Aj keď táto téma nie je moja obľúbená, chlievikovanie my môžeme 😉 a bolo to veľmi prehľadné, takže si to prenášam aj sem (hoci pri spracovávaní som toto svoje rozhodnutie x-krát prekliala 😛 ):

“Skutočná duša spriaznená je možno tá najdôležitejšia osoba, ktorú stretnete, pretože postrháva vaše obranné valy a prefliaska vás, až vás prebudí. Ale žiť s takouto dušou naveky? Ne-ne! Príliš bolestivé. Spriaznené duše prichádzajú do vášho života len na to, aby vám odhalili ďalšiu úroveň vás samotných, a potom odchádzajú.” — Elizabeth Gilbert

Spriaznenú dušu, spirituálneho partnera nájdete vtedy, kedy to najmenej čakáte. Spriaznené duše sú ľudia, čo vás zrkadlia, vďaka ktorým začnete vidieť svoje opakované vzorce správania a ktorí vás vystrelia vpred na vašej ceste. Ak si budete viac vedomí rôznych typov spriaznenej duše, ktorá vám môže skrížiť cestu, budete vedieť lepšie využiť tie príležitosti a vytvoriť si hlbší vzťah. Tu sú štyri typy spriaznených duší:

1. Spriaznená duša liečivá

To sú priatelia, čo prichádzajú úmyselne a vytvoria pre vás lekciu na odstránenie blokád z minulosti tým, že vás zrkadlia. Objavujú sa v tom najsprávnejšom čase – presne vtedy, kedy sa najviac môžete od nich naučiť.

Učia nás pohnúť sa vpred. Liečivý vzťah existuje len tak dlho, kým váš a ich úmysel sú vyladené.

Ako ho spoznáte?

Priateľstvo sa rýchlo nadviaže a rýchlo eskaluje. Tento priateľ sa obvykle objavuje v období, kedy sa snažíte spracovať staré krivdy a potýkate sa s opakovanými vzorcami správania.

Ako tento vzťah pestovať?

Treba si od začiatku uvedomovať, že vzťah pravdepodobne nevydrží. Bude fungovať len vtedy, ak budete rešpektovať, že aj ten druhý potrebuje svoj osobný priestor. Intenzita vzťahu môže pripomínať súrodenecký alebo milenecký. Vzťah môže mať mnoho výšok i pádov, ale ak dokážeme brať oboje, nielen to príjemné, môže byť veľmi plodný.

2. Minulým životom spriaznená duša

Títo ľudia boli možno milenci alebo duše spriaznené v minulom živote a preto je vzťah jednoduchý a príjemný. Dochádza k okamžitému spojeniu. Možno sa cítite, že budete priatelia naveky – nezávisle od priestoru a času – a pravdepodobne máte pravdu. Tento vzťah vydrží po celý život, pretože od týchto priateľov nemáte nikdy potrebu utekať, alebo sa pre nimi skrývať.

Vzťah môže byť bezstarostný, ale tiež vás formuje. Učí vás dôverovať a veriť si. Je to dynamika, v ktorej si obaja partneri vedia povedať čokoľvek bez obáv, že sa toho druhého dotknú, alebo že sa pred ním zosmiešnia. Akceptujete sa takí, akí ste.

Títo priatelia vám pomáhajú dorásť na osobu, ktorou ste odjakživa mali byť, a majú schopnosť posunúť vás smerom k vášmu osudu nenásilne a bezbolestne. Niekedy sa ľudia snažia premeniť tento vzťah na romantický, ale obvykle to nejde – postráda potrebnú fyzickú príťažlivosť alebo je dôležitejšie mať priateľa ako milenca.

Ako ho spoznáte?

Takúto osobu stretávate vtedy, keď ste sebou samými. Spriaznená duša z minulých životov sa objavuje vtedy, keď ste v svojom elemente a nič nezakrývate. Vždy má na mysli len vaše najlepšie záujmy a naplno vás podporuje v tom, aby ste šli za svojimi snami. Je to vzťah na celý život.

Ako tento vzťah pestovať?

Neprerušujte spojenie. Telefonujte alebo mailujte len preto, aby ste im ukázali, že na nich myslíte. Títo ľudia vchádzajú do vášho života a vychádzajú z neho v okamihoch, kedy potrebujete orientáciu, a vždy so sebou prinesú pochopenie a špás. Pomôžu vám uvedomiť si, čo vlastne chcete a aké talenty pre to máte. Spoluutvárajú vás do vášho osobného maxima.

