Minule som sa zamýšľala nad tým, či bolo skôr vajce alebo sliepka – či hmota je len produkt vlny alebo sú hmota a vlna produkt ešte niečoho. Mne sa najviac páči to posledné, ale Kenneth Smith hovorí, že prvá bola vlna a potom bol sveter a ja nemám dôvod (len chuť) to spochybňovať. Celá tá úvaha nebola až taká odvecná, pretože z nej vyplývajú iné logické odvodenia:

1. AK fyzické telo je výsledok alebo dopad vlny
2. TAK POTOM náš zdravotný stav sú energetické stavy v našom energetickom tele, ktoré nájdu svoje “vyjadrenie” (= zhmotnenie) vo fyzickom tele
3. A SÚČASNE je teda energetické telo merateľná samostatná veličina, nielen elektromagnetická či aká emanácia hmotného tela…

Toltécka teória k tomuto poskytuje dosť presný opis opis štruktúry energetického tela.

Emanácie

Prvé sú emanácie: Podľa toltékov sú emanácie špecifické vibrácie energetických línií (“vlákien”), ktoré vychádzajú zo Zdroja. Každý výtvor Stvorenia má svoju vlastnú emanáciu – ľudia, zvieratá, stromy, kamene, čokoládové torty i pivo. Emanáciami sa označuje všetka vibrácia vychádzajúca zo Zdroja, ovšem niekedy ide o jedinú vlnu/frekvenciu, inokedy o celé pásmo podobných frekvencií. Tvoria prirodzenú podstatu všetkého existujúceho (= “výtvoru Stvorenia” 🙂 ).

Z kozmologického uhla pohľadu aj temná energia (nech už je to čokoľvek) je časť emanácií – a najnovšie výskumy hovoria niečo o tom, že až tri štvrtiny nášho vesmíru sú tvorené temnou energiou a takto sme priamo vystavení jej vplyvu.

Priznávam, momentálne sa mi pod “temná energia” (dark energy) nič nerysuje. Ak o tom Smith písal, tak som to zabudla – nevýhoda čítania kníh postupne po dlhšiu dobu. 😕

Emanácie sa tiahnu večnosťou/nekonečnom a predstavujú “potenciálovú polievku” – teda všetko, čo je možné, sumu všetkých prístupných možností. Niektoré z nich majú priamy dopad na ľudské telo, iné, ktoré ležia mimo ľudského pásma, majú len sprostredkovaný alebo vôbec nijaký vplyv, ak sa vôbec nedotýkajú ľudského pásma.

Neviem, zasa by som nebola až taká rozhodná. Moja otázka je: čo by sa stalo, ak by sa stratila nejaká emanácia, ktorá dnes nijako na nás nemá dopad? Zvyšok emanácií by sa preskupil, hovoria anjeli. No a tým by sa k nášmu pásmu mohli (a nemuseli) dostať nové emanácie a mohli (ale nemuseli) by nás nejako inak ovplyvniť… Ak všetko so všetkým súvisí, každá časť, aj tá najnepodstatnejšia, má vplyv na zvyšok. Takže v mojej kozmológii neexistujú emanácie, ktoré na mňa nemajú vplyv – pretože “ja” som aj “ony”.

Aurické pole

Tak ako existujú emanácie, čo produkujú život, tak ľudské telo vydáva vibrácie, ktorým sa hovorí aurické pole alebo aury. Podľa Jamesa Oschmana je to ionický oblak (“para”) obklopujúca ľudské telo a vyžarujúca z neho do priestoru.

Niektorí liečitelia ako Barbara Ann Brennanová majú zaujímavé nákresy, ktoré dávajú zdravotný stav tela do súvisu s farbou aury.

Aura sama o sebe nie je energetické telo. Je to “svetlo” vychádzajúce z energetického tela. Smith na to používa príklad žiarovky: vlákno vnútri predstavuje ľudské telo, sklo naokolo predstavuje vonkajšiu hranicu nefyzického energetického poľa. Súčinnosťou energetizovaného fyzického tela s nefyzickými energiami začne “žiarovka” vydávať svetlo – auru.

Energetické telo ako útvar má štyri aspekty: tvar (Castaneda a Smith to nazývajú uniformity, teda jednotnosť), kohéziu, teda súdržnosť (u Castanedu a Smitha cohesion), ktorá opisuje, nakoľko sú súdržné všakovaké energie v rámci energetického tela, kotviaci bod (u Castanedu assemblage point a u Smitha focal point [a po slovensky najskôr “fekálny 😉 bod”]), ktorý hovorí, o aký typ kohézie sa jedná, a jadro (u Smitha core), vnútornú oblasť, ktorú Smith popisuje ako “chlad v strede plameňa, naše spojenie s večnosťou (Castaneda a Smith infinity)”.

Štruktúra nášho energetického tela

Už sme spomínali, že ľudské energetické telo má svoju kohéziu, tvar, kotviaci bod a jadro.

