Už ste sa niekedy niekomu zdôverili s niečím ťažkým, no ako odpoveď ste sa dopočuli len to, že máte zostať pozitívni?
Možno smútite, cítite sa preťažení či sklamaní, alebo zápasíte s niečím, čo sa nedá jednoducho „napraviť“ tým, že sa na veci budete pozerať z tej lepšej stránky.
Toxická pozitivita sa môže prejavovať takto:
„Všetko sa deje z nejakého dôvodu.“ „Aspoň že to nie je horšie.“ „Len buďme pozitívni.“ „Mal by si byť vďačný za to, čo máš.“ „Musíš myslieť pozitívnejšie.“ „Nakoniec všetko dobre dopadne.“ „Vždy sa v tom nájde aj niečo dobré.“ „Snaž sa nesústreďovať na negatíva.“ „Časom sa z toho dostaneš.“
Tieto reakcie môžu byť dobre mienené, ale neúmyselne môžu znižovať a podceňovať ťažké emócie, prípadne vysielajú signál, že určité pocity sú príliš negatívne, nepríjemné alebo nevhodné, aby ste ich vyjadrovali.
Keď sa ťažké emócie rýchlo preformulujú alebo ignorujú, môžete získať pocit, že by ste mali skrývať to, čo prežívate, namiesto toho, aby ste boli úprimní o tom, ako sa cítite.
Môžete byť vďační za dobré veci vo svojom živote a ešte stále sa cítiť smutní, nahnevaní, sklamaní, preťažení alebo zranení. Nepotrebujete sa siliť hľadať v každej zlej skúsenosti pozitívne ponaučenie.
Autor: Blue Sky Learning
A za mňa: Keď sa nútite stále do pozitivity, potláčate tým svoje momentálne rozladenie. Nerozoberáte veci a nepoučíte sa z nich, ale ich premaľujete na ružovo alebo akokoľvek inak pozitívne. Nevytvárate si mentálne modely, ale len vyhadzujete zo situácie veci, ktoré sa vám nehodia. Zatvárate oči pred realitou. Nedokážete ju prijať celú, ale len tú jej pozitívnu časť.
A bez toho môžete byť.
Negativita vie byť aj poriadne užitočná – napríklad mňa dokáže rozzúriť do žerava a keď som rozzúrená, prekračujem samonastolené obmedzenia a presvedčenia. Dosahujem veci, ktoré by som inak nedosiahla.
Keď si napríklad maminka obarila nohu, začalo sa to zbierať a doktor mi nakázal čistiť a preväzovať to – mne, ktorej sa ľudské telo hnusí – tak pred každým preväzovaním som sa jej ospravedlnila za svoj slovník, nazúrila som sa a prebohovala som sa do úspešného konca, že doktor len čumel , ako rýchlo sme ranu vyhojili.
Niekedy potrebujeme pocítiť negativitu, aby sme sa dokázali vytešovať z toho, keď ju necítime. 🙂
Nedajte si preto nahovoriť, že sa nemáte hádzať o zem. Ak to tak cítite, hoďte sa – a potom si všimnite, ako sa tam zospodu náhle zmenil váš uhol pohľadu. 🙂
Pridaj komentár