3. Karmická duša spriaznená

Títo ľudia sú s vami tiež spojení cez minulé životy. Sú to hlboké, karmické vzťahy, často bolestivé, pretože sa v nich odiera ego. Bolesť ega treba pretrpieť, pretože to je to, o čo vo vzťahu ide. Jediným riešením je často rozobrať si vzťah a naučiť sa prekonávať utrpenie, ktoré prináša.

Ako ho spoznáte?

Karmické duše spriaznené bývajú obvykle ako dvojčatá. V čase intenzívnych emócií doslova cítite to, čo cíti ten druhý. Často duše spriaznené boli reinkarnované a odžívali si nejakú karmu, aby prelomili negatívny cyklus.

Ako tento vzťah pestovať?

Buďte si vedomí toho, akú energiu vyžarujete, a snažte sa z nej čo najviac odstrániť svoje ego. Ak sa sústredíte na pozitívne aspekty vzťahu, budete z danej osoby čerpať pozitivitu. Odstráňte svoje ego tým, že sa sústredíte na to, čo je najlepšie pre vás oboch. Snažte sa partnerovi čo najviac poskytovať bezvýhradnú lásku a porozumenie. Bezvýhradná láskavosť vytvorí pre vášho partnera bezpečný, bezproblémový priestor.

4. Duálne duše

Duálne duše spolupracujú pri prekonávaní emocionálnych a spirituálnych bariér. Môžu spolu hovoriť po celé hodiny bez toho, aby sa im minuli témy. Podobne rozmýšľajú, dokončujú si navzájom vety a prirodzene robia veci v dvojici. Tento vzťah presahuje hranice ega.

Keď stretnete dvojča svojej duše, vďaka tomuto vzťahu nadobudnete pocit kompletnosti, úplnosti. Nie každý stretne duálnu dušu v postave milenca, ale ak k tomu dôjde, vzťah pretrvá po celý zvyšok života.

Ako ho spoznáte?

Máte pocit, že daného človeka poznáte už po celé veky, a málokedy cítite potrebu byť sám pre seba. Netrvá dlho, a duálne duše začnú spoločne rozhodovať o čomkoľvek.

Ako tento vzťah pestovať?

Najdôležitejším aspektom života s duálnou dušou je otvorenosť, ale vo vzťahu k duálnej duši sa i tak cítite prirodzene a bezproblémovo. Pravdepodobne sa ľahko dorozumiete aj bez slov. Keď sú obaja sami sebou, dokážu duálne duše prekonať čokoľvek.

Každý z popísaných vzťahov má potenciál skončiť zlomeným srdcom, ale rovnako je príležitosťou vyriešiť a zmeniť vašu vzťahovú karmu. Každý vzťah, z ktorého sa môžete poučiť a pohnete sa ďalej, sa dá označiť ako úspech. Nemusí trvať naveky, aby poslúžil svojmu účelu.

(Autor: Melissa Lindsay Freedman)

A za mňa: Kto ma chvíľku sledujete, viete oceniť, že som sa komentovania zdržala až potiaľto – ale tu moja hranica končí.

Po prvé: neverím na reinkarnáciu. Predstava, že duša je taká dôležitá, že sa prevteľuje život od života a všetko sa točí len okolo nej a jej skutkov, sa mi zdá taká absurdne egocentrická a sebadôležitá, že ju nepodpisujem.

Po druhé: ľudia majú tendenciu dávať do súvislosti všetko, aj veci vzájomne priamo nesúvisiace, a celkom paranoidne hľadajú za všetkým nejaký skrytý zmysel, “úmysel”. Aj vtedy, keď nijaký nebol. Ale pre človeka s jeho pocitom osamelosti a zraniteľnosti je hocijaké, aj za vlasy pritiahnuté vysvetlenie (“karmická rada sa rozhodla, že som bol nehodný, a tak ma poslali za trest zažívať dopady môjho konania”) lepšie ako predstava, že veci sa jednoducho dejú – bez úmyslu a bez priameho vzťahu k jeho Sebadôležitému Veličenstvu.

