Každý sme na odlišnej úrovni vedomia.
Hovor svoju pravdu a ak oni o ňu nestoja, pohni sa ďalej.
Nedokážeš presvedčiť dieťa, aby chodilo, kým je ešte v štádiu lozenia po štyroch.
Medziľudské vzťahy sú výborným pieskoviskom toho, ako každý pristupujeme k životu z inej úrovne emocionálneho a spirituálneho uvedomenia. Možno zdieľame s niekým ktorýsi náš hlboký vhľad a očakávame, že ostatní ho okamžite pochopia, ale zabúdame, že rast sa odvíja individuálne – v čase, ktorý je vhodný pre počúvajúceho, nie ktorý platí pre nás!
Len čo si toto pripustíme, prestaneme byť frustrovaní z nepochopenia a prestaneme si ho vynucovať skôr, ako je ten druhý pripravený poznanie prijať.
Keď ostatní nerezonujú s tým, čo vidíme, pomáha nám vedomá reflexia uzemniť sa v svojej realite – tým, že vedome dýchame, pozorujeme s odosobnením a zapisujeme si naše postrehy. Takto si rozvíjame emocionálnu silu, aby sme sa zbavili očakávaní, ctili si našu vlastnú cestu a dôverovali jej, aj keď pre ňu nedostávame potvrdenie alebo aplauz od okolia.
Nepotrebujeme, aby nám ostatní potvrdzovali to, čo sme objavili pre seba.
Takže… čo s tým?
Všímajte si, kedy cítite nutkanie dokazovať iným svoj pohľad na vec alebo dosiahnuť súhlas. Zastavte sa, nadýchnite sa a vráťte svoju pozornosť k svojmu vlastnému rastu. Podeľte sa o svoju pravdu s rešpektom a zbavte sa potreby potvrdenia.
Každý sa vyvíjame inak a niekedy je najsilnejšou formou múdrosti vedieť, kedy sa na to vykašlať.
Pridaj komentár