Predvčerom večer ma dostala zas raz moja povaha. Celý týždeň som sa napriek svojej schopnosti vykresliť si milión katastrofických scenárov a začať sa nad nimi trápiť držala úplne v pohode. Čakám na jedno rozhodnutie a znervózňuje ma, že to trvá. Začiatkom minulého týždňa som bola na tom už tak zle, že som si musela sama dohovárať: “Urobila si zo svojej strany všetko. Tak čo ešte špekuluješ o tom, čo sa deje za oponou? Aj tak tam nedovidíš… a čo to s tebou robí vibračne? Čítať ďalej
Šamanské cesty
Orol, Otec a bosorácka parta
Minule mi na kurze prišla nejaká otázka, o ktorej som si povedala, že to je tak “ľudské”, že nemá význam pýtať sa Gabriela. A spomenula som si, že som už dávno nehovorila s Carlosom.
Lenže otázku som si nezapísala a už pár dní si neviem spomenúť, o čom bola. Tak som sa včera aj tak vybrala na svoju lúčku a zavolala Carlosa. Povedala som si, že možno sa počas rozhovoru s ním vynorí. Čítať ďalej
Ako (ne)vyrobiť zemetrasenie
Včera tesne pred tým, ako som šla spať, ma jedna z mačiek prizabila. Išla som hore po schodoch tempom penzistu, ona ma predbehla, vyskočila na okennú rímsu a čakala, kým nepôjdem okolo – a potom Čítať ďalej
Znova v temnom lese
Krátka správa z môjho “rozkolu” s anjelmi. Zistila som, že som bola optimistickejšia, než by sa patrilo… Narazila som na svoju príslovečnú zazlievačnosť. Jednoducho sa nedokážem povzniesť nad to, ako sa zachovali… a tak som zostala útočná. Stále im to pripomínam – a v podstate sa s nimi nedokážem už “normálne” rozprávať. Čítať ďalej
Zabudnite na vedené meditácie!
V poslednom čase hodne behám po lekároch a Castanedova kniha so mnou. Tak sa stalo, že keď som sa ráno zobudila, nebola na stole pri posteli, ale v taške o poschodie nižšie… a tak som siahla po tom, čo tam bolo predtým – po Pierrakosovej.
Bol to mocný ťah. Čítala som si o negatívnych prúdoch v našom vnímaní a ako sa ich nedokážeme zbaviť za nič na svete, pretože kedysi ako deti sme si ich spojili s pozitívnym prúdom života, pôžitkom… Hodne sa tam o tom hovorilo; výťahy prídu neskôr. Čítať ďalej
Energia je energia
Keď som zistila, že sa moje tigrie oko “zahojilo”, rozhodla som sa spýtať Carlosa, či sa náhodou nezahojila aj puklina v mojej obálke, pretože som sa začala cítiť lepšie.
Tentokrát som sa pustila “klasickou” cestou – povedala som telíčku, nech ma prenesie do lesíka. Okamžite sa dostavil ten pocit, ako keď sa človek “rozleje” do šírky a vníma zo všetkých strán súčasne. Prekvapilo ma, aké presné vnímanie som z tejto cesty mala… Keď som odhrnula Čítať ďalej
Facka
Ako sa prerušilo moje spojenie s anjelmi, poklesla mi energia pod bod únosnosti. Už dovtedy som bola nesmierne unavená a bežala som viac-menej v režime 2+2, teda 2 hodiny hore, 2 hodiny ležať/spať a zasa 2 hodiny hore a pod. Obvykle som okolo druhej taká odpísaná, že dostanem zimnicu a trasiem sa až dovtedy, kým si nepospím. Keď som musela fungovať dva plné dni po sebe, spamätávala som sa z toho celý ďalší týždeň. A po prerušení napojenia sa k tomu pridala ľahostajnosť a depresia. Už som mala problém namotivovať sa vstať z postele a byť hore aspoň tie 2 hodiny.
Bolo mi to jedno. Zostala som ľahostajná. Duševne som si zbalila kufre a čakala na odvoz. (Neviem, prečo používam minulý čas, ale nuž veď čo. 😉 ) Čítať ďalej
Presun do iných svetov a čierny svet
Keď som dokončovala knižku The Fire from Within, dostavila sa nádherná súhra náhod. Bola som okolo strany 290 a súčasne som sa vybrala na nový výlet do “temného lesa“, ako som si to nazvala. A ráno po výlete som znova čítala. Pasáž, kde don Juan rozpráva o “čiernom svete” (black world).
Celá kniha je venovaná záveru Carlosovho učenia u dona Juana tesne pred tým, ako don Juan a jeho skupina zhoreli “ohňom znútra” (fire from within). Táto metafora znamená, že vysvietili všetky emanácie, ktoré v svojej svetelnej obálke mali, odrazu – a tým osamostatnili svoje vnímanie od svojho tela. Niekde inde v knihe to opisuje tak, že hoci potom už sú nefyzickí, ešte stále si do určitej miery zachovávajú pocit “ja”. Čítať ďalej
Za hranicou temného lesa
Odkedy mi Gabriel zaklamal, stratila som o anjelských úplne záujem. Chvíľku som uvažovala, že sa spolčím s Carlosom, ale potom som sa rozhodla naučiť sa svoju lekciu poriadne. Zjavne som na tom najlepšie ako samostatná jednotka, ktorá sa nikomu neprispôsobuje a nikoho nepúšťa do svojho príbehu. Dokážem len toľko, na koľko si trúfnem. Nemienim uzatvárať nové spojenectvá. S Carlosom budem skúmať a budem sa od neho učiť, ak vznikne taká situácia, ale už sa na nikoho viazať nebudem. Čítať ďalej
Jedna odpoveď = dve odpovede
Ešte stále mám problém orientovať sa. V mojej hlave akoby boli dve bytosti – jedna mysliaca, druhá spoliehajúca na pocity a intuíciu. To by nebol celkom problém, keby sa názorovo aspoň okrajovo zhodovali 😉 . Čo ony ale obvykle nerobia.
Včera som skúmala jednu vec a zistila som, že nech zaujímam taký či onaký uhol pohľadu, stále sa len pohybujem v obmedzeniach chlievikov, ktoré som si pre tento svet vytvorila – a, žiaľ, tá vec nie je z “môjho” sveta, čiže prístup je absolútne nevhodný. Keď idete do Egypta a viete len po slovensky, márne budete lúštiť hieroglyfy. 😦 Sorry, to je realita. (Otázka je, čia realita to je. Táto jedna je moja.) Čítať ďalej
