti. Môžeme sa obrátiť na poradcu, učiteľa, duchovného vodcu alebo nášho partnera. Nedovoľme, aby nás falošná pýcha nášho ega uvrhla do útrap, keď nám trocha pomoci zvonka dokáže zachrániť deň a iným ľuďom dá pocit, že majú účasť na našom živote! Preto ľudia žijú v spoločenstvách, aby mali podporu v časoch, na ktoré nestačia sami. A odmietajú ju vtedy, keď im ego diktuje stavať sa do pozície obete týranej situáciou alebo do pozície Titana, na ktorého pleciach spočíva blaho celého ľudstva.
Pokiaľ o sebe môžete povedať, že máte problém s prijímaním pomoci, nastal čas priznať, že niečo s vaším pocitom sebahodnoty nie je v poriadku. Tlačíte pred sebou “výkladnú skriňu”, za ktorú nemá nik iný vidieť. Potrebujete v očiach iných vyzerať ako niečo viac, než v skutočnosti ste. To si vyžaduje energiu – hodne energie. Tá vám bude chýbať inde a bude vás oberať o radosť zo života. Navyše, hoci nás to nikdy nenapadne, ľudia nemajú radi tých, ktorí sú príliš samostatní, príliš perfektní a príliš svojbytní – pripomínajú im totiž ich vlastnú odkázanosť, nedokonalosť a závislosť! Takže naša “výkladná skriňa” nám neprinesie obdiv, ale odstup… a osamelosť.
Tak čo: ste obeť či Titan? Záleží vám viac na “výkladnej skrini” ako na šťastnom a spokojnom živote?
Ak nie, je čas naučiť sa požiadať o pomoc a prijať ju.
Meditácia je súčasťou súboru meditácií na sebarozvoj | ![]() |
Obet, tesi ma…do prdele to nejako zas dam a vyhrabem sa znova na hor 🙂
Páči sa miPáči sa mi
za posledny cas ktory si pamatam som sa pri ziadost o pomoc stretol so slovami ako , nemozem, nemam cas.. mam nieco neodkladne, som busy, nepocka to? a spustu inych.. tak co .. osm titan ci obet? … je fakt ze uz dalej sam nevladzem.. teda vladzem al uz ma to nebavi si robit vsetko sam, aj ked vela veci som bez poziadania dostal.. tak ja teraz neviem 😀
Páči sa miPáči sa mi
Možno je čas zastaviť sa. Ja som sa takto naháňala niekoľko rokov, až moje telo si povedalo dosť a prejavilo sa to tak, že som mala stále asi 6 – 7 mesiacov zvýšené teploty, nevládala som nič robiť a väčšinu času som ležala v posteli. Pomohlo mi čítanie tejto stránky a knihy od Tepperweina. Snažím sa pochopiť saba i iných a dostať do rovnováhy. Veľa zdaru.
Páči sa miPáči sa mi