V noci som sa vybrala za Zí-ou. Nemala som pri sebe nikoho, kto by ma istil, tak som sa len rukami a nohami zakvačila napevno do stromov a kríkov na konci čistinky a vopchala som hlavu do temného lesa. Okamžite som dostala pocit, ako keby som tvár ponorila do vody – chladivý, nesmierne rozpínavý a súčasne tlačiaci proti mne. Pretože nápad ísť za Zí-ou bol spontánny, nebola som ani poriadne sústredená a Čítať ďalej
Dnes ráno (vzhľadom na čas, kedy toto píšem) som v kapitole 10 narazila na niečo, čo mi hodne vysvetlilo… A zvláštne na tom je, keďže pri každom čítaní si zaškrtávam zaujímavé myšlienky, že táto časť knihy bola úplne čistá… teda zmysel mi tie vety začali dávať až teraz!
Ale ešte než začnem s výpiskom, vrátim sa k inému uvedomeniu z dnešného rána. Nejako mi došlo, že už ma prestáva baviť čítať knihu. Všetko, čo tam je popísané, mi odrazu prichodí ako málo pragmatické. Iste, je zábava labzovať po iných svetoch – ale na čo mi to bude dobré? Čítať ďalej
Predvčerom (vzhľadom na deň, kedy to píšem) som vošla do temného lesa 🙂 . Neurobila som to svojvoľne; vyliezla som na čistinku a zavolala som si Otca. Vysvetlila som mu, v akej dileme som – Gabrielovi som sľúbila, že tam nepôjdem, ale potom som si uvedomila, že som sa na les nepozerala z mojej bubliny a tak som videla fyzický, ale nie energetický obraz. Mala som chuť tam čo len strčiť hlavu a pozrieť sa z bubliny, ako tá energia vyzerá. Lenže Gabrielovi som sľúbila, že nepôjdem. Čítať ďalej
Večer som sa vybrala na lúčku s tým, že tentokrát nemám otázky na nikoho a ide sa skúmať druhá časť lesa okolo lúčky – tá, odkiaľ vyrastala tá obrovská kamenná stena a kde som za všetky tie roky ešte ani raz nebola. Čítať ďalej
Pár dní prešlo od našej cesty do “sveta bublín” s Carlosom. Na druhý deň som za ním bežala, že si zjednotíme názory a povymieňame postrehy, ale bola som taká uťahaná, že sme si vymenili len pár viet, než som zaspala. A potom som už bola príliš uťahaná čo i len za ním vybehnúť. Až včera. Čítať ďalej
Včera som sa prvýkrát dostala do sveta bublín. Neviem to nazvať inak a ešte stále pre to nemám ani najmenšie porozumenie, čo ma – ako aj inak – nesmierne štve. Špekulovala som, ako sa dostať do lepšieho porozumenia, a napadlo mi, že čo tak ísť sa tam pozrieť spolu s Carlosom… Videl rozhodne viac iných svetov ako ja a možno jeho energia (v spojení s mojou) postačí, aby sme mohli začať s bublinami komunikovať. Čítať ďalej
Včera (t.j. niekedy celkom inokedy 😉 ) som si zavolala na kyvadlo Gabriela. Trápilo ma, že sa dokážem skontaktovať s Carlosom, ale nie s Gabrielom; nepočujem ho, necítim ho a keď zavolám, nepríde. Bola som zvedavá, čo sa zasa pokazilo. Čítať ďalej
Vyše dvoch mesiacov som bola teraz odpojená od anjelov. Začalo to tým, že som prestala cítiť. A keď už som tak pekne necítila, povedala som si, že nemusím zostať na nich naviazaná – a tak som prerušila komunikáciu. Spočiatku mi potvrdzovali, že niečo na mne sa “pokazilo” a že to dajú do poriadku, ale tá bezcitnosť mi urobila nesmierne dobre 😛 a prestalo ma trápiť, ako to celé dopadne. A keďže som nekomunikovala s anjelmi, išla som si pokecať s Castanedom. Čítať ďalej
Včera som spracovala časť o Death Defierovi (ktorého som si nie celkom seriózne pomenovala Nezomierač 😉 ). V tom článku je pasáž o tom, ako tento týpek prišiel za nagualom Sebastianom – a ten nezistil, o koho ide… Bolo mi divné, že taká energeticky rozvinutá bytosť ako nagual s vlastnou skupinou proste nezistí, že tam nestojí obyčajný Indián, ale energetická “superbunka”… Čo to nevidel (=bosorácky nevidel)? Čítať ďalej
No a posledná časť výpiskov z druhej kapitoly sa bude týkať nášho energetického tela. Potom máme kapitolu 2 za sebou a ide sa snívať ďalej 🙂 .
Energetické telo je naša reprezentácia v svete energie. Nie naša obálka, tá je súčasťou sveta hmoty a definuje, akí sme; energetické telo je čisto energetická časť z nás, niečo ako energetická verzia nášho fyzického tela, schopná vnímať energiu priamo, schopná s ňou činiť a robiť energetické zásahy, ktoré sa potom objavujú v našom hmotnom svete. Čítať ďalej
