Nový – a veľmi „chytľavý“ – článok Beginning Without Knowing od Laury Rose Gatleyovej:
Dnes je Nov, tradičný čas na stanovovanie si cieľov a robenie si predstáv o tom, čo chceme vytvoriť.
Ale objavujem nový spôsob začiatkov – taký, ktorý sa nenáhli byť čo najpresnejší.
Čo keby sme mohli vstúpiť do niečoho nového bez toho, aby sme sa okamžite rozhodli, čím sa to má stať?
V poslednej dobe trávim čas v tom, čo nazývam Medzipriestorom – tie miesta v živote, kedy skutočne netušíme, čo bude ďalej.
Je tam Lavička. Môžeme si na ňu sadnúť. Môžeme sledovať naše nutkanie predvídať, riadiť, interpretovať významy alebo sa drať za akoukoľvek odpoveďou – a nemusíme ho nasledovať.
A niekedy, ak posedíme dostatočne dlho, začneme vnímať aj Lúku. Lúka je miesto, kde sa neistota začína uvoľňovať do priestoru možností. Neexistuje cesta, ktorou sa musíme pustiť. Môžeme sa hýbať alebo nehýbať. Zvedavosť sa začína cítiť prirodzenejšie ako nutkanie predvídať. Môžeme sa uvoľniť do slobody a voľnosti.
A nedávno sa na mojej lúke objavilo niečo nečakané. Obrovský dub.
Zistila som, že sedím s chrbtom opretým o jeho kmeň a cítim, ako mnou stúpa jeho sila. Energia stromu ma objala ako ramená a dostala som pocit útechy, lásky a neotrasiteľného bezpečia.
Ukázalo mi to niečo, čomu som predtým nerozumela: Sloboda si nevyžaduje, aby sme to ustávali všetko sami. Môžeme mať slobodu výberu a napriek tomu sa cítiť podporovaní.
Takže v tomto Nove možno nepotrebujeme hneď a zaraz rozhodnúť, čo všetko ideme tvoriť.
Miesto pýtania sa „Čo má z tohto vyliezť?“ sa môžeme pýtať: „Čo sa tu vynára?“ Prvá otázka určuje; druhá otázka načúva.
Afirmácie:
Nepotrebujem istotu, aby som mohla byť prítomná v danom okamihu.
Dôverujem si, že zvládnem to, čo sa objaví.
Dovoľujem si byť napriek slobode podporovaná.
Som tu.
Pridaj komentár