Kohézia je celkový energetický vzorec daného tela, všetky tie rozličné energie, ktoré doňho vchádzajú a vychádzajú a ktoré ho tvoria, ako aj miera vyváženosti medzi nimi. Pri zisťovaní kohézie musíme brať do úvahy nielen čakry, ale aj meridiány, nádí a celý “biologický obvod”.

Naša kohézia celkom presne určuje, čo si myslíme, cítime či inak vnímame. Je to základ všetkého vnímania. Na druhej strane sa kohézia formuje našimi skúsenosťami. Nové skúsenosti vytvárajú nové kohézie a nové kohézie vedú k vzniku nových skúseností, pretože modifikujú naše vnímanie. Meridiány a čakry, keďže ovplyvňujú naše všeobecné zdravie a vyváženosť, sa tiež podieľajú na kvalite nášho vedomia.

Kohézia vytvára zmysel a je pôvodcom správania. Každý aspekt nášho života – práca, rodina, záujmy – predstavuje istú kohéziu. Táto môže byť plne funkčná alebo dysfunkčná, ale stále nejaká je.

Toto sa mi veľmi jasne spája s mojou (a kečuánskou 😳 ) teóriou troch energií. Všetci máme v sebe každú z týchto energií, ale ktorá prevláda, je pre každého rozdielne – a počas života premenlivé. Energia, ktorá prevláda, určuje spôsob, akým si vyberáme zo sveta veci, ktorým venujeme pozornosť – ktoré si všímame. To, čo si všímame a spôsob, akým tieto vnemy spracovávame, určuje naše vnútorné predstavy, “náš príbeh”. Náš príbeh určuje, ako budeme vidieť seba i iných, ako sa budeme správať, ako budeme interpretovať to, čo sa okolo nás deje.

To, ako na veci reagujeme (na základe istej kohézie) vedie k skúsenostiam. Aj keď naše skúsenosti majú väčšinou tendenciu potvrdzovať “náš príbeh”, niekedy dochádza k takým skúsenostiam, ktoré naše zabehané vnímanie “prelomia” a vedú k preskupeniu energií v našom systéme – Smith by asi povedal, že sa “zmení kohézia”. Energeticky sa posunieme (o tom, kam, hovorí enneagram) a začíname si na svete všímať iné veci a interpretujeme ich iným spôsobom. Dokonca u nás pri každom z týchto posunov vznikne nová zmeska troch základných energií a nový sebaobraz a svetonázor.

Smith u kohézie zavádza ešte jeden latinský názov (vrrrr 👿 ), a to koherencia. Koherencia je typ vzájomného ovplyvňovania energií v našej obálke, zrejme to, čo som vyššie popísala ako “preskupenie energií”. Dôležité je, aby energie boli v harmónii – a potom je v harmónii celý náš život.

“Naučte sa ovládať koherenciu a naučíte sa meniť svoju kohéziu.”

Už som v jednom z predošlých článkov písala, že som objavila na enneagrame bod, v ktorom toto vyváženie nastáva – a podarilo sa mi doňho silou vôle “dokopať”. 🙂 Predpokladám, že keď to dokáže jeden človek, dokáže to aj celý zvyšok ľudstva – najmä ak ide o celkom obyčajného človeka bez mimoriadnych schopností a talentov, len s poriadne tvrdou palicou. 😛

Všetky formy, ktoré kohézia môže mať, sú ovplyvňované konečným tvarom kontajnera, do ktorého sú vtesnané, ktorému hovorí Smith uniformity a my sme si ho nazvali tvar.

Slovo “tvar” označuje celkový tvar nášho energetického tela. Jeden myšlienkový smer predpokladá, že ľudské energetické telo bolo kedysi úzke a eliptické a postupne sa vyvíja do guľovitého tvaru.

V energetickom svete existuje naše energetické telo v istom vlnovom pásme. Tvar poskytuje základnú definíciu organizmu presne tak, ako pri zvukových vlnách “FM” užíva vyššiu vibráciu a väčšiu čistotu príjmu, ale zato kratší dosah ako “AM”. Ktoré použijeme, to je vec nášho cieľa. A tak tvar je naša celková kondícia, ktorá podmieňuje naše vnímanie a správanie. Spája to, čo je v jeho rozsahu, a tým definuje, čo je “možné”.

Jadro je základný aspekt toho, ako bol daný jedinec vytvorený. Je to naše priame spojenie so Zdrojom, s večnosťou (infinity). V tomto bode prestáva mať zmysel delenie na “vnútri” a “vonku”, pretože v jadre vnímame život priamo, nie sprostredkovane cez naše myšlienky o ňom. Čím viac si rozširujeme vedomie, tým lepší kontakt s naším jadrom dostávame.

Kompletne prebudené, vyformované energetické telo je identické s jadrom.

Kohéziu možno zistiť podľa umiestnenia kotviaceho bodu. Tak, ako EEG mozgových vĺn ukazuje stav vedomia, pozícia kotviaceho bodu podmieňuje celkovú kohéziu. Kotviaci bod je vnímateľný ako jemnejšie svietiaci žiarivý bod v rámci energetického tela. Vedomie je výsledkom tlaku energetických emanácií univerza na naše energetické telo. Pod týmto tlakom dochádza k istému zladeniu medzi vonkajšími emanáciami a našimi vnútornými emanáciami, ktoré vysvieti špecifické miesto v našom energetickom tele. Toto miesto je kotviaci bod a v ňom dochádza k štruktúrovaniu kohézie, ktoré nám umožňuje istý spôsob vnímania.

