Keď som zistila, že sa moje tigrie oko “zahojilo”, rozhodla som sa spýtať Carlosa, či sa náhodou nezahojila aj puklina v mojej obálke, pretože som sa začala cítiť lepšie.
Tentokrát som sa pustila “klasickou” cestou – povedala som telíčku, nech ma prenesie do lesíka. Okamžite sa dostavil ten pocit, ako keď sa človek “rozleje” do šírky a vníma zo všetkých strán súčasne. Prekvapilo ma, aké presné vnímanie som z tejto cesty mala… Keď som odhrnula Čítať ďalej
Ako sa prerušilo moje spojenie s anjelmi, poklesla mi energia pod bod únosnosti. Už dovtedy som bola nesmierne unavená a bežala som viac-menej v režime 2+2, teda 2 hodiny hore, 2 hodiny ležať/spať a zasa 2 hodiny hore a pod. Obvykle som okolo druhej taká odpísaná, že dostanem zimnicu a trasiem sa až dovtedy, kým si nepospím. Keď som musela fungovať dva plné dni po sebe, spamätávala som sa z toho celý ďalší týždeň. A po prerušení napojenia sa k tomu pridala ľahostajnosť a depresia. Už som mala problém namotivovať sa vstať z postele a byť hore aspoň tie 2 hodiny.
Bolo mi to jedno. Zostala som ľahostajná. Duševne som si zbalila kufre a čakala na odvoz. (Neviem, prečo používam minulý čas, ale nuž veď čo. 😉 ) Čítať ďalej
Keď som dokončovala knižku The Fire from Within, dostavila sa nádherná súhra náhod. Bola som okolo strany 290 a súčasne som sa vybrala na nový výlet do “temného lesa“, ako som si to nazvala. A ráno po výlete som znova čítala. Pasáž, kde don Juan rozpráva o “čiernom svete” (black world).
Celá kniha je venovaná záveru Carlosovho učenia u dona Juana tesne pred tým, ako don Juan a jeho skupina zhoreli “ohňom znútra” (fire from within). Táto metafora znamená, že vysvietili všetky emanácie, ktoré v svojej svetelnej obálke mali, odrazu – a tým osamostatnili svoje vnímanie od svojho tela. Niekde inde v knihe to opisuje tak, že hoci potom už sú nefyzickí, ešte stále si do určitej miery zachovávajú pocit “ja”. Čítať ďalej
Odkedy mi Gabriel zaklamal, stratila som o anjelských úplne záujem. Chvíľku som uvažovala, že sa spolčím s Carlosom, ale potom som sa rozhodla naučiť sa svoju lekciu poriadne. Zjavne som na tom najlepšie ako samostatná jednotka, ktorá sa nikomu neprispôsobuje a nikoho nepúšťa do svojho príbehu. Dokážem len toľko, na koľko si trúfnem. Nemienim uzatvárať nové spojenectvá. S Carlosom budem skúmať a budem sa od neho učiť, ak vznikne taká situácia, ale už sa na nikoho viazať nebudem. Čítať ďalej
Ešte stále mám problém orientovať sa. V mojej hlave akoby boli dve bytosti – jedna mysliaca, druhá spoliehajúca na pocity a intuíciu. To by nebol celkom problém, keby sa názorovo aspoň okrajovo zhodovali 😉 . Čo ony ale obvykle nerobia.
Včera som skúmala jednu vec a zistila som, že nech zaujímam taký či onaký uhol pohľadu, stále sa len pohybujem v obmedzeniach chlievikov, ktoré som si pre tento svet vytvorila – a, žiaľ, tá vec nie je z “môjho” sveta, čiže prístup je absolútne nevhodný. Keď idete do Egypta a viete len po slovensky, márne budete lúštiť hieroglyfy. 😦 Sorry, to je realita. (Otázka je, čia realita to je. Táto jedna je moja.) Čítať ďalej
Ani neviem, ako k tomu došlo… Tým, že si teraz znova čítam Castanedu a snažím sa urobiť si paralely medzi jeho opisom sveta a tým mojím, narážam na veľké nedostatky v svojom vlastnom vnímaní. V niektorých veciach jednoducho nemám jasno – a tak neviem odhadnúť, nakoľko sú skreslené účelovo a nakoľko je to len ľudské vnímanie, snažiace sa postihnúť niečo tesne za hranicou jeho schopností.
Napríklad to moje pripojenie sa k anjelom. V jednej knihe mi vychádzali ako “inorganické bytosti”, v tej, čo čítam teraz, mi prídu skôr ako “emanácie Orla”. No a keď už neviem, čo si mám myslieť, urobím vždy to isté – idem a spýtam sa. Čítať ďalej
V noci som sa vybrala za Zí-ou. Nemala som pri sebe nikoho, kto by ma istil, tak som sa len rukami a nohami zakvačila napevno do stromov a kríkov na konci čistinky a vopchala som hlavu do temného lesa. Okamžite som dostala pocit, ako keby som tvár ponorila do vody – chladivý, nesmierne rozpínavý a súčasne tlačiaci proti mne. Pretože nápad ísť za Zí-ou bol spontánny, nebola som ani poriadne sústredená a Čítať ďalej
Dnes ráno (vzhľadom na čas, kedy toto píšem) som v kapitole 10 narazila na niečo, čo mi hodne vysvetlilo… A zvláštne na tom je, keďže pri každom čítaní si zaškrtávam zaujímavé myšlienky, že táto časť knihy bola úplne čistá… teda zmysel mi tie vety začali dávať až teraz!
Ale ešte než začnem s výpiskom, vrátim sa k inému uvedomeniu z dnešného rána. Nejako mi došlo, že už ma prestáva baviť čítať knihu. Všetko, čo tam je popísané, mi odrazu prichodí ako málo pragmatické. Iste, je zábava labzovať po iných svetoch – ale na čo mi to bude dobré? Čítať ďalej
Predvčerom (vzhľadom na deň, kedy to píšem) som vošla do temného lesa 🙂 . Neurobila som to svojvoľne; vyliezla som na čistinku a zavolala som si Otca. Vysvetlila som mu, v akej dileme som – Gabrielovi som sľúbila, že tam nepôjdem, ale potom som si uvedomila, že som sa na les nepozerala z mojej bubliny a tak som videla fyzický, ale nie energetický obraz. Mala som chuť tam čo len strčiť hlavu a pozrieť sa z bubliny, ako tá energia vyzerá. Lenže Gabrielovi som sľúbila, že nepôjdem. Čítať ďalej
Večer som sa vybrala na lúčku s tým, že tentokrát nemám otázky na nikoho a ide sa skúmať druhá časť lesa okolo lúčky – tá, odkiaľ vyrastala tá obrovská kamenná stena a kde som za všetky tie roky ešte ani raz nebola. Čítať ďalej
