Energetické telo a snívanie

No a posledná časť výpiskov z druhej kapitoly sa bude týkať nášho energetického tela. Potom máme kapitolu 2 za sebou a ide sa snívať ďalej 🙂 .

Energetické telo je naša reprezentácia v svete energie. Nie naša obálka, tá je súčasťou sveta hmoty a definuje, akí sme; energetické telo je čisto energetická časť z nás, niečo ako energetická verzia nášho fyzického tela, schopná vnímať energiu priamo, schopná s ňou činiť a robiť energetické zásahy, ktoré sa potom objavujú v našom hmotnom svete. Čítať ďalej

Všetko-je-jedno alebo všetko-je-nanič?

cosmic-onenessNový citát od Jeffa Browna. Síce som hľadala niečo na únavu (ľudia, ja už som taká zrelá umrieť), ale našla som toto a dávam si to sem:

“Musíme byť opatrní s myšlienkou všetko-je-jedno (jednota so všetkým) a musíme si pripomínať hodnotu individuálnej cesty rozvoja duše. Všetko-je-jedno sa často používa ako technika spirituálneho bypassu, podobne ako odpustenie a “všetko-je-Boh” – a to aj vtedy, keď nie je. Bez zdravého ega a dobre definovaných hraníc sa naše prežívanie všetko-je-jedno mení na všetko-je-nanič, pretože nemáme miesto, kam by sme pocitovo patrili. Každá duša má posvätný účel v tej jednote. A ak sa všetko-je-jedno nepostaví na zdravom rešpektovaní práv, hraníc a talentov individuálnej duše, tak sa zmení na nič-nemá-zmysel.” Čítať ďalej

Praktické osvietenie: život v svete bežných ľudí

Na blogu Sacred Space in Time som našla článok, ktorý ma zaujal, pretože síce je taký nejaký… ehm… hinduisticko-budhistický (a ani k jednému smeru nemám celkom bezproblémový prístup), ale spomínajú sa tam aj toltékovia a to už je parketka pre pragmatika ako ja :-P… Aby to však nebolo najjednoduchšie na celom svete, navyše som aj lenivý pragmatik a tak budem krátiť a hovoriť svojimi slovami (aspoň niekde):

Autor pripomína, že kenshō je zastávka na ceste, nie konečný bod určenia. Osvietenie (kensho) má rôzne podoby – od definitívneho osvietenia mudrcov typu  Siddhartha Guatama po osvietenie nejakých 84.000 ľudí počas jedného dňa, ako to rozpráva budhistický príbeh.

Dnes po svete chodí mnoho osvietených jedincov ako Eckhart Tolle, Mooji, Adyashanti a iní. Zažitie stavu jednoty a spojenia so všetkým a zažitie bezvýhradnej lásky odhaľujú iluzórnu podstatu hmotnej reality ako povrchovej vrstvy tohto všetkého. Čítať ďalej

O bosorkách s oceľovou metlou

“Ako budeš postupovať svojím životom, tvoja pravda sa dostane do vhodnej proporcie v porovnaní s tvojou osobnou silou.” — Lujan Matus

Zasa som si listovala v Lujanovi Matusovi a v otázkach a odpovediach žiakom som našla jednu, kde sa ktosi pýta na to, že ženy sa môžu v bosoráctve ľahšie dostať do stavu “morbidity”. Študent zisťuje, či je to stav prílišnej únavy následkom precitlivelosti, kedy sa emocionálne žena dostáva von z rovnováhy, pretože lono a Tretie oko sú už nastavené na prijímanie informácií, ale ešte stále sa nachádzajú v energeticky nevyváženom tele.

Pamätám si, že tejto téme morbidity sa dosť často venoval aj don Juan, len som ju nejako nechápala a zmysel mi unikal.

Matus odpovedá, že nerovnováha a nasledovná morbidita nie je zapríčinená tým, že by vidiaca bol preťažená informáciami, ale preto, že začne byť netrpezlivá a podráždená z “hlupáckeho” správania iných, ktoré tak vníma, pretože vďaka videniu je jej rýchlosť chápania oveľa vyššia ako rýchlosť tých, ktorým sa snaží informáciu odovzdať. Čítať ďalej

Vidím či nevidím?

