Našla som na stránke Neurolab a je to užitočné vysvetlenie pre niektoré naše pochody a prežívania, za ktoré sa najčastejšie kritizujeme a odsudzujeme:
1.
Ak ťa opakovane štartujú veci, ktoré sa zdajú byť neúmerné situácii, nejde o prehnanú reakciu. Je to len bežná rutina tvojej amygdaly, ktorá porovnáva prítomnosť s minulosťou ešte predtým, než si tvoja vedomá myseľ vôbec uvedomí, čo sa stalo.
2.
Ak si stále dookola prehrávaš bolestivé spomienky, nejde o „máchanie sa“ v nich. Ide o nedokonalú konsolidáciu pamäti – tvoj hipokampus sa stále snaží danú udalosť zaradiť do kategórie „minulosť“, hoci si ju nemal možnosť nikdy úplne uzavrieť.
3.
Ak tvoje telo reaguje skôr než mozog, nejde o úzkosť. Ide o somatickú spomienku na traumu – tvoj nervový systém uložil ohrozenie v tele nezávisle od mysle.
4.
Ak sa opakovane ocitáš v podobných nepríjemných situáciách, nejde o smolu. Je to len tvoj nervový systém, ktorý sa prirodzene prikláňa k známemu nebezpečenstvu, pretože známa hrozba pôsobí zvládnuteľnejšie než neznáme bezpečie.
5.
Ak sa ti počas konfliktu úplne „vypne“ rozum, nie je to prejav slabosti. Ide o takzvaný dorzálny vagálny útlm, najstaršiu obrannú reakciu mozgu, ktorá sa aktivuje v prípade, že už nemáš možnosť reagovať spôsobom „útek alebo útok“.
6.
Ak si prešiel terapiou a ešte stále nedokážeš zmeniť niektoré svoje reakcie, nie je to dôkaz, že terapia nepomáha. Dôvod je v tom, že verbálna terapia zapája „mysliaci mozog“, kým trauma býva uložená v rovine, ku ktorej jazyk už nemá prístup.
7.
Ak ťa určití ľudia alebo určité prostredia okamžite vyvedú z rovnováhy, nejde o iracionalitu. Ide o neuropercepciu, teda tvoj nervový systém „číta“ signály ohrozenia pod prahom vedomého vnímania.
8.
Ak sa v niektoré dni cítiš vyčerpaný už len tým, že existuješ, nejde o depresiu. Je to len metabolická daň za nervovú sústavu, ktorá na pozadí v kuse odhaduje ohrozenia.
9.
Ak proces vyhojovania pripomína dva kroky vpred a jeden krok vzad, nejde o zlyhanie ani o Lenina (ten mal „krok vpred a dva kroky vzad“ 😛 ). Ide o neuroplasticitu – mozog vytvára nové dráhy popri tých starých a istý čas si staré i nové navzájom konkuruje.
10.
Ak sa čuduješ, prečo niečo nedokážeš prekonať, kladieš si nesprávnu otázku. Mozog traumu neprekonáva. Integruje ju – ak má na to dostatok bezpečia, opakovanie a čas.
Ktoré číslo – na škále od 1 do 10 – vás osobne obzvlášť zasiahlo? A ktoré svoje reakcie dnes, ako ste si toto prečítali, vnímate v inom svetle než pred 10 rokmi?
Pridaj komentár