„Ak ťa pocit, že nevieš, či sa veci vyvinú podľa tvojej predstavy, ovládne a pôsobí ti neistotu, spomaľuješ veci.
Ak ťa pocit, že nevieš, či sa veci vyvinú presne podľa tvojej predstavy, vzrušuje, keď sa to cíti ako dobrodružstvo – vtedy sa veci začínajú vyvíjať podľa tvojej predstavy!“ — Abraham cez Hicksovcov
Niekedy je ťažké upustiť od našej presnej predstavy, ako by sa veci mali vyvíjať. To vtedy, keď sa sústreďujeme na veci. Úzkostlivo ich sledujeme, odhadujeme, čo bude a či to bude „dobré“, či to dokážeme ustáť a ako to zmení náš život.
Čo je hlavná emócia? Úzkostlivosť a úzkosť. Nervozita, netrpezlivosť a nedôvera. 🙂
Keď sa však dokážeme odosobniť od našej presnej predstavy a pristupujeme k veciam z prístupu „uvidíme, čo z toho vylezie“, emocionálna vibrácia sa mení. Miesto úzkostlivosti nastupuje zvedavosť. Miesto úzkosti pobavenie. Miesto nervozity uvoľnenie. Miesto netrpezlivosti dychtivosť. A miesto nedôvery radostné očakávanie.
Dosť odlišná vibrácia, či?
A pretože „vrana k vrane sadá, energia podobnú si hľadá“, začnú k nám prichádzať odlišné situácie a možnosti a my začneme byť schopní ich využívať, pohrať sa s nimi a zisťovať, ktorá nám dáva najviac.
V konečnom dôsledku totiž nezhmotňujeme veci, ale pocit, ktorý si od nich sľubujeme.
Pridaj komentár