Veľká časť toltéctva sa točí okolo “videnia”, aj keď po istom vplyve ruizovcov ho už nepovažujem za také ústredné. Rozhodne je to “najbosoráckejšia” kvalita, ktorá dodáva ľuďom pocit špeciálnosti. A preto kdekto “vidí”.

Ako ale vieme, že skutočne vidíme? Že to, čo dostávame ako informácie, nie je skreslené našimi vnútornými prianiami a nastaveniami? A že skutočne “vidíme” a nie len namýšľame si?

Veľkú úlohu zohráva ľudská psychika. “Videnie” podľa toltékov totiž nie je proces týkajúci sa očí, ale hocijaký príjem informácií od Večnosti (=”z mimofyzickej reality”). Komplikuje to to, že oči môžu zohrávať funkciu vstupného kanálu. Navyše to komplikuje to, že skutočnému vstupnému kanálu hovoríme Tretie oko. Takže vidíme očami alebo Tretím okom – a tak máme tendenciu stotožňovať “videnie” so zrakovými vnemami. A ak nemáme patričný zrakový vnem, môžeme si myslieť, že ešte “nevidíme”. Čítať ďalej

Kontakt s “operačným systémom”

Vnímame seba  zo všetkých čias. Naše myšlienky a konanie rezonujú večnosťou, zaznamenávajú sa a odrážajú sa späť na nás. — Lujan Matus

V svojej knihe Awakening the Third Eye uvádza Lujan Matus jednu peknú príhodu, kedy bol vystavený priamo kontaktu s tomu, čomu ja hovorím “operačný systém” alebo anjeli. 🙂 Predtým píše o tom, aké dôležité je pre nagualov mať vysokú mieru sebakontroly, tzv. kontrolovaný úlet – inak im hrozí, že vďaka bez-foremnosti pri stalkovaní spadnú do uchvátenosti sebou samými a babraniu svojho sociálneho prostredia miesto toho, aby sa sústredili na skúmanie nepoznaného. Predpokladám, že dôvodom je moc, ktorá ide s bez-foremnosťou (teda ľahkým a rýchlym prispôsobením sa hocijakým podmienkam) – moc nad inými, ktorá sa dá pri najslabšom záchveve sebadôležitosti zneužiť na manipulácia sociálneho prostredia (presne tak to Matus nazýva). Čítať ďalej

Ako si utvárať vzťahy?

Tu je zopár pravidiel Théuna Maresa pre utváranie vzťahov medzi mužmi a ženami a kde som mala pocit, že viem niečo dodať, tak aj s mojimi postrehmi:

#1: Preber zodpovednosť

Preber zodpovednosť za to, že danú osobu chceš mať v svojom živote. Na vzťah treba dvoch, takže prestaň sa hrať na obviňovanie. Vnímaj svoju vlastnú rolu v tom, čo sa práve vo vzťahu (hocijakom) deje, a ako si k tomu prispel aj ty. Čítať ďalej

Kontrolovaný úlet a cesta so srdcom

Toto je pre mňa momentálne dosť ťažká téma, pretože som sa do nej zamočila až vyše uší bez toho, aby som tušila, do čoho leziem… Niekedy koncom júla som sa rozhodla “skočiť do priepasti”. Vedela som, že to môže porobiť divné veci s mojou psychikou, ale brala som to ako situáciu: má svoj začiatok, priebeh a koniec a keď skončí, otrasiem sa a pôjdem ďalej. Potrebovala som to urobiť kvôli fluidite, o ktorú som sa snažila. Veď niečo sa už len naučím… tak som skočila.

A viete čo? Zistila som, že nejde o situáciu s jej začiatkami, priebehmi a koncami, ale o zmenu stavu… o nekonečnú cestu novým prostredím. Nechtiac som sa dostala do stavu “kontrolovaného úletu”. Čítať ďalej