Dnes došlo niečo, čo som potrebovala viac než soľ…

“Keď hľadáme naplnenie v akejkoľvek jeho podobe, či už cez maľovanie, hudbu, vzťah alebo čokoľvek iné, vždy je v tom strach. Preto je dôležité uvedomovať si v sebe tento proces, poučiť sa z neho a nepýtať sa, ako sa zbaviť strachu. Keď sa len chceš zbaviť strachu, tak si nájdeš prostriedky, ako pred ním unikať, ale nikdy sa neoslobodíš od strachu.” — Jiddu Krishnamurti

🙂 Niekto tam hore ma má rád. Už ma môj vlastný strach a bezmocnosť štvali natoľko, že som sa rozhodla s nimi vykývať. Vlastne strach stál za mojím posledným meltdownom v podobe rozbitého hrnčeka – strach, že by veci mohli byť aj inak, než ich vnímam.

🙂 Preto mi vraveli, že dôveru nemožno nafejkovať! Snažila som sa, ale zasa sa tomu nevyhnem – zasa sa budem musieť vyvrátiť tým mäkkým, zraniteľným navonok.

Nepríjemná skúsenosť – ale dôverovať ma už naučili. Na bezmocnosti sa už pracuje. Tak ešte ten strášik, pjosiiiim…. 😛