„Sme svetelné bytosti. Sme tí, čo vnímajú. Sme vedomie; nie sme objekty [=veci] – nemáme žiadnu pevnosť. Sme bezhraniční. Svet objektov a pevnosti je spôsob, ako si uľahčiť cestu životom tu, na Zemi. Je to len opis vytvorený na to, aby nám pomohol. My, lepšie náš rozum, zabúdame, že opis je len opis, a tak uväzňujeme celú svoju kompletnosť v začarovanom kruhu, z ktorého sa počas života len zriedka vynoríme.“ — don Juan Matus ústami Carlosa Castanedu
Skúste si malé cvičenie – popíšte stoličku. Všetci poznáme stoličky. Tak nejakú popíšte.
A teraz: je to jediný možný spôsob popisu stoličky? Absolútne všetci ľudia by ju popísali rovnako?
No a teraz si predstavte rôzne druhy stoličiek. Obyčajný stolček, stoličku s operadlom, kreslo, pohodlný ušiak s opierkami, čalúnené stoličky, nečalúnené stoličky, štvornohé stoličky, trojnohé stoličky či jednonohé stoličky… Doviedol by váš pôvodný opis stoličky iných k tomu, aby všetko toto vybrali?
Možno smiešne cvičenie, ale ukazuje jedno: aby sme vedeli uchopiť realitu a činiť s ňou, potrebujeme si ju dávať do slov. No a opisom (napríklad tej stoličky) vyzdvihujeme niektoré jej vlastnosti, kým iné vynechávame. Len čo ich vynecháme, „vypadnú“ z našej reality.
„Opisovaním vecí časť z nich strácame.“ — Lao-Ce (písané z pamäte, takže za prípadné posuny nezodpovedám 😉 )
Z nejakého dôvodu je čalúnená stolička v mojej predstavivosti vždy bordová.
Kým som to nepovedala, nikto ste to ani netušili.
A tak ja vám rozprávam o čalúnenej stoličke a vy mi v obchode ukazujete modré, hnedé, žlté – a ja vrtím hlavou…
Prečo toľko o stoličkách?
Pretože podobne ako tú stoličku si opisujeme aj sami seba. Vytvárame si niečo ako „fasádu“, teda to, kto sme, ako vyzeráme, čo vieme a čo dokážeme.
A všetko to, čo si nepopíšeme, automaticky vypadáva z nášho vnímania a vnímame to najskôr na iných.
Z kompletného človeka sme sa opisom okresali len na našu fasádu.
Z môjho opisu seba akosi vypadlo behanie. Nikdy sa nedozviem, ako rýchlo by som bežala a čo všetko by som dokázala, keby som pobehla… Ide mi ujsť autobus, ale ja si len vzdychnem „veď zas nejaký pôjde“.
V mojom príbehu o mne sa nebehá.
A jedna vlastnosť vypadla z mojej kompletnosti.
Cvičenie
Za prevažnou časťou okresávania stoja naše hodnoty a predsudky o tom, kto sme a aký je svet okolo nás a čo uprednostňuje.
Pozrite sa na svoju fasádu: kde sa svojím opisom sveta, svojím príbehom o sebe, odrezávate od nejakých možností? Kde odkladáte časti svojej kompletnosti?
Pridaj komentár