Podvedomie sa zviditeľňuje prostredníctvom jazyka symbolov. Vnímame ho nielen v našom nedobrovoľnom, nutkavom správaní a reakciách. Má aj dve prirodzené cesty, akými preklenuje priepasť k našej vedomej mysli. Jedna z nich sú sny, druhá je predstavivosť (v zmysle: predstavovanie si, vykresľovanie si vnútorných obrazov). Oboje sú komunikačné kanály, ktoré si naša psychika vytvorila na to, aby podvedomie a vedomie dokázali spolu hovoriť a spolupracovať.

Jazyk, akým naše podvedomie k nám hovorí v snoch a predstavivosti, je jazyk symbolov. Celá naša vnútorná práca spočíva predovšetkým v tom, že sa naučíme porozumieť symbolickému jazyku nášho podvedomia.

Mnohé pokusy podvedomia komunikovať s nami sa stratia. Podvedomie vybuble na povrch v snoch, ale len málo ľudí má potrebné informácie na to, aby brali sny patrične vážne a rozumeli ich jazyku. Okrem snívania sa podvedomie prejavuje ešte v našich “denných fantáziách”, ktoré ako bubliny preplávajú po hladine vedomia a ktoré si len málokedy všímame, hoci niektorých ľudí dokážu doslovne strhnúť a vyradiť z normálneho fungovania. Myslíme si, že “premýšľame” alebo “plánujeme”, ale oveľa častejšie snívame s otvorenými očami, naša fantázia nás strhne a až potom sa nasilu vraciame do fyzickej reality.

Mnoho vecí, ktoré podmieňujú našu povahu, je uložených v podvedomí. Len keď sa podvedomiu začneme venovať, máme šancu stať sa kompletným človekom – žiť v partnerstve s naším podvedomím miesto toho, aby sme s ním sústavne bojovali.

Väčšina ľudí sa však svojím podvedomím nezačne zapodievať dobrovoľne. Uvedomia si ho až vtedy, keď im pôsobí problémy a ohlasuje sa prostredníctvom psychologického stresu. Napríklad človek, ktorý si myslí, že má všetko pevne pod kontrolou,  začne mať príšerné depresie a nebude sa ich vedieť ani zbaviť, ani nebude chápať, prečo ich má. Alebo niekto, kto žije život v hlbokom rozpore medzi dennými hodnotami a podvedomými ideálmi, začne mať záchvaty paniky a obáv, ale nevie povedať, čo ich spôsobuje.

Keď zažívame nevysvetliteľné konflikty, ktoré nevieme vyriešiť; keď si uvedomíme vnútorné nutkania, ktoré sú iracionálne, primitívne či deštruktívne; keď dostaneme neurózu z toho, že naše vonkajšie správanie je v priamom konflikte s naším vnútorným “ja” – až vtedy si začneme uvedomovať, že podvedomie hrá dôležitú úlohu v našom živote a že ho treba začať brať do úvahy.