Energetické telo a snívanie

No a posledná časť výpiskov z druhej kapitoly sa bude týkať nášho energetického tela. Potom máme kapitolu 2 za sebou a ide sa snívať ďalej 🙂 .

Energetické telo je naša reprezentácia v svete energie. Nie naša obálka, tá je súčasťou sveta hmoty a definuje, akí sme; energetické telo je čisto energetická časť z nás, niečo ako energetická verzia nášho fyzického tela, schopná vnímať energiu priamo, schopná s ňou činiť a robiť energetické zásahy, ktoré sa potom objavujú v našom hmotnom svete.

Nemá pevné kontúry a je tvorená čistou energiou. Don Juan tomu hovoril, že “má energiu, ale nemá masu”. A pretože je to čistá energia bez masy, dokáže robiť veci celkom mimo rámca nášho fyzického tela – v okamihu nás prenesie z jedného miesta na iné aj cez veľké vzdialenosti. A snívanie (=bosorácke snívanie) je spôsob, akým trénujeme toto energetické telo, robíme ho pružnejším, všestrannejším a “pevnejším”.

“Snívaním kondenzujeme energetické telo až do stavu, kedy sa stane samostatnou jednotkou schopnou vnímania. Jeho vnímanie, aj keď je ovplyvnené naším obvyklým vnímaním každodenného sveta, je samostatné vnímanie. Má svoju vlastnú sféru.”

“Čo je tá sféra, don Juan?”

“Energia. Energetické telo s energiou narába energeticky. Sú tri spôsoby, akými s energiou narába pri snívaní: vníma energiu tak, ako tečie, alebo vie využiť energiu na to, aby sa ako raketa vystrelilo do neočakávaných oblastí, alebo môže vnímať tak, ako vnímame náš obvyklý svet.”

Toto posledné mi najviac zapadá do šamanských ciest. Sme na rovine energie a narábame s ňou, ale zapájame náš existujúci “opis sveta” a dávame jej rôzne formy/podoby, ktoré už poznáme – silové zvieratá, silové miesta, komunikácia cez rozprávanie a podobne. Na rozdiel od toho, priame vnímanie energie nazývajú castanedovci videnie – kedy energiu vnímame ako svetlo alebo žiarivý prúd alebo vír alebo akýsi výboj. Prípadne ju môžeme cítiť –  ako fyzický pocit, niekedy až bolestivý, ako vibráciu alebo úder prúdom. Aj toto je videnie – hoci pri ňom vlastne nič nevidíme. 🙂

Ten posledný spôsob, využívanie energie na to, aby sme sa “vystrelili” kamsi do neznámeho priestoru, sa spája s témou, ktorú sme už mali – so skautmi. Bosoráci izolujú tieto prieniky cudzorodej energie, “naskočia” na ne a dostávajú sa do inej reality. Má to svoj dôvod:

Všetci máme určité množstvo základnej energie. Toto množstvo je všetko, čo máme k dispozícii, a všetko to využívame na vnímanie a narábanie s okolitým svetom. Nijakú ďalšiu energiu už nemáme k dispozícii a pretože všetka naša prístupná energia sa už spotrebováva inde, nemáme ani trošku na mimoriadne vnímanie ako snívanie.

Preto bosoráci zúfalo hromadia energiu, kdekoľvek sa o ňu potknú. Najčastejšie to robia tak, že vezmú svoju vlastnú energiu a používajú ju racionálnejším spôsobom. Vyškrtajú zo svojho života všetko, čo považujú za zbytočné, aby do toho netiekla žiadna energia a zostalo jej viac na iné veci. Hovoria tomu “bosorácky spôsob (života)” (the sorcerers’ way). Je to v podstate úprava vlastného správania a rozhodovania tak, aby odrážalo ich skutočné potreby, nie to, čo do nich bolo vovychovávané a čo sa od nich očakáva, že budú aj naďalej predvádzať. Keď to niekedy predvádzajú, tak len aby mali od okolia pokoj, a hovoria tomu “kontrolovaný úlet” (controlled folly).

Don Juan to nazýval, že menia svoje základné reakcie na to, že žijú:

“Existujú dva spôsoby, akými čelíme nášmu životu. Jeden je, že sa mu vzdáme – buď tým, že ohneme chrbát pod jeho diktátom, alebo že proti tomuto diktátu bojujeme. Druhý spôsob spočíva v tom, že pretvoríme našu špecifickú životnú situáciu tak, aby vyhovovala našej konfigurácii.”

Je rozdiel medzi “žiť” a “byť nažive”. Byť nažive znamená len jedno – že nás splodili, narodili sme sa a dýchame – až do dňa, kedy prestaneme. Ale potom je tu možnosť žiť – a tá sa spája svedomím, uvedomovaním si a spôsobom, akým na svet reagujeme. A keď začneme pretvárať naše spôsoby reagovania, dokážeme si ušetriť energiu a presmerovať ju inam – napríklad do energetického tela.

Mňa Gabriel učil iný postup. Povedal, že zakaždým, keď som rozhodená, keď sa na mňa prichytila energia nezladiteľná s mojou, mám sa postaviť a stáť žam žung – že tá energia sa  vibračne prispôsobí, natiahne do mojej vlastnej a tým ju zvýši. Nakoľko môžem povedať, funguje to.

Ako iný taký postup mi príde to, čo mi nedávno poradil Castaneda – keď v sne nájdem nejaký prvok, ktorý ma emocionálne “rozvibruje”, mám si jeho energiu prisvojiť. To s tým prisvojením je ešte ošemetné, neviem to dobre robiť, ale tiež to funguje, takže už len vymyslieť a natrénovať si postup. 🙂

Plus, celkom na záver kapitoly je ešte jeden postreh:

Ako stupňujeme kontrolu nad svojimi snami, upevňujeme aj kontrolu nad našou snovou pozornosťou. Snová pozornosť sa dostaví, až keď ju vyprovokujeme, keď jej dáme cieľ a zmysel. Nie je to proces – je to skôr moment, niečo ako “prebudenie sa”.

A týmto máme (tentokrát) celú kapitolu 2 za sebou. 🙂

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.