Nikdy sa neťahajte za prsty s anjelmi

Už som spomínala, že som sa pred časom s anjelmi rozkamarátila. Hoci som sa snažila k celej veci pristupovať neemotívne, predsa len som spadla párkrát do svojich povestných “trucakcií”… 😕 Napríklad keď sa Gaiino údolie premenilo na popol, išla som sa na druhý deň pozrieť, že či je ešte stále popol. A kde-tu som na spálenisku objavila drobné náznaky zelene… Vtedy som sa naštvala, že toto už nedovolím, a chrlila som na celé to údolie oheň a pálila som všetko naokolo, až som už len bezmocne kašľala… Na ďalší deň som sa šla znova pozrieť – a zasa náznaky zelene… Pochopila som, že to s tým pálením nie je až taký dobrý nápad a že musí existovať niečo spoľahlivejšie, pri čom sa toľko nenamakám 😉 . A okamžite sa aj dostavil nápad… Čítať ďalej

Ako mi Carlos zachránil krk

Už som spomínala, že som  objavila  v mimofyzickej realite nové  miesto, ktoré  som ešte  nepreskúmala  – útvar  So-a  a  Hini.  Porozprávala som o ňom Carlosovi a dohodli sme sa, že ho  pôjdeme opáčiť. To bolo v čase, kedy  ma Zía odmietla nechať vstúpiť do temného lesa, tak sme s Carlosom hodnú  chvíľu špekulovali, ako to  urobiť, keďže vstup do novej reality vedie  priamo cez temný les…  Carlos vymyslel, že dovolenie prejsť si vypýta on a ja naňho naskočím a on ma prenesie skôr, než po nás švacnú bleskom 😛 . Čítať ďalej

So-a a Hini

Pred časom mi Gabriel v dobrom rozmare  vyhlásil, že už ma nepotrebujú a nebudú sa so mnou ďalej kontaktovať. Ak čakal, že budem protestovať a pýtať sa,  prečo tak asi, nuž… bol na omyle.   Urobili mi to v  minulosti už párkrát a potom mi slávnostne sľúbili, že už nikdy  viac  – a o rok to urobili znova… Jediná otázka, čo mi napadla, bolo “a  dokedy ešte?”  a hneď mi napadla aj odpoveď: “stačilo”. Čítať ďalej

Energetické systémy v našej obálke

Predvčerom večer ma dostala zas raz moja povaha. Celý týždeň som sa napriek svojej schopnosti vykresliť si milión katastrofických scenárov a začať sa nad nimi trápiť držala úplne v pohode. Čakám na jedno rozhodnutie a znervózňuje ma, že to trvá. Začiatkom minulého týždňa som bola na tom už tak zle, že som si musela sama dohovárať: “Urobila si zo svojej strany všetko. Tak  čo ešte špekuluješ o tom, čo sa deje za  oponou? Aj tak tam nedovidíš… a  čo to s tebou robí vibračne? Čítať ďalej

Orol, Otec a bosorácka parta

Minule mi na kurze prišla nejaká otázka, o ktorej som si povedala, že to je tak “ľudské”, že nemá význam pýtať sa Gabriela. A spomenula som si, že som už dávno nehovorila s Carlosom.

Lenže otázku som si nezapísala a už pár dní si neviem spomenúť, o čom bola. Tak som sa včera aj tak vybrala na svoju lúčku a zavolala Carlosa. Povedala som si, že možno sa počas rozhovoru s ním vynorí. Čítať ďalej

Zabudnite na vedené meditácie!

V poslednom čase hodne behám po lekároch a Castanedova kniha so mnou. Tak sa stalo, že keď som sa ráno zobudila, nebola na stole pri posteli, ale v taške o poschodie nižšie… a tak som siahla po tom, čo tam bolo predtým – po Pierrakosovej.

Bol to mocný ťah. Čítala som si o negatívnych prúdoch v našom vnímaní a ako sa ich nedokážeme zbaviť za nič na svete, pretože kedysi ako deti sme si ich spojili s pozitívnym prúdom života, pôžitkom… Hodne sa tam o tom hovorilo; výťahy prídu neskôr. Čítať ďalej

Energia je energia

Keď som zistila, že sa moje tigrie oko “zahojilo”, rozhodla som sa spýtať Carlosa, či sa náhodou nezahojila aj puklina v mojej obálke, pretože som sa začala cítiť lepšie.

Tentokrát som sa pustila “klasickou” cestou – povedala som telíčku, nech ma prenesie do lesíka. Okamžite sa dostavil ten pocit, ako keď sa človek “rozleje” do šírky a vníma zo všetkých strán súčasne. Prekvapilo ma, aké presné vnímanie som z tejto cesty mala… Keď som odhrnula Čítať ďalej

Facka

Ako sa prerušilo moje spojenie s anjelmi, poklesla mi energia pod bod únosnosti. Už dovtedy som bola nesmierne unavená a bežala som viac-menej v režime 2+2, teda 2 hodiny hore, 2 hodiny ležať/spať a zasa 2 hodiny hore a pod. Obvykle som okolo druhej taká odpísaná, že dostanem zimnicu a trasiem sa až dovtedy, kým si nepospím. Keď som musela fungovať dva plné dni po sebe, spamätávala som sa z toho celý ďalší týždeň. A po prerušení napojenia sa k tomu pridala ľahostajnosť a depresia. Už som mala problém namotivovať sa vstať z postele a byť hore aspoň tie 2 hodiny.

Bolo mi to jedno. Zostala som ľahostajná. Duševne som si zbalila kufre a čakala na odvoz. (Neviem, prečo používam minulý čas, ale nuž veď čo. 😉 ) Čítať ďalej