Ja dni veľmi nesledujem (a už ani mesiace 😉 ) a tak by som bola celkom prepásla Valentína, keby mi nebol včera prišiel newsletter od Ricka Hansona – a na tému lásky. Tak to hneď zneužijem na vykrytie “diery”:
Hanson píše o tom, ako ľudia všetci túžia po láske – ako ju chcú dostávať, ale možno prichádza v iných podobách, než o ktoré stoja, alebo nepríde vôbec. A potom nastupuje srdcabôľ a bezmocnosť, pretože nemôžeme donútiť iných, aby nás mali radi, ak oni sami nechcú.
Iste, človek sa nepotrebuje vzdávať lásky. Potrebuje sa však sústrediť viac na to, aby lásku vysielal, a menej na to, aby ju dostával:
“Keď sa sústredíte na lásku, čo dávate, miesto lásky, čo prijímate, tak ste skôr príčinou ako následkom.”
To podporí náš pocit úspechu a dôvery a zlepší našu náladu. A je to aj “osvietený egoizmus” – je lepšie dávať lásku ako prijímať lásku, pretože aj keby naša dávaná láska zostala neopätovaná, aj tak pravdepodobne zlepší vzťah a poskytne nám väčšie uspokojenie.
Niekedy sa ľudia boja, že ak budú milovať, môže ich milovaná osoba zraniť alebo obrať o energiu. Ale láska samotná nič také nerobí; naopak, keď ju dávame, podporuje a chráni nás. Keď milujeme, cítime sa lepšie.
Hanson hovorí, že ľudská spoločnosť je postavená na láske:
“Potrebujeme milovať, aby sme sa cítili kompletní a v pohode. Ak svoju lásku uzavrieme vnútri, uzatvárame tak celú svoju bytosť. Láska je ako voda: potrebuje tiecť, inak sa hromadí a začne hniť. /…/ Milovať vyhojuje staré rany v nás a otvára neprístupné zásoby energie a talentu. Je to aj hlboká cesta k precitnutiu a hrá ústrednú rolu vo všetkých veľkých svetových náboženstvách.”
Ako na to?
Láska je prirodzená ako dýchanie, ale rovnako ako dýchanie môže byť zabrzdená. Niekedy ju potrebujeme jednoducho uvoľniť:
- Pripomeňme si, ako sa cítievame pri niekom, komu na nás záleží, kto nás má rád, a potom sa tomuto pocitu otvorme. Dovoľme mu, aby nás naplnil, zohrial nám srdce. Ponorme sa do tohto zážitku. Je v poriadku, aj keby sa vynorili protichodné myšlienky (napr. odmietnutie), proste ich chvíľku pozorujeme a potom sa vrátime späť do pocitu, že sme milovaní – čím sa v nás rozšíri ochota vysielať lásku.
- Vcíťme sa do oblasti okolo nášho srdca a myslime na veci, ktoré nám zohrievajú srdce, ako vďačnosť, súcit alebo láskavosť. Dýchajme tak, aby nádychy a výdychy mali približne rovnakú dĺžku. Nádych zrýchľuje tlkot srdca a výdych ho spomaľuje a vyrovnávaním nádychov a výdychov vlastne srdce vyvažujeme a vytvárame v tele pocit rovnováhy a otvorenosti.
- Milujúci pocit posilníme tým, že vysielame myšlienky lásky smerom k ostatným, napríklad “nech ti je dobre” a pod. Ak nás niekto vytočí, môžeme si vytočenie uvedomovať a súčasne ho vyvažovať milujúcimi myšlienkami, napr. “hnevám sa na teba a nedovolím ti viac urobiť mi takto zle – ale stále dúfam, že budeš šťastný a spokojný a budeš sa mať dobre”.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
“hnevám sa na teba a nedovolím ti viac urobiť mi takto zle – ale stále dúfam, že budeš šťastný a spokojný a budeš sa mať dobre”. tak toto ma dostalo 😀 Jednak nič nemusím potlačiť a na druhej strane okamžite môžem poslať úplne iné vibrácie dotyčnému a zároveň aj sebe. Vôbec sa mi to spolu nebije 😀
Páči sa miPáči sa mi