Po tretie: ak si všetky vyjadrenia pozriete, vychádzajú z toho, že ste chybní, nedokonalí a potrebujete sa posunúť k nejakému ideálu. Kto definuje ten ideál? A nepovedzte, že Boh, lebo sa spýtam, či pre každého jedného zo 7 miliárd ľudí plus všetky zvieratá a všetky veci, v tom aj baktérie a vírusy, niekde nadizajnoval nejaký ideál a drží si bandu prisluhovačov (dévovia, anjeli, spriaznené duše, nehodiace sa škrtnúť), ktorí majú nešťastníka k tomuto ideálu doaproximovať (po slovensky: dokopať).

Moja teória je oveľa pragmatickejšia. Kým energia plynie, dochádza v nej k “treniu” – vznikajú situácie. A my, ako sme sa narodili, máme unikátnu zostavu schopností a neschopností, ktorú na tieto situácie môžeme poštvať. Rodíme sa ako unikáty – a preto sme dokonalí už v okamihu narodenia. Naše talenty sú nadefinované. Niektoré z nich sa naučíme využívať rýchlo, iné sa učíme využívať pomaly, v zápase o prežitie. Niektoré využívame od prvého okamihu správne, iné uplatňujeme v situáciách, na ktoré sa nehodia – a tam sa môžeme “zdokonaľovať”.

Nikto nad nami nepotrebuje vykonávať metodický dozor. Sme nadizajnovaní tak, že sa zo seba snažíme vyťažiť maximum. Na to nám slúžia situácie, do ktorých sa dostávame – a spôsob, ako na ne reagujeme.

Existuje také staré príslovie/porekadlo, že keď je žiak pripravený, učiteľ sa nájde. Nikto nám nemusí posielať do cesty žiadne “spriaznené duše”, aby nás nakopli správnym smerom alebo zrkadlili nás. Keď potrebujeme nákop, vezmeme si ho z hocičoho. Keď sa potrebujeme na seba pozrieť inými očami, hocijaký náhodný okoloidúci nám poslúži ako zrkadlo. Je to v nás a v úrovni poznania, akej sme práve schopní. Niekedy sa z istej situácie nepoučíme a o rok neskôr sa z takej istej situácie poučíme, až sa nám nad hlavou objaví svietiace koliečko. Ale nič z toho sa nedeje zvonku, pretože žiadne “zvonku” neexistuje – ide to z nášho vnútra. Ak k tomu potrebujeme niekoho, nájdeme si ho (=pripíšeme/určíme mu tú rolu). Celú robotu odmakávame my sami.

Napriek tomu verím, že existuje pocit “toto je moja duša spriaznená”. Možno v danom človeku vidíme časť seba (premietame ju doňho, teda ide o našu projekciu). Možno vidíme tú časť svojho života (povahy, skúseností), ktorú by sme najradšej spopolnili. Možno vnímame veci, ktoré by sme radi mali, ale ešte sme ich nerozvinuli. Ten človek tam jednoducho je a my naňho reagujeme.

V živote sa mi stalo aj opačne – jednoducho som bola a ľudia na mňa reagovali. U jedných som bola mesiáš, u iných démon. Najčastejšie u tých istých najprv mesiáš a potom démon 😉 . Zasa to nebolo o mne – ja som len bola. Oni reagovali na niečo v svojom vnútri, čo v nich moja existencia vytiahla na povrch. Ja som sa necítila napojená na nich; oni sa cítili spriaznení so mnou. (A pretože ja som taký ten studený typ, urážalo ich práve to, že to nie je recipročné. Rozumiem im – ibaže nemám v úmysle meniť seba, aby som vyhovela ich potrebe mať niekoho. 🙂 )

Moja skúsenosť je, že keď som sa dostala do stavu, kedy som si uvedomovala nejaké obmedzenie a mala som energiu (=ochotu) s ním niečo začať robiť, hocijaká vec, zviera, človek mi pomohli naštartovať sa. Obvykle sa učím na šamanských cestách. Ale šamanské cesty sú vlastne len cesty mojím vnútrom – teda som sama sebe učiteľom. 🙂 Nepotrebujem na to spriaznené duše.

Keď cítite potrebu naučiť sa alebo sa pohnúť vpred, čokoľvek sa stáva vaším učiteľom. 🙂