Pri zmenách kohézie sa mení umiestnenie kotviaceho bodu. Spánok prirodzeným spôsobom zapríčiňuje posun kohézie z pravej strany do ľavej strany, z fyzických oblastí do mimofyzických. Pri tejto zmene sa posunie aj kotviaci bod. Tento posun je vnímateľný pre tých, ktorí už vidia.  Tí ho popisujú ako skreslenie podobné na to, ktoré vzniká nad horúcim asfaltom, alebo Smith hovorí, že on to vníma ako spleť optických vlákien.

V priebehu dňa kotviaci bod fluktuuje okolo svojej pozície, ale sú to len maličké posuny. U niektorých ľudí ako keby sústavne vibroval a kmital sa – jasný prejav toho, že daný človek nemá stabilný vzťah k svetu.

Takisto keď sa kotviaci bod posunie, môže sa človek spočiatku cítiť ľahko dezorientovaný. To preto, že sa mu zmenilo vnímanie a on preň ešte nemá vytvorené referenčné (“záchytné”) body. Napríklad náhla nervozita môže byť výsledkom posunu kotviaceho bodu (t.j. zmeny našej kohézie) do oblasti, v ktorej sme sa ešte nenachádzali. Telo si jednoducho zmenenú energiu preloží ako “nervozitu”.

Prvé energetické pole: poznané

Prvé energetické pole je známy, poznaný svet – to, čo vnímame ako zhmotnené. V podstate ide o tú časť energie, ktorá dostala svoju štruktúru v súlade s naším vnímaním, teda ktorú vyfiltrovali naše filtre ako to, čo je nám známe a je pre nás platné. Táto filtrácia je produktom našej mysle a deje sa formou sebareflexie, teda predpokladania a hľadania toho, čo predpokladáme, že tam vonku bude. Tým pádom ešte aj z prvého energetického poľa naša myseľ sprístupňuje len jednu časť – tú, ktorú predpokladáme a vyhľadávame. Keď sa naučíme zastaviť myslenie, začneme vnímať aj ten zvyšok.

“…že každý živý konštrukt [=”sen/príbeh” po ruizovsky] vytvorený prostredníctvom vedomia pozná len tomuto vedomiu zodpovedajúce svetelné vlákna, ktoré zhmotňujú to, čo patrí do oblasti poznaného v rámci jeho vlastných  pásiem poznania.” — Lujan Matus

Obvykle sa ľudia pohybujú len vo veľmi úzkom výseku energetického tela. To dáva ľudstvu len málo možností, ako sa správať – považuje sa za “nerozumné” vidieť auru či liečiť dotykom rúk alebo vysnívať do existencie celé svety. Ako sa pohybujeme do iných a iných výsekov energetického tela, tým viac poznania získavame a tým lepšiu predstavu si vytvárame. To, čo sa bežnému človeku zdá byť nemožné, je pre nás odrazu normálne. Len čo sa vymaníme zo samonastoleného poriadku našej mysle, oveľa ľahšie sa nakmitáme na prirodzený poriadok.

Druhé energetické pole: nepoznané

Druhé pole sa viaže s nepoznaným, s potenciálom, ku ktorému sme sa doteraz nedopracovali. Z hľadiska nášho energetického poľa to spočiatku je väčšia časť no ako rozširujeme prvé energetické pole, poznané, zmenšujeme tento výsek energetického tela. Nepoznané sa stáva poznaným. Sú dve teórie, ako sa toto deje. Jedna z nich hovorí, že sústavným rozširovaním prvého poľa cez učenie ho zväčšujeme do oblastí druhého poľa; druhá teória hovorí, že druhé pole cez predstavivosť sústavne ťahá hranice prvého poľa a tým ho rozširuje. Nech už je to hocijako, oboje rozširuje náš vrodený potenciál.

Prvé i druhé energetické pole obsahujú schopnosti ako vedomie, pozornosť a úmysel. Vedomie sa vzťahuje na uvedomovanie si, pozornosť sa vzťahuje na schopnosť sústredenia a úmysel je spôsob, akým usmerňujeme našu energiu. Všetky tri hovoria o tom, akým spôsobom narábame s našili zdrojmi.

Tretie energetické pole: nepoznateľné

Vzhľadom na ľudské vedomie prestavuje tretie energetické pole oblasť nepoznateľného, pretože je to za hranicou ľudskej anatómie. Tak ako druhé pole predstavuje potenciál pre prvé pole, tak tretie pole predstavuje potenciál pre všetko vnímanie. Jeho existenciu potvrdzujú tí, čo si vytvorili energetické telo do takej miery že dokážu dočasne prekročiť ľudské hranice.

Možno, že tretie pole je aj základom pre teologické a filozofické doktríny zaoberajúce sa životom po smrti.